V posledný júlový deň pristúpila americká centrálna banka (FED) k zníženiu hlavnej úrokovej sadzby. Urobila tak prvýkrát od vypuknutia krízy v roku 2008, teda po viac ako 10 rokoch.

Z doterajšieho pásma 2.25 - 2.50 % sa hlavná úroková sadzba znížila na 2.00 - 2.25 %, t.j. o 25 bázických bodov.

Keďže v minulosti (napríklad na prelome rokov 2006 a 2007) boli sadzby na úrovni 5.25 %, FED teraz až taký veľký priestor na ich pohyb nemal. Preto sa predpoklad, že dôjde k posunu len o štvrť percenta, potvrdil. 

Ďalší spôsob, ako chce FED pomôcť trhu, je spomalenie kvantitatívneho uťahovania. Preto prestane o 2 mesiace skôr predávať dlhopisy zo svojej bilancie. Tým dostáva do obehu väčší objem peňazí. Znižovaním sadzieb robí zase peniaze lacnejšími pre tých, ktorí si chcú požičať. 

Investori ale čakali viac – väčší posun úrokových sadzieb a/alebo nejakú formu kvantitatvneho uvoľňovania. Vo svojej podstate tak FED povedal, že americká ekonomika na tom nie je vôbec zle, hoci určité riziká a znaky spomalenia eviduje. Hrubý domáci produkt rastie, nezamestnanosť a trh práce sú na tom dobre, indexy dôvery v rast výroby alebo v sektore služieb sa takisto nachádzajú na úrovni expanzie (rastu) a nezaostávajú ani predaje domov. Vynikajúco na tom je aj dôvera spotrebiteľov.  Čo sa týka akciových trhov, tie majú zatiaľ tento rok v USA mimoriadne úspešný, keď viackrát vytvorili nové historické maximá. 

Prečo teda FED znížil sadzbu?

Už dlhšiu dobu sa špekulovalo, že obchodná vojna (USA vs. Čína) môže oslabiť svetový obchod a spomaliť rast ekonomík. To sa do istej miery aj potvrdilo. Inflácia, resp.  spomalenie tempa rastu cenovej hladiny (dnes na úrovni 1.60 %, no už bola aj 1.90 % v tomto roku), je takisto jedným z meradiel ekonomiky, ktorý FED dopodrobna sleduje. 

Na nutnosť zníženia sadzieb poukazoval nezvyčajne často aj americký prezident Donald Trump, ktorý ostro kritizoval FED a jej šéfa  Jerome Powella za to, že pristúpili k zvýšeniu sadzieb príliš skoro. Je teda na mieste aj otázka, či FED nepodľahol aj tlaku politikov. Pravdepodobnejšie však je, že FED sa snaží zabrániť prípadnému ochladeniu ekonomiky.  Snaží sa tak uhasiť začínajúci požiar, ktorý vlastne spôsobil Biely dom svojou colnou politikou v medzinárodnom obchode pri výmene tovarov a služieb.

Najpravdepodobnejším dôvodom pre zníženie sadzieb sa teda zdá byť prevencia. FED vidí známky spomalenia rastu ekonomiky a slabnúcu infláciu a pristúpil tak k „zlacneniu“ peňazí. Vníma tak neistoty a riziká na trhu a snaží sa udržať americkú ekonomiku vo svojej expanznej trajektórii čo najdlhšie.  Keďže priestor na zníženie sadzieb nie je teraz taký veľký ako v minulosti, v blízkej dobe sa očakávajú maximálne 2 ich zníženia. Momentálne trh čaká ešte jedno zníženie sadzieb do pásma 1.75 - 2.00 %, a to ku koncu roka 2019. 

Graf 1: vývoj hlavnej úrokovej sadzby v USA od roku 2005. Zdroj: Bloomberg.

Autor: Marián Pisarčík, portfólio manažér