Tento blog by mal byť pokračovaním v rozoberaní otázok z nášho MIFID testu. Minule sme sa venovali otázke, kedy je správny čas na nákup akcií, dnes by sme sa chceli venovať volatilite nástrojov. Ktorý z uvedených nástrojov má podľa Vás predpoklad najvyššieho cenového výkyvu? Táto otázka ponúka nasledovné možné odpovede:

1.)    2-ročný štátny dlhopis Nemecka
2.)    Komodity (napríklad ropa, zlato)
3.)    Index odzrkadľujúci vývoj akcií v USA
4.)    Menový pár EUR/USD
5.)    10-ročný štátny dlhopis Nemecka
6.)    Index odzrkadľujúci vývoj akcií v Číne
7.)    Neviem

Ako sa k tejto otázke postaviť, aby klient odpovedal správne? Hneď na úvod napíšem, že to nie je jednoduché pre klientov, ktorí sa s finančným trhom ešte nestretli, prípadne na ňom rovno neobchodovali. Preto nie je vôbec hanba označiť odpoveď neviem. Klient tak získa nižší počet bodov a v konečnom dôsledku by mu mal byť ponúknutý konzervatívnejší návrh portfólia. Dôvod je ten, že takýto klient sa ešte s volatilitou nestretol a mohla by ho zaskočiť kolísaním cien jednotlivých nástrojov v portfóliu, a teda aj jeho výsledným majetkom pod správou. Naopak, klient, ktorý pozná na túto otázku správnu odpoveď, zrejme už s podobnými finančnými inštrumentmi obchodoval a  stretol sa aj s podobnou volatilitou. Je teda na ňu väčšmi pripravený ako investor, ktorý ide investovať prvýkrát. Takémuto klientovi môže byť ponúknuté aj odvážnejšie portfólio s vyšším možným cenovým výkyvom.

Keď už spomínam slovo volatilita, skúsim objasniť, o čo ide. Veľmi jednoducho povedané, vo finančnom svete je to miera kolísania ceny cenných papierov. Trochu sofistikovanejšie je to miera, ako veľmi sa jednotlivé ceny (povedzme close ceny za jednotlivé dni) líšia od priemeru za určité časové obdobie. Najčastejšie sa uvádza 30-dňový priemer. Teda ak hovoríme o volatilite a neuvedieme, o aké časové obdobie ide, zväčša máme na mysli 30-dňový priemer. Pre matematických fajnšmekrov je volatilita definovaná ako smerodajná odchýlka. Smerodajná odchýlka je druhou odmocninou rozptylu a rozptyl je určený strednou kvadratickou odchýlkou jednotlivých nameraných hodnôt od výberového priemeru. Toľko teória. Skúsme prejsť k jednotlivým odpovediam.

Odpovede 1 a 5 vyzerajú veľmi podobne, líšia sa iba splatnosťou dlhopisu. Je jasné, že dlhšie dlhopisy rovnakého emitenta rovnakého typu dlhu budú mať väčšiu volatilitu. Vo všeobecnosti platí, že čím je splatnosť dlhopisu väčšia, tým vyšší výnos investori požadujú. Predsa na čím dlhšie obdobie peniaze niekomu požičiame, tým chceme od neho vyšší výnos. Pretože neistota, čo bude o 10 rokov, je výrazne vyššia ako to, čo sa stane do 2 rokoch. Navyše dlhšie dlhopisy sú spravidla menej likvidné, takže investori by mali požadovať vyššiu rizikovú prirážku. Pochopiteľne, ak kúpime dlhopis s vyšším výnosom do splatnosti, očakávame aj vyššie cenové výkyvy vzhľadom na trhové správy, hospodárenie emitenta atď. za dlhší časový interval. Dôležité je spomenúť aj vyššiu duráciu a citlivosť na zmenu úrokových sadzieb centrálnej banky. Porovnanie týchto 2 dlhopisov je teda už jasné. Ako však dopadne porovnanie štátnych dlhopisov Nemecka a akciových indexov v USA alebo Číne? Pri 2- a 10-ročných štátnych dlhopisoch Nemecka je pri kúpe jasné, aký výnos do splatnosti nesú. Pri akciách to až také jednoduché nie je. Vieme však vypočítať akýsi skrytý vnútorný výnos na akciových indexoch, ktorý pri kúpe očakávame. Dosiahneme to obrátenou hodnotou pomeru P/E ratio. Výsledný výnos je v porovnaní s výnosom nemeckých dlhopisov násobne vyšší. Teda podstupujeme násobne vyššie riziko s násobne vyšším očakávaným výnosom. Volatilita tak bude tiež výrazne vyššia. Ďalej porovnáme čínske akcie s tými americkými. Vo všeobecnosti akcie emerging markets nesú väčšie riziká oproti vyspelým trhom. Sú to najmä politické riziká, vládne intervencie, zvýšená korupcia, slabé regulačné orgány, možné zvýšené prehrievanie ekonomiky, tvorba cenových bublín atď. Pri týchto spomenutých  rizikách očakávame pri investovaní do čínskych akcií aj vyšší výnos ako do amerických akcií. Musíme však znášať aj vyššiu volatilitu.

Porovnávať rizikovosť štátnych dlhopisov s rôznou maturitou a akcií vyspelých a rozvíjajúcich sa trhov je už pomerne bežná vec. Porovnávať všeobecne rizikovosť akcií s vybranými komoditami a menovými pármi však úplne bežné nie je a je to výrazne ťažšie. Môžeme si však pomôcť históriou a časovými radmi cenových údajov vďaka systému Bloomberg. A „natiahnuť" si veľmi dlhé časové rady a skúmať, ako sa jednotlivé finančné inštrumenty zachovali pri dôležitých správach alebo údajoch, ktoré zamávali celým finančným trhom (16. 10. 1987 – pád burzy v New Yorku, tzv. Čierny piatok – 24. 10. 1929, 14. 9. 2008 – pád Lehman Brothers, 2011 – hrozba rozpadu eurozóny a zánik meny euro atď). Okrem výrazných náhlych prepadov nás zaujímajú aj cenové výkyvy ako priemer v dlhých časových radoch. Nižšie uvádzam porovnanie 30-dňových volatilít (ako priemer z 10-ročných časových radov), kde je názorné, ktoré finančné inštrumenty majú predpoklad najvyššieho cenového výkyvu:

SHCOMP Index (čínsky akciový index) – 29.41

SPX Index (americký akciový index) – 15.04

EUR/USD (euro-dolár menový pár) – 9.31

CO1 (ropa typu Brent) – 32.36

Zlato – 17.05

Najviac bodované odpovede sú teda komodity (ako mix ropy a zlata) spolu s čínskymi akciami. Nasledujú americké akcie, menový pár EUR/USD a najmenej bodované sú nemecké štátne dlhopisy.