sk
cz en
MENU
KONTAKTOVAŤ
OBCHODNÉ MIESTA
PRIVÁTNI
BANKÁRI
ÚSTREDIE
BLOG
AN
Investovanie (portfóliá) od A po Z
08.07.2019

Investovanie do akciových nástrojov prináša investorom najväčšie zhodnotenie, avšak pri dodržaní dlhého investičného horizontu. Čím je horizont dlhší, tým lepšie. Ak investor reaguje na ročné zhodnotenia, tak si, obrazne povedané, naháňa chvost. Pri negatívnom zhodnotení potom predáva a pri pozitívnom kupuje.


Alojz – sympatický, mierne prešedivený 57-ročný workoholik, absolvent Ekonomickej univerzity, investuje od svojich 28 rokov. Zažil na svojich investíciách, ako na ne vplývala operácia Púštna búrka v roku 1992, bankrot Ruska v roku 1998, uvedenie akcií YAHOO na burzu, stúpanie cien akcií EASTMAN KODAK a XEROX na historické maximá a ich neskoršie prepady na zlomky ich maxím, rozdelenie Československa, poloprázdny Prístavný most, električky po Starom moste, návrat Hongkongu pod Čínu, prepad technologického indexu NASDAQ o 72 % za 18 mesiacov (2000 – 2001), rast rovnakého indexu o 490 % za obdobie 10 rokov (2009 – 2019), návrat električiek na vynovený Starý most, účtovné podvody a bankroty amerických gigantov ENRON a MCI WORLDCOM či talianskej mliekarne PARMALAT (pamätáte si na reklamu na formulách?), nástup APPLE, vzostup a pád NOKIE, prenosné telefóny a dotykové smartfóny, 3 vlády Vladimíra Mečiara a Róberta Fica (akceptujem, tieto nevplývali na vývoj svetových búrz), bankrot investičnej banky Lehman Brothers, skoro bankrot asi 750 európskych spoločností a jedného Grécka (v Európe sa subvencuje, podporuje, pomáha, prejavuje solidarita), vytvorenie spoločnej meny pre členské krajiny EÚ a odmietnutie vstupu Česka, Dánska, Švédska a Veľkej Británie do menovej únie, úrokové sadzby na úrovni desiatok alebo až stoviek percent v rozvojových krajinách či záporné úrokové sadzby v eurozóne.


Z pána Alojza sa postupne stal ostrieľaný vlk, ktorý pri prepadoch akciových indexov, bankrotoch, krachoch či iných, spoločensko-ekonomicky závažných udalostiach, dokupoval, pri rastoch zíval a užíval si dovolenky, sem-tam sa na pár mesiacov odmlčal. Nesledoval hodnotu svojej investície každý deň či mesiac. Veril v dlhodobý investičný horizont a v to, že kvalita a diverzifikácia sa prejavia. Napokon, ani svoju firmu neoceňoval každý deň či každý mesiac.


Z počiatočnej investovanej sumy 10 000 EUR (získanej z dovozu a predaja počítačov) v októbri 1990 pri hodnote indexu S&P 500 na úrovni 300 bodov sa z neho po 29,5 roku a niekoľkých doinvestovaniach stal milionár. Mimochodom, dnes je ten index na hodnote cca 2 800 bodov. Bolo to spôsobené aj tým, že z vloženej investície nikdy nevyberal peniaze, naopak, raz za čas pri významnom páde indexov vložil z podnikania nové peniaze.


Nevyberal si z vloženej investície ani cent na úhradu nedoplatku elektriny, vianočný nákup kožuchu pre (vtedy ešte) frajerku či zimné gumy na nový Lexus. Nechal peniaze pracovať. Niekedy spať. Ako povedal nestor finančného investovania maďarského pôvodu, André Kostolány: „Treba si kúpiť akcie veľkých firiem, zaspať na 100 rokov a bude z Vás milionár.“
Poklesy či prepady akcií prinášali pánovi Alojzovi najskôr bezsenné noci a vrásky, rasty mu ich zase vyhladzovali. Keď však získal na finančných trhoch skúsenosti a pochopil, že akciové indexy dosahujú nové a nové maximá, tak sa postupne na poklesy tešil. A keď predali už skoro všetci, tak on vtedy nakúpil. Nekúpil vždy na dne, taký famózny cit na investície nemal. Stále mal však pred očami citát Warrena Buffetta: „Musíte byť chamtiví vo chvíli, keď ostatní majú strach a mať strach, keď ostatní sú chamtiví.“


Hodnota indexu S&P 500 vzrástla za 30 rokov o 759 %, s dividendami a cez zložené úročenie to bolo 1 529 %.



Pán Zlatko, inak spolužiak a na začiatku spoločného podnikania obchodný partner pána Alojza, vstúpil na finančné trhy v rovnaký čas a s rovnakou sumou. Taká bola ich dohoda a partnerská stávka po prvom úspešnom roku spoločného biznisu. Ich cesty sa však postupne rozišli. Aj tie v spoločnom podniku, aj tie v investičnej hre. Kvôli tomu, že pán Zlatko neinklinoval k riziku a k inováciám, sa najprv rozdelili ich cesty v spoločnom podnikaní. Neskôr nabrala iný tvar aj krivka výkonnosti vloženej investície – v porovnaní s tou, akú zaznamenával pán Alojz.


Averzia voči riziku spôsobovala, že pán Zlatko už pri menších poklesoch akciových indexov tieto volatilné investície opúšťal a prestupoval do bezpečných štátnych dlhopisov, resp. termínovaných vkladov. Pri rýchlom návrate akciových indexov do pozitívnych hodnôt však nevedel buď nabrať odvahu na vstup (keďže už vzrástli o prvých 10 %), alebo nechcel predčasne rušiť termínované vklady so sankciou. To, čo mohol pri návrate akciových indexov získať za 6 mesiacov, mu cez štátne dlhopisy trvalo aj 3 roky.


V rámci súťaživosti s pánom Alojzom sa na pravidelných ročných stretnutiach nechcel nechať zahanbiť, takže na začiatku hodnotu investície dorovnával novými a novými vkladmi, aby nestrácal s bývalým spolužiakom a obchodným partnerom krok. Skoro mu však došiel dych a hlavne – nezmenil investičnú stratégiu – každý pokles akcií (pán Alojz ho využil na dokúpenie, pán Zlatko predával) roztváral pri hodnote ich investícií nožnice. Navyše opustil diverzifikované investovanie a chcel dobehnúť zaostávanie výkonnosti cez nejaké vychytávky. Podľahol stratégii padajúcich nožov, t.j. kupoval akcie, ktoré z nejakého dôvodu začali významne strácať na cene, pričom veril v návrat ich hodnoty. Až na pár výnimiek to bol krok vedľa.


Index S&P 500 mal za posledných 30 rokov (medziročné porovnanie k 31. máju) 23 pozitívnych a 7 negatívnych hodnotiacich období. Nie vždy akcie zarábajú, ale kto počká, ten sa dočká.



Zároveň začala pána Zlatka dobiehať neochota inovovať a investovať vo svojom podnikaní, prestalo sa mu preto dariť. Významným prvkom bolo aj to, že kvôli dorovnávaniu hodnoty investície cez nové a nové vklady (chcel pred Alojzom vyzerať úspešne) mu začali chýbať peniaze pre bežný život, takže z času na čas začal z investície vyberať. Tu na dovolenku, tu na nové auto pre syna, tam na dcérine štúdium. Stalo sa, že aj na ročnú električenku pre obe deti vyberal z kôpky peňazí určenej na investovanie.


Na stretávke po 25 rokoch, posmelený miešanými drinkami, však vyšiel s farbou von. Povedal Alojzovi, ako to celé bolo. Uľavilo sa mu. A dohodli sa, že si k tomu obaja cez leto opäť sadnú a začnú odznovu. Nielen v investovaní, ale dokonca aj v podnikaní by vedeli nájsť synergiu. Syn pána Zlatka je totiž úspešný absolvent otvorený novým veciam a postupne preberá agendu po otcovi. Nikdy nie je neskoro – v investovaní dupľom. Investičný horizont je nekonečný. A odovzdať agendu je možné nielen v podnikaní, ale aj v investovaní.


Ako to máte Vy?

Späť