Brexit, teda rozhodnutie Britov opustiť Európsku úniu (EÚ), bolo ešte v júni a na začiatku júla označované za „tragické rozdelenie“ či „najhlúpejší nápad storočia“. S výnimkou lacnejších peňazí a personálnych zmien vo vedení krajiny brexit žiadne výraznejšie zmeny nepriniesol, napriek tomu, že pred osudovým referendom odzneli hlasy predpovedajúce Británii, Európe či dokonca globálnemu spoločenstvu ekonomickú či sociálnu katastrofu.

Žiadna katastrofa sa nekonala. Zhruba 10% oslabenie britskej libry voči euru a americkému doláru, ku ktorému došlo ešte v priebehu referendovej noci, možno nanajvýš nazvať krátkodobou turbulenciou na finančnom trhu, nie však ekonomickou katastrofou.

Výsledok referenda, samozrejme, znamenal výmenu stráží na vrcholných priečkach britskej politickej scény, keď konzervatívneho premiéra Davida Camerona vystriedala na Downing Street 10 Theresa Mayová, ktorej úlohou je pripraviť Britániu na rokovanie o vystúpení z Únie. Jej kabinet je navyše zložený z predstaviteľov tej časti Konzervatívnej strany, ktorí od začiatku preferovali odchod Veľkej Británie z EÚ, ako napríklad Boris Johnson, ktorý sa po novom stal ministrom zahraničných vecí. Čo presne bude na politickej scéne nasledovať, zatiaľ nie je jasné. Isté je len to, že prídu nové parlamentné voľby, ktoré nanovo určia usporiadanie politických síl v Británii.

Krátkodobo tiež došlo k poklesu ekonomickej aktivity v priemysle, v službách aj v stavebníctve. Názory nákupných manažérov na objem odhadovanej produkcie, tržby, objednávky či zamestnanosť sa hneď v auguste zmenili z júlového pesimizmu do augustového nečakane silného optimizmu. Júlový prepad indikátorov ekonomickej aktivity v týchto hlavných sektoroch britskej ekonomiky tak vystriedalo ich výrazné zotavenie v priebehu augusta s ďalším potvrdením priaznivého trendu počas septembra.

Aj obaja moji ostrovní kolegovia v redakcii našli spoločnú reč. Angličan John hlasoval v referende poštou a bol za vystúpenie Veľkej Británie z Európskej únie. Škótsky editor Neil, naopak, tvrdo obhajoval proeurópske postoje, ale napokon sa už počas referendovej noci zmieril s novou realitou.

Ich vzájomné doťahovanie a komentáre boli napokon príjemným spestrením diania v redakcii. Obaja postupne prichádzali s novými argumentmi v prospech svojho názoru, čím nielen dotvárali kolorit diania, ale čiastočne boli pre ostatných kolegov zdrojom inšpirácie. Tak či onak, samotné rozhodnutie bolo na pleciach britských voličov a my sme o ňom len informovali, bez ohľadu na výsledok.

Ďalším bezprostredným výsledkom brexitu je, že Bank of England znížila úrokové sadzby po ôsmich rokoch na nové historické minimum. Cena, za ktorú krátkodobo požičiava komerčným bankám, klesla na 0,25 %, čo je najmenej od zavedenia základnej úrokovej sadzby v roku 1971. Banka tak reagovala, podľa niektorých odborníkov predčasne, na hrozbu prudkého spomalenia ekonomiky.

V nasledujúcich riadkoch sa preto detailnejšie skúsim pozrieť na jednotlivé segmenty britskej ekonomiky vo svetle reality zhruba tri mesiace po osudovom hlasovaní Britov v prospech brexitu.

Londýnske City

O negatívnom vplyve brexitu na hegemonické postavenie londýnskeho City ako svetového finančného centra pochyboval pred referendom len málokto a pesimizmus prevláda predovšetkým vo veľkých investičných bankách aj naďalej.

Hneď po referende však paradoxne americká banka Wells Fargo ohlásila kúpu novej centrály za 300 miliónov libier. Nákup mala v pláne už pred referendom, ale s poklesom kurzu libry voči americkému doláru dostala podľa jej slov „nečakane dobrú cenu“.

„Vidíte! Všetko bude v poriadku,“ hovoria na tento nečakaný krok podporovatelia brexitu, ale čo je tá Wells Fargo zač? Wells Fargo je americká obria maloobchodná banka, ktorej obchodná angažovanosť v Európe je skôr zanedbateľná. Veľké investičné banky, ktoré tvoria podstatnú časť obchodnej aktivity City of London, majú na brexit trochu odlišný pohľad.

Britská veľkobanka HSBC už dávnejšie varovala, že brexit by mohol byť katalyzátorom presunu pracovných miest do Paríža, a podobný názor mali aj americké investičné giganty. Na začiatku augusta napríklad investičná banka Goldman Sachs varovala, že brexit môže byť dôvodom na „reštrukturalizáciu“ jej činnosti v Spojenom kráľovstve, ktoré v súčasnosti zamestnáva približne 6 000 ľudí. Šéf americkej banky JP Morgan Jamie Dimon už skôr povedal, že jeho banka možno bude musieť presunúť tisíce zamestnancov do iných európskych centier. Podobné názory zazneli aj od investičnej banky Morgan Stanley.

Odhaduje sa, že počet pracovných miest v londýnskom City by mohol klesnúť o 27 %. To, do akej miery sa táto prognóza naplní, závisí od toho, či budú môcť banky so sídlom mimo EÚ aj naďalej predávať svoje služby v celej EÚ, ako to bolo doteraz.

Takmer 90 % európskych zamestnancov pracuje v Londýne pre americké banky a pri zachovaní tejto bezbariérovej možnosti predaja služieb aj v EÚ sa väčšina investičných bánk z londýnskeho City zrejme nakoniec rozhodne zostať. Ak to tak nebude a dôjde k tomu, čo fundamentalisti volajú „skutočný brexit“, City of London bude o niekoľko rokov zrejme oveľa menšie. Spoločne s tým dôjde k poklesu vybraných daní od bankárov, ktorí na rozdiel od svojich zamestnávateľov platili dlhé roky dane pravidelne a bez okolkov.

Trh s nehnuteľnosťami

Výsledkom brexitu bolo tiež to, že niekoľko realitných fondov pozastavilo svoju činnosť. Počiatočná panika týkajúca sa vplyvu brexitu na prepad cien komerčných nehnuteľností a prenájmov v Londýne ochabla, ale výhľad do budúcna zostáva i naďalej nejasný.

Rezidenčné nehnuteľnosti boli brexitom tiež zasiahnuté, pričom realitná kancelária Countrywide očakáva pokles cien v najatraktívnejších štvrtiach Londýna zhruba o 6 % po tom, čo už v roku 2015 klesli o 5 %. To sa týka predovšetkým super predmestí ako napríklad Hampstead či Highgate Barnes.

Ceny nehnuteľností na predmestiach v širšom Londýne by mali byť voči brexitu imúnne, takže celkový londýnsky priemer by mal zaznamenať nárast cien približne o 3,5 % v tomto roku a 1,2 % v roku 2017.

Bank of England, teda britská centrálna banka, znížila úrokové sadzby na 0,25 % a znovu spustila program kvantitatívneho uvoľňovania, teda nákupu dlhopisov, ako spôsobu zvýšenia objemu peňazí v ekonomike. Do konca roka môže podľa niektorých odhadov znížiť úrokové sadzby až na 0,10 %, čo je síce strašná správa pre sporiteľov, ale, naopak, pozitívna správa pre dlžníkov. Faktom je, že zmena úrokových sadzieb o 0,25 % má na konečnú sumu mesačnej splátky hypoték len minimálny vplyv.

Nízke úrokové sadzby a trvalo nízka inflácia tak naznačujú, že mladšia generácia Britov to bude mať pri spravovaní svojich dlhov o trošičku ľahšie v porovnaní s generáciou ich otcov či dedov. Takže v tomto ohľade sa blýska na lepšie časy, aj keď to práve nie je jasne vidieť a cítiť.

Zamestnanosť, mzdy a inflácia

Brexit bol pre britský trh práce nečakane dobrou správou. Minimálne v krátkodobom horizonte. Prvé oficiálne čísla zverejnené po referende prekvapili mnohých. Počet žiadateľov o výplatu podpory v nezamestnanosti klesol v júli o 8,6-tisíc na 763-tisíc. Odhady naznačovali, naopak, nárast takmer o 10-tisíc. Priemerná týždenná mzda stúpla koncom júna o 2,3 % a bulvárne noviny Daily Express tak na titulke kričali, že „Remainers sa mýlili“ (Remainers, teda podporovatelia zotrvania Británie v EÚ).

Nezamestnanosť je však indikátor minulého vývoja a jej skutočná tvár sa ukáže len postupne. Všetkým je tiež jasné, že brexit bude znamenať aj redukciu počtu štátnych úradníkov, kde sa umelá zamestnanosť môže udržiavať pomerne dlho. Jasný obraz reality na trhu práce po brexite je preto len hudbou budúcnosti.

Možno očakávať, že nezamestnanosť už svoje dno v Británii dosiahla na úrovni 4,9 % a jej postupný rast bude limitovať aj potenciálny rast priemerných miezd. Navyše pád libry znamená, že dovezené tovary a inflácia budú rásť a zároveň reálne posúvať rast životnej úrovne záporných hodnôt.

Podnikateľská dôvera

Ekonomické prieskumy podnikateľskej dôvery sú tzv. predstihové indikátory a tým, že reportujú dianie už v priebehu daného mesiaca, podľa ekonómov tak trochu pozerajú dopredu. V tom sa líšia od indikátora ako napríklad HDP, ktorý nám v máji povie, čo sa dialo v ekonomike v priebehu januára až marca. Práve tieto údaje od firmy Markit naznačili najprv prudký prepad ekonomickej aktivity v stavebníctve, spracovateľskom priemysle a predovšetkým v dominantnom sektore služieb v priebehu júla. Prepad bol taký razantný, že odhadované tempo rastu britskej ekonomiky kleslo na 0,1 % v porovnaní s rastom 0,6 % v druhom štvrťroku tohto roka. Už v priebehu augusta však došlo ku korekcii a z počiatočného pesimizmu sa napokon vyrojil nečakaný optimizmus. Minimálne prudký pád libry pomohol nakopnúť exportné očakávania výrobných firiem. Všetko, čo je Made in Britain, je totiž na zahraničných trhoch po devalvácii libry razom o 10 % lacnejšie. Kurz ako automatický stabilizátor v ekonomike teda začal fungovať takmer okamžite.

Deficit

Prvou obeťou brexitu vo verejných financiách sa stal cieľ rozpočtového prebytku už v rokoch 2019 − 2020. Bývalý minister financií George Osborne považoval tento cieľ v zmenených ekonomických podmienkach po brexite za nedosiahnuteľný. Jeho nástupca Philip Hammond sa preto nebude ani len snažiť ho dosiahnuť. To ohlásil takmer ihneď po nástupe do funkcie. Jesenný rozpočtový výhľad britskej vlády by mohol odhaliť viac o tom, kam smerujú verejné financie v turbulentnom svete odtrhnutia sa Británie od EÚ. Čoraz viac sa hovorí o postupnom prístupe k znižovaniu deficitu. Opustenie cieľa vyrovnaného rozpočtového hospodárenia pravdepodobne uvoľní vláde ruky pri realizácii infraštruktúrnych investičných projektov v odhadovanom objeme až 50 miliárd libier už v budúcom finančnom roku.

Celkový sumár

Základným scenárom budúceho vývoja britskej ekonomiky je jej výrazné spomalenie. Magnitúda a dĺžka stagnácie ostáva nejasná. Analytici a ekonómovia z londýnskeho City odhadujú spomalenie rastu britskej ekonomiky na 0,1 % v treťom a vo štvrtom štvrťroku 2016. Na naplnenie definície technickej recesie s dvoma po sebe nasledujúcimi štvrťrokmi negatívneho rastu HDP to síce nestačí, ale stagnácia ekonomiky nie je pre žiaden ekonomický subjekt v Británii dobrou správou.

Po počiatočnej panike sa ekonomické indikátory stabilizovali. „Projekt strach“, ako ho nazval blonďavý manipulátor a dnes minister zahraničných vecí Boris Johnson, mal pravdu iba v tom, že temné predpovede z času tesne pred referendom sa začali napĺňať len sčasti. Chvalabohu sa strach nestal novou realitou.

Aj keď sa Veľká Británia vyhne najhorším nepríjemnostiam predpovedaným pred referendom EÚ, ktoré odhadovali stratu biliónov libier, straty sa dajú rátať v miliónoch či miliardách. Týždenný presun 250 miliónov libier do britského zdravotníctva ako náhrada platieb do EÚ však ostane výkladnou skriňou lží predreferendovej kampane podporovateľov brexitu.

Dlhodobý výhľad zostáva neistý. Podnikanie však nemá rado neistotu. V časoch neistoty majú totiž všetci šéfovia sveta skôr tendenciu kopiť hotovosť než investovať s negatívnym dosahom na širšiu ekonomiku. Veľa bude, samozrejme, závisieť od toho, aký rozmer naberie brexit v súvislostiach politického vedenia. Ostane napríklad Veľká Británia súčasťou jednotného trhu EÚ? V prípade, že fundamentalisti vyhrajú túto diskusiu, možno očakávať, že v Británii bude oveľa horšie a druhá vlna šokovej terapie sa ocitne na programe zajtrajška. Verzia diétneho brexitu bude síce znamenať, že Briti sa stanú o trochu chudobnejšími, ale aj to by malo byť znesiteľné.

Nakoniec totiž britská vláda bude musieť spustiť procedúru vystúpenia z EÚ definovanú článkom 50 Lisabonskej zmluvy. Ekonomická nevýhodnosť brexitu však presviedča mnohých o tom, že článok 50 Lisabonskej zmluvy nemusí byť nakoniec nikdy spustený. Ak sa to stane, Veľkej Británii, alebo tomu, čo z nej zostane po tom, čo sa od nej odtrhne Škótsko, bude trvať ešte roky, kým ekonomicky či sociálne nadobudne späť súčasné postavenie.

Mário Blaščák
Autor článku je externý prispievateľ a komentátor diania na finančných trhoch.