Ohľadom zadlžovania krajín sa toho popísalo veľa. Miesto ďalšieho detailného analyzovania prikladám dva grafy a tabuľku...

Graf č. 1 - prehľad výnosov 5-ročných štátnych dlhopisov krajín za obdobie od 15. 9. 2008 do 18. 2. 2014, t. j. od pádu LEHMAN BROTHERS.

Graf č. 2 - prehľad výnosov 10-ročných štátnych dlhopisov krajín za obdobie od 15. 9. 2008 do 18. 2. 2014, t. j. od pádu LEHMAN BROTHERS.

Tabuľka č. 1 - vývoj zadlženia jednotlivých krajín za obdobie od r.1998 do r. 2013

Z grafov je zrejmé, že od pádu LEHMAN BROTHERS si skoro všetky krajiny financujú svoje dlhy za historicky najnižšie úrokové náklady. Z prvej tabuľky je evidentné, že zadlženie sa napriek historicky najnižším úrokovým nákladom stále zvyšuje. A netýka sa to len sprofanovaných južanských krajín. Svetlými miestami na mape (zadlženosti) sú severské krajiny. Nórsku dokonca klesol dlh o 17 %. A to si ešte odkladajú peniaze do svojho stabilizačného fondu!!!

Argument, že aktuálne chcú všetky krajiny využiť prostredie nízkych úrokových sadzieb na tzv. predzásobenie sa lacným dlhom, bude možné vyhodnotiť neskôr. Dajme tomu za 5 rokov. Ja sa však odvážim zatipovať si, že minimálne 75 % krajín z uvedeného zoznamu ten dlh narastie. Ak sa nič nezmení, tak grécku úroveň dlhu o chvíľu dosiahnu dnešní (takmer alebo už) stovkári a Grécko sa pojapončí a prehupne cez dvestovku.