V dnešnej časti o moderných a efektívnych riešeniach pre klientov si povieme niečo o krátkej, ale dynamickej histórii ETF.
Exchange Traded Funds majú relatívne krátku históriu, len niečo vyše dvadsať rokov. Za tento krátky čas sa stali vďaka svojej jednoduchosti, transparentnosti a nízkym nákladom jedným z najobľúbenejších investičných nástrojov, či už medzi bežnými, alebo profesionálnymi investormi.
1989: Prvé ETF na svete
Prvé ETF na svete vzniklo v Kanade roku 1989 v podobe fondu s názvom Toronto Index Participation Fund (TIP 35).
1993: Prvé ETF v USA
Prelomovým rokom v histórii ETF bol rok 1992, keď americká komisia pre cenné papiere papiere (SEC – Securities Exchange Commision) umožnila ponuku historicky prvého ETF, ktorý sa dočkal prvej kotácie na burze AMEX v januári 1993. Týmto priekopníkom bol SPDR (S&P Depository Receipts), tzv. SPIDER (pavúk) – Ticker: SPY, ktorý kopíruje index S&P 500. Vďaka tomuto produktu sa investovanie umožnilo aj širokej verejnosti s menšími investičnými možnosťami. Po úspechu „pavúka" medzi investorským publikom sa zakrátko objavili aj ďalšie ETF: tzv. Qubes (kocky) – Ticker: QQQ, ktorý kopíroval index NASDAQ-100, tzv. Diamonds (diamanty) – Ticker: DIA, zameraný na index Dow Jones Industrial Average. Po týchto priekopníkoch sa trh s ETF pomaly začal rozbiehať.
2000: Prvé ETF v Európe
Prvé akciové ETF sa v Európe objavili až v roku 2000, teda o sedem rokov neskôr ako v USA. Tým priekopníkom sa v Európe stala spoločnosť iShares, ktorá bola v tom čase vlastnená Barclays, dnes patrí do skupiny BlackRock. iShares zaregistrovala svoje prvé ETF na londýnskej burze v apríli roku 2000, išlo o ETF kopírujúce hlavný index londýnskej burzy – iShares Core FTSE 100 UCITS ETF.
2007: Prvé ETF zamerané na high-yield dlhopisy
V roku 2007 sa na americkom trhu prvýkrát začalo obchodovať s ETF, ktorého benchmarkom bol index zložený z high-yield korporátnych dlhopisov denominovaných v dolároch (aktuálne má tento fond pod správou skoro 15,5 mld. USD). Išlo o ETF zo skupiny iShares pod názvom iShares iBoxx $ High Yield Corporate Bond ETF (Ticker: HYG).
Prvé európske ETF so zameraním na high-yield európske dlhopisy sa objavilo až v roku 2010, pričom ho na trh uviedla zase spoločnosť iShares. (iShares Euro High Yield Corporate Bond UCITS ETF – Ticker: EUNW.)
Najnovšie trendy: aktívne riadené ETF a smart beta ETF
Ďalším míľnikom v histórii ETF bol rok 2008, keď komisia pre cenné papiere – SEC už mala pripravenú dostatočnú reguláciu v oblasti bezpečného riadenia a transparentnosti portfólií, a preto povolila zavedenie aktívne riadených ETF. Tento krok mal za následok vznik asi 200 nových ETF len v danom roku. Najnovším trendom posledných rokov sú tzv. „smart beta ETF", to znamená, že namiesto klasických indexov, ktoré zahŕňajú určitý počet (30, 50, 500,...) najväčších spoločností, sa pridávajú ďalšie kritériá tak, aby sa dosiahla dodatočná pridaná hodnota. Ide napríklad o:
- „equally weighted ETF" – ETF, kde má každá akcia rovnaké zastúpenie, napr. index S&P 500 tvorí 500 amerických firiem, pričom každá je zastúpená podľa svojej veľkosti (trhovej kapitalizácie); equally weighted ETF na S&P 500 vezme každú akciu s rovnakým podielom na majetku fondu (konkrétne 0,2%). Myšlienka je jednoduchá: najväčšie firmy v indexe už majú také veľké trhové podiely, že „nemajú kam rásť", takže rast je generovaný najmä menšími firmami;
- „low volatility ETF" – ETF, ktoré vyberá firmy s najnižšou volatilitou (kolísavosťou ceny). Sú vhodné pre investorov, ktorí chcú byť prítomní na akciovom trhu, ale zle znášajú ich vysokú volatilitu; zaujímavé je, že výskumy za posledných päť rokov ukazujú vyššiu výkonnosť takýchto ETF, hoci teória hovorí presný opak: aktívum s nižším rizikom by malo mať nižší výnos. Samozrejme, v budúcnosti to môže byť úplne inak;
- „buy-back ETF" – ETF, ktoré vyberá z indexu tie spoločnosti, ktoré pravidelne vykonávajú spätné odkupy akcií (spätný odkup = buy back). Spätný odkup akcií je jedným zo spôsobov, ako vrátiť peniaze akcionárom. Existujú teórie, ktoré považujú akcie spoločností so spätným odkupom akcií za výkonnejšie ako celý trh.
Regulácia UCITS
V Európskej únii je väčšina ETF – podobne ako aj väčšina aktívne riadených fondov – regulovaná zákonmi upravujúcimi kolektívne investovanie, známymi pod skratkou UCITS (Undertakings for Collective Investment in Transferable Securities). UCITS poskytuje niekoľko bezpečnostných prvkov pre investorov, uvedieme tie najdôležitejšie:
- segregácia (oddelenie) aktív: aktíva fondu sú oddelené od aktív správcovskej spoločnosti aj od iných fondov (minimalizuje riziko pre investorov v prípade bankrotu správcu),
- zvýšená transparentnosť: UCITS vyžaduje, aby určité informácie boli prístupné investorom,
- limity diverzifikácie: chránia pred prílišnou expozíciou voči jednému aktívu,
- a mnohé ďalšie (napr. na oceňovanie fondu dozerá depozitár, predávať akcie nie je možné bez toho, aby bolo za ne súčasne alebo vopred zaplatené atď.)
V praxi pre investora znamená fondová regulácia neporovnateľne vyššiu bezpečnosť z hľadiska kreditného rizika ako akékoľvek privátne, neregulované investície (napr. súkromná pôžička právnickej alebo fyzickej osobe).
Najväčší správcovia ETF
ETF vytvárajú a spravujú špecializované finančné inštitúcie. Každý z najväčších svetových správcov spravuje stovky miliárd eur v rozmanitých ETF – na porovnanie, najväčšie správcovské spoločnosti na Slovensku spravujú 1 – 2 miliardy eur.
V nasledujúcej tabuľke je prehľad najväčších správcov aj s ich trhovým podielom, pričom stojí za zmienku, že viac ako 80 % celosvetového trhu má rozdelených len 8 spoločností:
V ďalšom článku sa pozrieme na hlavné výhody ETF a povieme si niečo viac aj o najznámejšom z nich.