Väčšina ľudí má rada bezpečné veci, ktoré pozná. Rovnako sa správajú aj investori a investujú do cenných papierov, ktoré poznajú alebo si aspoň myslia, že ich poznajú. Pokiaľ ide o spoločnosť, urobia si makroekonomickú analýzu, prečítajú si odporúčania analytikov, skúmajú zverejnené výsledky, udržujú si aký-taký prehľad o hospodárení spoločnosti. Pri podielových fondoch, kde je spoločností viacero, má investor sťaženú pozíciu, pretože už nemá šancu sledovať aj hospodárenie často 400-500 rôznych firiem. Tam sa investor spolieha na vhodný výber a porovnáva rôzne alokácie, výkonnosti, nákladovosť, rôzne korelácie, správcu atď. Inými slovami, má mnoho parametrov, ktoré skúma, a rozhoduje, ktorý cenný papier kúpiť a ktorý predať. Pri cenných kovoch je to ešte náročnejšie. Ako hlavného predstaviteľa zoberieme zlato. Pri investovaní do zlata sa v minulosti vychádzalo z akýchsi nepísaných pravidiel. Zlato predstavovalo bezpečný prístav, keď rizikovejšie tituly boli pod stresom a strácali na svojej hodnote. Čiže cenový graf vyzeral inverzne voči akciám a rovnako aj voči cenám korporátnych dlhopisov. Naopak, zlato korelovalo s cenami štátnych dlhopisov (najmä s bundami a s treasuries) a s menou amerického dolára, ktorý predstavuje tiež štatút bezpečného prístavu. Navyše zlato v portfóliu sa javilo ako dobrý nápad v prípade hedgingu celého portfólia alebo v prípade predpokladu korekcie na akciových trhoch.

V súčasnosti si cena zlata žije akýsi svoj život, korelácie, ktoré platili v minulosti, dnes platia už v menšej miere. Navyše to, že cena zlata vzrastie pri výraznejších prepadoch na trhoch, je logické, pretože investori dostanú strach a hľadajú aktíva s nižšou volatilitou. Opačne by to však platiť nemalo. To, že na trhoch je eufória, tiež logicky znamená, že cena zlata by rásť nemala a mohla by stagnovať, prípadne mierne poklesnúť.

Do roku 2012 sme boli zvyknutí, že cena zlata môže iba stúpať, prípadne v čase eufórie na trhoch cena stagnovala alebo mierne klesala. Od roku 2012 sa výrazne zvýšila volatilita a zlato už vie okrem rastu predviesť aj pokles, a to dosť výrazný. Za posledné 3 roky táto komodita ukázala, že za pár dní obchodovania vie stratiť aj 7 – 10 % zo svojej hodnoty (napr.: apríl 2013, jún 2013, október-november 2015, máj 2016, november 2016...). To je na titul tzv. safe haven a na stabilizačný prvok portfólií naozaj veľa. Takouto volatilitou pripomína skôr investovanie do akcií alebo špekulatívnych dlhopisov.

Ďalšou otázkou je, ako kúpiť túto komoditu. Ak sa pasujeme do roly portfólio manažérov, ktorí nechcú staviť všetko na jednu kartu, ponúka sa diverzifikované riešenie v podobe podielových fondov obchodovaných na trhu, ktoré v sebe ukrývajú mix drahých kovov. Spravidla to sú zlato, striebro, paládium a platina. Pri tomto mixe môžeme argumentovať aj tým, že niektoré kovy okrem funkcie safe haven nájdu uplatnenie aj v šperkárstve, leteckom priemysle či zdravotníctve. Nižšie prikladám cenový graf ETF, ktoré reprezentuje drahé kovy (4 drahé kovy: zlato, striebro, platina a paládium) − ETFS Physical Precious Metals Basket Trust (GLTR US). Fond spravuje 260 mil. USD a je najväčší spomedzi ponúkaných ETF na trhu na dané zameranie. Z uvedeného grafu vidno, že ak by ste si dané ETF kúpili v prvý obchodný deň na trhu – 22. 10. 2010, po 6 rokoch by ste boli v strate cca. -22 % (deň písania článku 12. 12. 2016).

Posledným argumentom, prečo nateraz nie sú drahé kovy v centre našej pozornosti, je kvantitatívne uvoľňovanie („QE"), ktoré je momentálne nesmierne populárne a rozšírené. QE tak robí už dlhší čas populárnejšími akcie a vo všeobecnosti rizikovejšie tituly, do ktorých sa hrnú investori. Na zlato sa tak zabúda a nie je už také obľúbené ako v minulosti.

Pokiaľ teda nenadobudneme pocit, že zlato opäť začína plniť funkciu bezpečného prístavu s už spomínanými koreláciami a antikoreláciami s vybranými triedami aktív, bude pre nás tento žltý kov iba špekulatívny nástroj, navyše s pomerne veľkou volatilitou a neistou budúcnosťou.