Za tých 28 rokov, čo sa pohybujem na finančnom trhu a radím ľuďom, kam investovať peniaze, môžem pomerne jednoznačne pomenovať najväčšiu obavu tunajších klientov: nielenže sa boja, že prídu o peniaze, ale prekáža im aj dočasný pokles hodnoty investície.

Možno práve pre obavy klientov leží toľko peňazí v bankách – na bežných účtoch a v termínovaných vkladoch majú Slováci asi dve tretiny finančného majetku. Tam pokles hodnoty nehrozí... Alebo že by predsa? Peniaze zožiera inflácia – pomaly, asi tak ako melú božie mlyny. Ak si dnes naložíte do nákupného košíka tovary, ktoré tvoria takzvaný spotrebný kôš a zaplatíte za tento košík 100 EUR, pri 2-percentnej ročnej inflácii o 10 rokov zaplatíte za ten istý košík takmer 122 EUR. Je teda jasné, že peniaze, ktoré sa nezhodnocujú (alebo sa zhodnocujú veľmi slabo), strácajú na kúpnej sile. Preto by sa mal rozumný investor zamyslieť nad tým, ako poraziť infláciu a ako si udržať kúpnu silu úspor. Dlhodobé štatistiky ukazujú, že diverzifikované portfólio akcií poráža infláciu. Akcií sa ale väčšina Slovákov a Čechov bojí. V nasledujúcich riadkoch si niečo povieme o strachu z akcií a aj o tom, ako by sme sa ohľadom nich mali správať.
 

Kolísanie cien je prirodzené
Tí, ktorí sa predsa len odhodlali investovať do akcií, zažívajú volatilitu, teda kolísanie ich cien. Hoci mnohých ľudí kolísanie (a najmä pokles) cien akcií stresuje, treba povedať, že je úplne prirodzené. Mení sa teplota vzduchu, smer vetra, nálada ľudí, prečo by sa nemenili ceny akcií? V prípade, že je väčšina investorov optimistická, ceny akcií rastú – naopak, ak je nálada pesimistická, väčšina predáva a ceny akcií klesajú. Je jedno, či je akcia „dobrá“, „podhodnotená“ či „perspektívna“, ak je ponuka vyššia ako dopyt, jej cena bude klesať (prídavné mená som dal zámerne do úvodzoviek, lebo zvyčajne ide o subjektívny pohľad konkrétneho investora, nie o objektívnu pravdu). Je to také jednoduché, preto sa netreba rozčuľovať, ale brať kolísanie cien ako fakt. 

Nie je strata ako strata
Dobre, dajme tomu, že sa ako tak zmierite s kolísaním cien akcií, ale bojíte sa, že stratíte. Koľko ste už počuli príbehov o tom, že niekto investoval do akcií a prerobil? Zvyčajne je však príčinou slabé finančné poradenstvo, resp. nedostatok vedomostí a skúseností investora. Keď sa pozriem bližšie na konkrétne prípady straty, zvyčajne identifikujem jednu z nasledujúcich príčin:

1. nedostatočná diverzifikácia;
2. nedodržanie investičného horizontu.

V prvom prípade ľudia často reagujú na nejaký „zaručený tip“. Príkladom môže byť biotechnologická spoločnosť vyvíjajúca liek na rakovinu, ktorý vyzerá nádejne. Dostanete tip od známeho, že toto je super investícia a vaše peniaze sa môžu zdesaťnásobiť. Lenže stane sa pravý opak – liek nie je schválený a firma zbankrotuje. Prídete o 100 percent svojej investície. V prípade dostatočnej diverzifikácie do desiatok kvalitných spoločností je pravdepodobnosť takejto fatálnej straty minimálna. Takúto stratu voláme trvalá strata kapitálu, keďže šanca, že sa hodnota investície vráti na pôvodnú sumu, je prakticky nulová. 
Ešte častejší je druhý prípad – ľudia investovali do akciových fondov (teda široko diverzifikovaných investícií), ale pri poklese hodnoty fondu o 20 percent spanikárili a všetky podiely vo fonde predali. Takúto stratu voláme realizovaná strata. Proste ste predali a utrpeli stratu, pričom je možné, že cena fondu sa vráti naspäť, ale vy už sa na tom nebudete podieľať. Príčinou predaja je často nedostatočná komunikácia pri nákupe fondu. Finanční poradcovia (či skôr predavači) v snahe predať čo najväčšie objemy daného fondu nasľubujú dobré zhodnotenie, ale menej upozorňujú na tú menej populárnu stránku – na cenu, ktorú platíte za potenciálne vyšší výnos: a to je práve výrazné kolísanie cien. Áno, a pripúšťam, že aj keď bol finančný poradca poctivý, ukázal grafy, ako výrazne môžu ceny akcií (hodnoty akciových indexov) kolísať, aj tak to časť ľudí psychicky nevydrží a predá, lebo sa obáva, že strata môže byť ešte vyššia. V prípade, že cena akcií (alebo hodnota podielov v akciovom fonde) dočasne poklesla, je nižšia ako vaša nákupná cena, ale vy ste nepredali, hovoríme o nerealizovanej strate.

Kupujme akcie v akcii
Priznávam bez mučenia, že som šetrný človek. Ak vidím môj obľúbený výrobok, s ktorého kvalitou som spokojný, za akciovú cenu, neodolám a kúpim ho. Myslím, že ide o racionálne rozhodnutie: kupujete ten istý výrobok, s presne tou istou kvalitou ako pred dvoma dňami, ale povedzme o 50 percent lacnejšie. Je mi záhadou, prečo sa podobne nespráva aj väčšina investorov do akcií. Kupujú predsa tú istú akciu (alebo akciový fond) o ktorej si myslia, že je kvalitná a perspektívna, ale keď jej cena klesne o 20 percent, začnú sa vkrádať obavy: Čo ak cena klesne ešte viac? Čo sa deje s tou firmou? Niečo som prehliadol? Podľa mojich skúseností väčšina klientov nenájde odvahu nakupovať po prudkých poklesoch, práve pre spomínané obavy. Výrazné korekcie sú však skôr príležitosťou na nákup ako na paniku. Investor Ben Carlson sa na stránkach „A Wealth of Common Sense“ zamýšľa nad otázkou, či kupovať akcie po veľkom prepade. Pomohol si históriou od roku 1926. Za ten čas, čo je viac ako 90 rokov, bolo cca 370 kvartálov (štvrťrokov) a Ben Carlson vybral tie najhoršie, teda také, kde bol zaznamenaný najväčší prepad v rámci daného štvrťroka. V tabuľke č. 1 sú zoradené od najhoršej výkonnosti.

Je príznačné, že takmer polovica najhorších štvrťrokov pripadá na tridsiate roky 20. storočia, ktoré boli „najhorším ekonomickým a investičným prostredím v modernej histórii“. Tabuľka č. 2 ukazuje, čo sa stalo v priebehu nasledujúceho roka, troch rokov a piatich rokov potom, ako si trhy prešli najhoršími štvrťročnými prepadmi.

Čísla a história ukazujú, že trh si vo väčšine prípadov viedol dobre, a to v každom sledovanom období – jedného, troch aj piatich rokov. Takže sa ukazuje, že štatisticky je dobrá stratégia „kupovať akcie v akcii“ – teda po výrazných poklesoch.
A ako je to s tým porážaním inflácie? Posledný graf môjho článku ukazuje, že z dlhodobého hľadiska najvyššie reálne výnosy (teda výnosy očistené o infláciu) prinášajú akcie.

Namiesto záveru
Nerobím si ilúzie – jeden článok neodbúra strach, obavy alebo nedôveru pri investovaní do akcií. Ale dúfam, že som aspoň niektorým nasadil chrobáka do hlavy. Takisto si uvedomujem, že nie každý psychicky zvládne výrazné kolísanie cien akcií. Na druhej strane, diverzifikované portfólio kvalitných akcií predstavuje pravdepodobne jednu z najlepších alternatív dlhodobého investovania s cieľom reálne zhodnotiť peniaze, teda poraziť infláciu.

Autor: Miron Zelina