Investori na Slovensku a v Českej republike zvyčajne poznajú klasické podielové fondy, či už tuzemských, alebo zahraničných správcov. Spoločným znakom týchto fondov je to, že ide o aktívne riadené fondy. Za manažovanie portfólia fondu je zodpovedná konkrétna správcovská spoločnosť a berie za to nemalé poplatky. Dostávajú investori za tieto poplatky adekvátnu protihodnotu? Existujú iné, oveľa efektívnejšie alternatívy? Aké sú výhody pasívneho investovania oproti aktívnemu? Všetky tieto otázky sa pokúsime zodpovedať v niekoľkých nasledujúcich článkoch.

Čo je to Exchange Traded Fund (ETF)?

Jednou z foriem investovania je aj kolektívne investovanie, ktorého podstatou je zhromažďovanie finančných prostriedkov od drobných investorov, za ktoré sú následne nakupované rôzne cenné papiere. Súbor týchto cenných papierov predstavuje portfólio fondu, o ktoré sa stará správcovská spoločnosť v súlade s investičnou stratégiou tohto fondu.

Na Slovensku v rámci kolektívneho investovania stále dominujú klasické aktívne riadené fondy domácich správcov, patriacich do skupín najväčších slovenských bánk. Na trhu však existujú aj iné typy fondov, ktoré sú svojou podstatou veľmi blízke klasickým podielovým fondom – tzv. Exchange Traded Funds (ETF) – na burze obchodované fondy. Tieto fondy sú niekedy nazývané aj verejne obchodované fondy alebo indexové akcie. Hlavnou myšlienkou pri vzniku ETF však nebola obchodovateľnosť na burze, ale pasívne investovanie, teda kopírovanie zvoleného indexu.

Aktívna verzus pasívna správa

Na prvý pohľad sa zdá, že aktívna správa fondov musí prinášať lepšie výsledky ako pasívny prístup, teda mechanický nákup akcií patriacich do nejakého indexu. Už slovo „aktívny" evokuje, že to musí byť lepšie. Treba si však uvedomiť, že aktívne riadené fondy zamestnávajú analytikov, portfólio manažérov, častejšie obchodujú, to všetko znamená nezanedbateľné náklady. Celková nákladovosť (Total Expense Ratio = TER) aktívne riadených akciových fondov často presahuje 2 percentá ročne (okrem skutočných nákladov si účtujú aj „mastnú" odmenu za správu fondu). Fondy pôsobiace na tom istom trhu by mali mať výsledky rozložené rovnomerne – teda približne 50 % fondov by bolo lepších ako príslušný index a zhruba 50 % horších. Ale spomínané poplatky spôsobia, že skutočný výsledok je horší – veď za 5 rokov predstavujú poplatky aj viac ako 10 percent, a to už je významné. Preto v skutočnosti veľká väčšina aktívne riadených fondov v súboji s indexom prehráva.

Základnou myšlienkou pri vzniku ETF bol práve poznatok, že väčšina aktívne riadených fondov, ktoré sa snažia prekonať niektorý zo svetových akciových indexov, nedosahuje ich výkonnosť (podľa údajov z literatúry viac ako 80 %z nich). Prečo teda nepostaviť fond, ktorý sa nebude snažiť o prekonanie indexu, ale o jeho (čo najvernejšie) kopírovanie. Zároveň pasívne kopírovanie indexu znamená oveľa nižšie náklady, keďže nie je potrebné zamestnávať drahých portfólio manažérov, analytikov, neplatí sa toľko poplatkov za obchody atď.

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené percentá, koľkým fond manažérom, ktorí spravujú aktívne riadené fondy so zameraním na akcie, sa nepodarilo poraziť ich benchmark (index, s ktorým porovnávajú svoju výkonnosť). Signifikantná „prehra" fond manažérov voči ich benchmarku je zreteľná najmä v dlhšom časovom horizonte.

Poučenie: Inteligentný investor by mal zvážiť, či dostáva adekvátnu protihodnotu za vysoké poplatky, ktoré platí aktívne riadeným fondom. Ak to tak nie je, teda ak tieto fondy dlhodobo nedosahujú výkonnosť indexu, kvalitné ETF kopírujúce index môžu byť lepšou voľbou.

Definícia Exchange Traded Funds

Sú to fondy, ktorých podielové listy sú obchodované priamo na burze (odtiaľ názov „exchange traded"). To znamená, že sa s nimi obchoduje ako s každou inou akciou, čiže ich cena je tvorená aktuálnou ponukou a dopytom na konkrétnej burze, čo umožňuje ich kúpu/ predaj kedykoľvek počas dňa, ako aj zadávanie pokynov s limitnou cenou.

Obchodovanie ETF

Na rozdiel od klasických podielových fondov, ktoré majú ich hodnotu (NAV = Net Asset Value) stanovenú obvykle ku koncu každého obchodného dňa, ceny ETF sa po celý obchodný deň menia a reagujú ihneď na zmeny na finančných trhoch. Navyše, pri kvalitných ETF existujú tzv. tvorcovia trhu („market makeri"), ktorí kótujú (t. j. stanovujú nákupnú aj predajnú cenu) dané ETF v relatívne veľkých objemoch v každej sekunde. To zabezpečuje ich väčšiu likviditu, t. j. možnosť kedykoľvek počas obchodného dňa nakúpiť alebo predať ETF za aktuálnu cenu. ETF sa obchodujú rovnako ako akékoľvek akcie. Môžete zadať limitné pokyny a robiť predaje nakrátko, obchodovať na margin (neinvestujete len svoje vložené peniaze) a podobne. Investori môžu taktiež správne staviť na krátkodobé cenové pohyby ETF počas obchodného dňa.

Aj pri ETF sa priebežne počíta čistá hodnota aktív (NAV), ktorá sa stanovuje na základe celkovej trhovej hodnoty cenných papierov obsiahnutých v portfóliu fondu, k čomu sa pripočíta iný majetok fondu (napr. cash) a odpočítajú sa záväzky fondu. Potom NAV pripadajúce na jeden podiel vypočítame tak, že NAV fondu vydelíme počtom podielov, ktoré fond vydal. Výsledné číslo by sa malo blížiť trhovej cene ETF v danom okamihu, ale len zriedkakedy sú rovnaké. Avšak rozdiel ceny ETF od jeho NAV by mal byť u väčšiny ETF pomerne malý – zvyčajne len niekoľko desatín percenta, málokedy viac ako percento. Ak sa cena ETF odchýli od NAV, veľkí hráči môžu využiť túto situáciu ako arbitrážnu príležitosť a trh sa znovu dostane do rovnováhy.

Hoci je cieľom ETF kopírovanie daného indexu, je dobré podotknúť, že ani pri ETF neexistuje žiadna záruka, že výkonnosť ETF bude úplne rovnaká ako výkonnosť indexu. Pri najkvalitnejších ETF kopírujúcich najväčšie svetové indexy je však táto odchýlka („tracking error") minimálna.

Keďže sme sa už o ETF čosi dozvedeli, môžeme si zhrnúť základné rozdiely medzi ETF a aktívne riadenými fondmi:

Nabudúce si povieme niečo o histórii ETF. Krátkej, ale dynamickej.