V prípade kurzového rizika si ho asi každý z nás viac uvedomoval v časoch, keď sme ešte nakupovali za slovenské koruny. Keď našinec išiel na nákupy do Rakúska alebo niekam na dovolenku, hneď začal výmenným kurzom prepočítavať, koľko stoja tie topánky na slovenské koruny alebo ako strašne veľa musí zaplatiť za pivo v reštaurácii.
A priznajme si, nie jednému z nás behali po rozume myšlienky typu − „Keby som bol kúpil tie eurá pred mesiacom a nie včera, mohol som to mať o 100 korún lacnejšie"!. Alebo v tom lepšom prípade − „Ako dobre, že som to nakúpil pred mesiacom, lebo teraz by som za tie isté peniaze mal o 10 eur menej"!
Presne toto naše uvažovanie je podstatou menového rizika.
Podľa definície z Investopedie je devízové riziko:
Ďalej Investopedia vysvetľuje „devízové riziko" ako riziko, ktoré zvyčajne postihuje firmy zameriavajúce sa na vývoz alebo dovoz, ale toto riziko takisto môže ovplyvňovať investorov, ktorí uskutočňujú medzinárodné investície. Napríklad, ak je nutné urobiť konverziu meny, aby sa uskutočnila určitá investícia, potom zmeny výmenného kurzu výrazne pôsobia na hodnotu − investície ju buď znižujú, alebo zvyšujú až do času, kým sa neuskutoční konverzia do pôvodnej meny.
Ako sa vlastne dá brániť proti pohybom menových kurzov? V prvom rade by si mal každý sám pred sebou zodpovedať otázku, či chce dané riziko podstupovať so všetkými následkami, ktoré z toho môžu plynúť. V tom dobrom prípade to bude neočakávaný zisk, ale v tom zlom to môže spôsobiť aj pád firmy, keď sa celý plánovaný zisk zmení na červené čísla a firme jej zárobok nepokryje ani náklady.
V prípade, že firma alebo investor chce plánovať svoj cashflow a nechce špekulovať, mal by sa zabezpečiť proti menovému riziku. Vo financiách existuje viac spôsobov, ako to urobiť.
Tým najľahším spôsobom je urobiť menový forward. Je to obchod, pri ktorom sa dve protistrany dohodnú na výmene určitého objemu finančných prostriedkov vo vopred stanovenom čase a za vopred presne stanovený výmenný kurz. Po uskutočnení tejto operácie už firma/investor môže vo svojom plánovaní počítať s týmto dohodnutým kurzom a vôbec ho nebude ovplyvňovať aktuálny kurz na trhu. Platí tu však jedno pravidlo – UŽ NIKDY SA NEMÁ POROVNÁVAŤ, KOĽKO BY SA MOHLO ZAROBIŤ, KEBY SME DANÝ OBCHOD NEUROBILI, pretože to nie je podstatou ochrany proti devízovému riziku, keďže rovnako by sa dalo aj prerobiť a vtedy by sme si len povedali, aký dobrý obchod sme urobili.
Samozrejme, aj na Slovensku je skupina ľudí („špekulantov",) ktorí sa snažia na pohyboch jednotlivých mien zarábať, ale nie každý je úspešný a nie každá stratégia je tá, ktorá prináša zisk. Ale áno, peniaze sa dajú zarobiť aj týmto spôsobom, avšak je to za podmienky akceptovania značne vysokého rizika. Uvediem len jeden príklad. V prípade, že klient mal otvorenú dlhú pozíciu na EURCHF (nakúpené EUR za CHF) v čase, keď švajčiarska národná banka uvoľnila menové pásmo a prestala brániť hranicu 1,2000, sa v priebehu pár sekúnd zmenil kurz na hodnotu 0,8500 a klient by mohol utrpieť až 29% stratu, a to je to menové riziko, ktoré by veľmi bolelo každú peňaženku.
VYPOČÍTAJTE SI VÝNOS
