Zdá sa, že príležitostí na vysoké zhodnotenie investícií je čoraz menej. Peňažný trh je už dlho nezaujímavý − úrokové sadzby sú vo vyspelých krajinách často blízko nuly. Tam, kde sú úrokové sadzby vyššie, je zase peňažný trh pre tunajšieho investora nedostupný. Výnosy dlhopisov sa (aj preto) pohybujú na veľmi nízkych úrovniach. A tam, kde sú výnosy vysoké, je zväčša veľmi vysoké aj riziko, že sa investícia nevráti. Akciový trh po niekoľkoročnom neustálom raste od jari tohto roku najmä z obáv zo spomalenia čínskeho rastu a z obáv zo zvyšovania sadzieb v USA prešľapuje na mieste. Komodity investorov prekvapujú novým a novým dnom. Na zlepšenie svojej vlastnej investičnej bilancie sa tak mnohí investori utiekajú k menovým obchodom.
To však pre väčšinu z nich nie je dobrá stratégia. Vývoj mien je totiž oveľa menej predpovedateľný ako vývoj dlhopisov a akcií. Komplikovanejšie je snáď predpovedať len vývoj komodít, lebo tam majú výrazný vplyv rozhodnutia rôznych vlád, rôznych špekulantov po celom svete a napríklad aj počasie.
Pri menovom obchode ide vždy o výmenu jednej meny za druhú. Preto na rozdiel od dlhopisov a akcií, kde stačí sledovať fundament jednej krajiny, pri menovom obchode je potrebné sledovať fundament dvoch krajín. To je, zjednodušene, „o 100 % práce viac“. Navyše, do jednej menovej oblasti nemusí patriť jedna krajina, ale napríklad v prípade eurozóny až 19 krajín. A aj jedna malá krajina (Grécko) vie rozohrať veľkú šachovú partiu.
Ďalej, vývoj kurzov mien je často len v závese za vývojom ostatných častí finančného trhu – peňažného trhu, dlhopisov, akcií. Samozrejme, platí to aj spätne (samotné akcie reagujú na zmenu kurzu – napríklad viditeľne sa to stáva pri nemeckom DAXe, ktorý pri oslabovaní eura rastie), ale väčšinou je práve zmena kurzu len dôsledkom zmeny pohľadu finančného trhu na ostatné časti finančného trhu. A to mimoriadne komplikuje predpoveď, ako sa bude kurz vyvíjať.
Pri kurze je dlhodobý trend obojsmerný – niekoľko rokov jedna mena voči druhej posilňuje, potom „zrazu“ trajektóriu otočí a potom oslabuje. Príkladov dlhodobého jednosmerného vývoja (neustáleho posilňovania alebo oslabovania) nájdeme len málo, a zvyčajne vo veľmi špecifických prípadoch – napríklad keď posilňovala slovenská koruna, lebo Slovensko konvergovalo (hospodársky sa začleňovalo) do eurozóny. Zmena trajektórie pritom môže nastať nečakane: príkladom je prudké posilnenie dolára voči euru na konci roku 2014 bez toho, aby sa zmenil fundament (to, že USA budú sprísňovať menovú politiku a eurozóna uvoľňovať, bolo známe dávno predtým a kurz sa nehýbal).
A napokon, s obojsmernosťou kurzu súvisí aj samotný potenciál výnosu. Kým pri akciách nie je výnimočný niekoľkoročný sústavný rast povedzme o desiatky percent, pri kurze je to takmer nemožné. Pri prudkom pohybe kurzu je pravdepodobné, že ďalší prudký pohyb už nenastane. A mierny pohyb kurzu, najmä za dlhý čas, nie je pre investorov atraktívny.
Na druhej strane sú faktory, ktoré zlepšujú schopnosť predpovedať vývoj kurzu. Predovšetkým, menový kurz nie je len nástrojom „pre špekulantov na finančnom trhu", ale sa aj reálne používa v medzinárodnom obchode. A ten sa spravidla mení, tak ako celý ekonomický cyklus, len pomaly a postupne. Menový kurz krajiny voči menám obchodných partnerov sa tak stabilizuje.
Tento účinok ešte znásobuje aj centrálna banka, pre ktorú je menový kurz popri úrokových sadzbách druhým hlavným kanálom menovej politiky. Posilňovanie domácej meny znižuje cez nižšie ceny dovážaných produktov celkovú infláciu a banka tak nemusí zvyšovať sadzby. Alebo môže znížiť sadzby či prijať ďalšie opatrenia, aby menu pre investorov „znechutila" − kurz sa oslabí a pomôže exportérom. Ak teda poznáme zámer centrálnej banky, vieme predpovedať, aký kurz je pre ňu žiaduci.
Ale nie vždy to funguje „takto jednoducho". Napríklad v krajinách, ktorých kurz je citlivý na prílev či odlev zahraničných investícií (krajiny BRIC), môže centrálna banka práve počas oslabovania kurzu pre slabý hospodársky rast sadzby paradoxne zvyšovať, aby zahraničné investície v krajine udržala. Zvyšovanie sadzieb môže viesť k ďalšej panike, odlevu investícií a k ďalšiemu oslabeniu kurzu.
Iným príkladom môže byť náhle rozhodnutie centrálnej banky o zmene kurzového režimu tak, ako sa to stalo nedávno v Číne pri devalvácii jüanu alebo na začiatku roka vo Švajčiarsku, keď tamojšia centrálna banka z jedného dňa na druhý prestala brániť, aby sa frank posilnil.
Predpovedať vývoj kurzu na dlhšie obdobie je teda mimoriadne komplikované. Prakticky − ak investor za posledných 15 rokov investoval na aspoň 5-ročné obdobie z akejkoľvek do akejkoľvek meny, mal približne polovičnú šancu, že zarobí (a polovičnú, že prerobí). Ale ak by investoval do akéhokoľvek akciového indexu, vzrástli by jeho šance na zárobok približne až na tri štvrtiny (až tri štvrtiny všetkých akciových indexov v posledných 15 rokoch rástli).
Iný príklad − ak by eurový investor investoval na začiatku vzniku eura v roku 1999 rovnakú sumu do všetkých svetových mien a držal ich do súčasnosti a v súčasnosti ich premenil naspäť do EUR, bol by v strate až 17 %. Ale ak by investoval (v eurách) do európskeho akciového indexu Stoxx 600, za rovnaký čas by zarobil viac ako +30 %.
Vo všeobecnosti, meny rozvinutých krajín sú menej volatilné ako akcie, ale prinášajú nižší potenciálny výnos. Lepšou alternatívou sú dlhopisy, ktoré síce pri podobnej volatilite prinášajú nižší potenciálny výnos, ale zato pravdepodobnosť, že bude kladný, je pomerne vysoká. Meny rozvojových a rýchlo sa rozvíjajúcich krajín majú podobnú volatilitu ako akcie, ale nižší potenciálny výnos. V tomto súboji sú teda akcie lepšie. Celkovo, z dlhodobého hľadiska investor neurobí zle, ak zainvestuje v krajine s tvorivým potenciálom a nedeflačnou budúcnosťou.
V takomto prípade by mohli byť zárobky na akciovom trhu „osviežené" aj kurzovými ziskmi.
Dominantnú časť v portfóliu dlhodobého investora by mali tvoriť akcie a dlhopisy. Obchodovať s menami odporúčame len odborníkom, na veľmi krátky čas, len za pomoci technickej analýzy a hlavne s primeranou sumou (najmä v pákových obchodoch) a dôkladne a vopred nastavenými reakciami na akúkoľvek zmenu na trhu (stop-loss a pod.).