V posledných mesiacoch na trhu dominovala grécka avantúra. Tak ako sme predpokladali, skončila napokon dohodou – Gréci dostanú ďalší balík záchrannej pomoci a veritelia prísľub reforiem.

Dohodu však považujeme len za kupovanie času a lepším riešením by bol odchod krajiny z eurozóny. Krajina nie je pripravená na ďalší nevyhnutný pokles životnej úrovne. Terajšia grécka vláda je mimoriadne neschopná a potrebné štrukturálne reformy urobiť nielen nevie, ale ani nechce. Nechápe ich totiž ako šancu na nastolenie makroekonomickej rovnováhy, ako šancu na udržateľný rast hospodárstva, životnej úrovne, ale len ako podmienku kapitulácie pred veriteľmi. Reformy sú navyše behom na dlhú trať a obyvateľstvo je netrpezlivé. Nie je ani žiadna celosvetová konjunktúra, na ktorej by sa mohlo Grécko zviesť.

Snáď jedinou nádejou je to, že Grécko je v tomto samo. Neseriózna snaha gréckej vlády zatiahnuť do svojho problému ďalšie krajiny južnej Európy, a tak prinútiť veriteľov k väčším ústupkom, Aténam nevyšla. Akcie nepadli, dlhopisové výnosy Talianska a Španielska stúpli len mierne.

Nepochybne o tejto krajine ešte budeme počuť, ale na nejaký čas je „vyriešená". Finančný svet sa môže opäť sústrediť na to, čo je naozaj dôležité. A to predovšetkým na USA. Lebo vývoj v americkej ekonomike zásadným spôsobom ovplyvňuje vývoj úrokových sadzieb, dlhopisov, akcií, komodít a mien po celom svete.

A zdá sa, že USA je na tom vcelku dobre. Hospodárstvo rastie viac ako dvojpercentným tempom, s čím sa môže pochváliť len málo vyspelých krajín. Trh práce sa zotavuje – miera nezamestnanosti klesá k piatim percentám. Zamestnanosť rastie vo všetkých odvetviach a viaceré indikátory dôvery naznačujú, že bude rásť aj naďalej. Zlepšuje sa aj trh nehnuteľností.

Zatiaľ najpresvedčivejším argumentom je však odhodlanie centrálnej banky (FED) zvyšovať sadzby už v tomto roku. Naposledy tento zámer potvrdila na minulotýždňovej „hodine otázok" v americkom Kongrese guvernérka FEDu Janet Yellenová.

Centrálna banka štandardne zvyšuje sadzby vtedy, keď vidí, že ekonomika (prirýchlo) rastie alebo bude rásť. Ak teda centrálna banka chce zvyšovať sadzby, je to zvyčajne dobrý signál.

Tak to by mal chápať aj finančný trh. Ten to však niekedy vníma rozpačito – bojí sa, že centrálna banka vyššími sadzbami rast zadusí.

Tu však obavy nie sú na mieste. Hoci sa americkej centrálnej banke inflácia nikdy nevymkla spod kontroly, celkovo je považovaná skôr za opatrnú. Navyše banková rada nie je politicky ovplyvňovaná, tak ako to býva v niektorých centrálnych bankách, a tvoria ju renomovaní makroekonomickí odborníci. Odhady guvernérky Janet Yellenovej sú považované za jedny z najspoľahlivejších vôbec. A názory členov bankovej rady nie sú jednoliate. Ale tí, ktorí v tomto roku rozhodujú, sú považovaní za nadpriemerne opatrných, ide o tzv. holubov.

Na druhej strane, rast sadzieb je v dnešných časoch ojedinelý. A aj ak sa centrálna banka v nejakej vyspelej krajine k tomu odhodlá, často sa aj vráti z krátkej cesty naspäť. Tak napríklad ECB v roku 2011 zvyšovala sadzby dvakrát, ale v tom istom roku ich znížila na pôvodnú úroveň. Podobne sa v roku 2010 rozbehla aj švédska Riksbank a dnes majú Švédi hlavnú úrokovú sadzbu zápornú.

Centrálna banka USA by teda mala byť opatrná. A vskutku sa nemá kam ponáhľať¹. Spotrebiteľská inflácia sa blíži k nule, jadrová inflácia (bez cien potravín a energií) je na 1,8 %, pod hranicou 2 %, ktorú FED považuje za nebezpečnú. Trh práce sa síce zlepšuje, ale stále je veľa dlhodobo nezamestnaných, množstvo ľudí zostalo mimo trhu práce a mzdy rastú pomaly. Úverový trh nie je prehriaty, keď úvery pre domácnosti a pre firmy rastú jednociferným tempom. FED si ani nemôže dovoliť byť odvážny aj preto, lebo rýchly rast sadzieb by mohol priveľmi zhodnotiť dolár a skomplikovať tak americký export. Napokon, aj Janet Yellenová sa vyjadrila, že nepôjde o sériu zvyšovaní, ale každé ďalšie zvyšovanie bude starostlivo posudzované.

Ostáva ešte „detail" – kedy sa so zvyšovaním sadzieb začne. Do konca roka nás čakajú ešte tri zasadnutia, z toho dve – v septembri a decembri – sú spojené s tlačovou besedou a prezentáciou makroekonomického výhľadu. Na jednej z nich by mohol FED zvyšovanie sadzieb oznámiť. Decembrový termín považujeme za pravdepodobnejší.

Z najväčšej ekonomiky sveta teda prichádzajú dobré správy pre finančný trh. Centrálna banka chce zvyšovať sadzby, považuje teda stav ekonomiky za dobrý. Zároveň bude s veľkou pravdepodobnosťou veľmi opatrná. To je dobrá kombinácia pre akcie, ale aj pre dlhopisy po celom svete.