Nedávno som si náhodou vypočul rozhovor dvoch cestujúcich vo vlaku, kde starší radil mladšiemu: „Daj peniaze do zlata, to je istota“. A nebolo to prvýkrát, čo som počul obdobné názory v zmysle, že zlato ochráni pred infláciou, nemožno na ňom prerobiť a podobne. Aká je ale skutočnosť?

Oplatí sa teda do zlata investovať?

Vývoj ceny zlata za posledných 50 rokov ukazuje graf č. 2. Pozornosť pritiahne veľký nárast ceny najmä v rokoch 2010 - 2011, keď atakovala hranicu 1 900 USD za uncu. Avšak ten, kto v ošiali (že mu „ujde ziskový vlak“) investoval do zlata v období cenového vrcholu v roku 2011, bude mať sotva pocit, že je zlato istota, keďže aj po 8 rokoch je v dvojcifernej strate (v roku 2015 by bola táto strata až 40 %). Ak je niečo skutočným uchovávateľom hodnôt či istotou, malo by to držať krok s infláciou a rozhodne by to nemalo klesať. Za povšimnutie stojí aj zhruba 20-ročná stagnácia (či dokonca pokles) ceny zlata od začiatku 80. rokov.

Nejde však len o samotný nominálny vývoj ceny zlata. Objektívnejšie je relatívne porovnanie s inými triedami aktív. Čo je teda výnosnejšie – zlato, akcie či dlhopisy? Nasledujúca tabuľka zobrazuje porovnanie zhodnotenia zlata, ako aj akciového indexu S&P 500 a štátnych dlhopisov USA (počítané v USD) v rôznych časových úsekoch k 31. 8. 2019. Vzťahuje sa na celkový výnos, teda po zohľadnení dividend pri akciách a kupónov pri dlhopisoch, nielen na vývoj samotnej ceny príslušného aktíva. Zároveň abstrahuje od daní a poplatkov, keďže ich má každý investor iné. A aký je teda záver? Zabudnite na zlato, investujte do akcií.

Zisky pri zlate sú oproti akciám vyššie len pri 20-ročnom horizonte, a to vďaka faktu, že cena v auguste 1999 dosadla na svoju najnižšiu hodnotu od roku 1979. V iných časových úsekoch sú najvýkonnejšie akcie, a to dokonca dvoj- až trojnásobne. Zlato dokonca ťahá pri dlhších časových úsekoch za kratší koniec aj voči štátnym dlhopisom.

Samozrejme aj ceny akcií môžu poklesnúť, a to výrazne. Akcie však vyjadrujú podiel na majetku firiem, ktoré v dlhodobom horizonte zvyčajne zvyšujú tržby a zisky, a to aj vďaka rastu produktivity. To posúva ceny akcií dlhodobo nahor. Pre zlato však nič také neplatí. Investícia do zlata, či už nákup fyzického zlata alebo cez cenné papiere (pozor na cenné apiere kopírujúce futuritné kontrakty), dáva význam len ako krátkodobá investícia v horizonte mesiacov, keď očakávate nárast obáv o globálny ekonomický vývoj v spojení s ďalším poklesom úrokových sadzieb – keď na finančných trhoch prebieha tzv. útek do bezpečia, alebo naopak, pri obavách o výrazný nárast inflácie, ako tomu bolo v rokoch 2010 - 2011 (inflačná hrozba však aktuálne rozhodne nie je na stole). Na dlhodobú držbu je ale zlato neperspektívne aktívum. Inde sa dá zarobiť viac.

Výhody zlata

Avšak aby sme len nekritizovali, zlato má oproti držbe akcií či dlhopisov nejakej firmy (nie oproti celému akciovému indexu) predsa len jednu výhodu. Je nepravdepodobné, že by sa jeho cena prepadla na nulu (i keď aj vo firme zvyčajne zostane nejaký likvidačný zostatok). Cena zlata by sa ale nemala prepadnúť výrazne pod náklady na ťažbu. Tento citlivý údaj síce svetoví producenti nezverejňujú, ale rôzne odhady sa pohybujú medzi 700 – 1000 USD za uncu. Ak by cena klesla pod náklady, produkciu by obmedzili, čo by malo po čase cenu zlata podporiť. Táto výhoda však nie je dostatočným dôvodom, prečo do zlata investovať za každých okolností.

Je tu však jeden prípad, kedy je naozaj dobré mať v majetku aj zlato, a to vtedy, ak patríte medzi necelé 0,1 % ľudí na svete, ktorí spa- dajú do kategórie UHNWI (Ultra High Net Worth Individual), t.j. osoba s čistým objemom finančných aktív nad 30 mil. USD.

V takomto prípade (už bez ohľadu na vyššie spomínané) má zmysel mať časť majetku zainvestovanú v zlate, lebo bez investícií doňho (či do iných drahých kovov) je problém dosiahnuť dostatočnú diverzifikáciu tak veľkého portfólia. Nuž, ale mať také problémy.

Autor: Pavol Ondriska, Produktový manažér