V posledných rokoch rastie objem investícií do korporátnych dlhopisov rýchlym tempom. Slováci zisťujú, že okrem bankových vkladov a klasických podielových fondov existuje aj iná forma investovania. Tento trend si už všimla aj Národná banka Slovenska a upozornila ľudí na najdôležitejšie faktory, ktoré je potrebné si všímať pri investícii do korporátnych dlhopisov.
Aké sú príčiny nárastu popularity korporátnych (firemných) dlhopisov?
Podľa môjho názoru ide o kombináciu viacerých faktorov: v prvom rade, v celej Eurozóne máme extrémne nízke úrokové sadzby, konkrétne úrokové sadzby na bežných účtoch aj na termínovaných vkladoch sú blízke nule. Aj pri dlhších viazanostiach sa ťažko dostanete na 1 % p.a.
Korporátne dlhopisy ponúkajú podstatne vyššie výnosy: 4 %, 6 %, ale napríklad aj 12 % p.a. Je logické, že takýto výnos láka. Druhým faktorom je podľa mňa fixný (pevný) výnos: v klasických akciových podielových fondoch výnos kolíše – jeden rok sa akciám darí a fond zaznamená zhodnotenie 18 %, ďalší rok je pokles o 14 %. Kolísanie cien (odborne volatilita) je prirodzené, a je daňou za potenciálne vyšší výnos. Ale bežní ľudia ťažko znášajú výraznejšie poklesy cien, majú pocit, že utrpeli stratu. Takže tento typ investorov potom hľadá investíciu, kde má „istý výnos“.
Je investícia do firemného dlhopisu riziková?
Musíme si uvedomiť, že každá investícia je riziková. Dokonca aj kúpa nemeckého štátneho dlhopisu, ktorá sa považuje za jednu z najbezpečnejších vôbec. Najprv by sme si mali ujasniť, aké sú najpodstatnejšie riziká spojené s dlhopismi, a potom si pri konkrétnom dlhopise vyhodnotiť, či je riziko tohto dlhopisu pre mňa prijateľné.
Firemný dlhopis nie je nič iné ako pôžička tej- ktorej firme. Už ten názov to evokuje: dlhopis, alebo dlžný úpis. Teda firma je dlžníkom a investor je veriteľom (verí, že požičané peniaze sa mu naozaj vrátia). A tu je hlavný kameň úrazu: už človek s absolvovanou základnou školou vie, že 7 % je viac ako 4 %. Teda výnos posúdi veľmi ľahko. Oveľa ťažšie sa posudzuje riziko: mám naozaj istotu, že mi dlžník vráti povedzme o 5 rokov všetky peniaze, ktoré som mu požičal?
Výrazne varujem pred tým, aby hlavným rozhodovacím kritériom pri investícii do korporátneho dlhopisu nebol výnos!
Hlavné riziká spojené s korporátnymi dlhopismi
Kreditné riziko
Keď si zopakujeme, že firemný dlhopis nie je nič iné ako štandardizovaná pôžička tejto firme, tak najväčším rizikom pri akomkoľvek dlhopise je riziko, že dlžník nebude schopný riadne a včas splácať výnosy dlhopisov, alebo dokonca ich menovitú hodnotu (dlžnú sumu). Toto riziko je najpodstatnejšie, pretože v krajnom prípade vám hrozí strata celej investovanej sumy. Otvorene hovorím, že posúdiť kreditné riziko nie je jednoduché, ale o tom neskôr. Pre túto chvíľu stačí povedať, že ak človek nemá vysokú mieru istoty či presvedčenia o finančnom zdraví emitenta (teda firmy, ktorá vydáva dlhopis) a jeho schopnosti splácať záväzky, nemal by investovať vôbec.
Úrokové riziko
Úrokové riziko predstavuje riziko zmeny ceny dlhopisu vplyvom zmeny úrokových sadzieb. Konkrétny (zjednodušený) príklad: firma A vydá v roku 2020 7-ročné dlhopisy s výnosom 4,00 % p.a. Do roku 2022 stúpnu úrokové sadzby, takže bude schopná predávať 5-ročné dlhopisy len s výnosom 5,00 % p.a. To ale znamená, že cena dlhopisov, ktoré boli vydané v roku 2020 ako 7-ročné (a v roku 2022 už budú mať len 5 rokov do splatnosti) poklesne, lebo nikto nebude kupovať za menovitú hodnotu dlhopisy s výnosom 4,00 %, ak sú k dispozícii dlhopisy toho istého emitenta s vyšším výnosom. Ale v súčasnom prostredí nízkych úrokových sadzieb, kde je málo pravdepodobné ich výraznejšie zvyšovanie v horizonte 3 – 5 rokov, je úrokové riziko nízke.
Riziko likvidity
Predstavuje riziko, že sa nám dlhopis nepodarí predať tak rýchlo a za takú cenu, ako si predstavujeme. Príklad: kúpili sme dlhopis splatný v roku 2026, ale v roku 2021 budeme súrne potrebovať peniaze (prípadne budeme mať inú investičnú príležitosť). Dlhopis chceme predať, ale kde hľadať kupcov? Zvyčajne ich ponúkne iným investorom ten obchodník s cennými papiermi, u ktorého sme dlhopis nakupovali. Nedá sa však zaručiť, že ho predá rýchlo a za cenu, ktorá bude pre nás prijateľná. Pozor!
Niektorí emitenti sa chvália tým, že ich dlhopisy sú prijaté na burzu cenných papierov. To samo o sebe ešte neznamená likviditu. Na burze sa tiež zobchodujú cenné papiere len vtedy, ak existuje kupujúci. Ideálne je, keď pre daný cenný papier existuje na burze takzvaný tvorca trhu („market maker“), teda obchodník s cennými papiermi, ktorý sa v každom okamihu zaväzuje, že bude mať aktívnu objednávku na nákup aj predaj tohto cenného papiera.
Ako posúdiť kreditné riziko
Existujú firemné dlhopisy, ktoré majú rating od niektorej z renomovaných ratingových agentúr. Uznávanými ratingovými agentúrami sú Standard & Poor's, Moody's alebo Fitch Ratings. Ak má dlhopis pridelený investičný rating od niektorej z uvedených agentúr, riziko jeho nesplatenia je nízke. Tomu však zodpovedá aj výnos. Napríklad 5-ročný dlhopis BMW s ratingom A+ má v čase, keď píšem tieto riadky, výnos len 0,1 % p.a.
Kreditné riziko emitenta by mal posúdiť profesionál
Na Slovensku aj v Českej republike však v segmente korporátnych dlhopisov dominujú lokálne firmy, takže takéto dlhopisy v 99 % prípadov nemajú pridelený rating. Potom musí každý investor posúdiť kreditné riziko emitenta sám, alebo sa musí obrátiť na profesionála. V každom prípade by ste mali poznať finančnú situáciu dlžníka a rozumieť jej. Čím väčší má firma majetok (v pomere k dlhom) a čím vyššie a stabilnejšie príjmy, tým je pravdepodobnejšie, že bude bez problémov splácať svoje dlhy. Uznávam, že pre bežného človeka nie je jednoduché posúdiť kvalitu emitenta. Platí však, že ak nemám dostatok informácií a danej investícii nerozumiem, radšej by som nemal investovať. Najhorší prístup je orientovať sa len podľa výnosu!
Ručenie za dlhopisy a iné garancie
Kto vlastne ručí za vyplatenie dlhopisu? Logicky je to vždy emitent, lebo on je dlžníkom voči investorom. V niektorých prípadoch existuje aj ručiteľ – to je subjekt (zvyčajne nejaká firma), ktorý sa zaručí, že splatí výnosy alebo menovitú hodnotu dlhopisov v prípade, že nebude schopný splácať emitent. To, kto je emitent, kto je ručiteľ (či vôbec existuje ručiteľ), aký je výnos dlhopisu, ako často sa vypláca a ďalšie parametre dlhopisu nájdeme v emisných podmienkach. Každý dlhopis musí mať emisné podmienky, ktoré plnia takú istú funkciu ako zmluva pri pôžičke alebo úvere.
Verejné a neverejné emisie dlhopisov
Emisie, ktoré sa ponúkajú úzkemu okruhu osôb (menej ako 150), alebo sú dostupné len od vysokého objemu investície (100 000 EUR) sa nazývajú neverejné alebo privátne emisie. Všetky ostatné emisie sú verejné emisie dlhopisov, často sú dostupné aj v objemoch niekoľko málo tisíc EUR. Okrem emisných podmienok musia mať verejné emisie dlhopisov aj prospekt, ktorý schvaľuje Národná banka Slovenska (NBS). Prospekt obsahuje zákonom predpísané množstvo informácií o emitentovi (aj ručiteľovi, ak existuje) a samotnom dlhopise – najmä hospodárske výsledky emitenta (ručiteľa) za niekoľko uplynulých rokov a informácie o rizikách, ktorým je vystavený emitent (ručiteľ) pri svojom podnikaní, no tiež informácie o rizikách spojených s dlhopismi. Zámerom je, aby mal po prečítaní prospektu aj bežný investor predstavu o tom, aké riziko predstavuje investícia do daného cenného papiera.
Pozor! Prospekt síce schvaľuje NBS, ale ona len kontroluje, či prospekt obsahuje všetko, čo podľa zákona obsahovať má. NBS neposudzuje kvalitu emitenta, ani jeho schopnosť splácať svoje dlhy! A už vôbec neručí za ich splácanie. Je možné, že niekto sa stretol s takouto argumentáciou („Nemusíte sa ničoho báť, dlhopis schválila Národná banka“), ale pritom išlo o vyslovené klamstvo.
V tejto súvislosti jedným dychom dodáme, že dlhopis nie je chránený ani Garančným fondom investícií (GFI). GFI chráni len určité riziká, napríklad riziko, že dlhopis bude predaný obchodníkom s cennými papiermi bez vedomia jeho majiteľa. V takom prípade sa stáva majetok nedostupným a klient má nárok na náhradu z GFI. Ale v prípade, že emitent nie je schopný vyplácať výnosy z dlhopisu alebo dlžnú sumu, náhrada z Garančného fondu neprináleží. Opäť ide o zavádzanie, ak niekto tvrdí opak. GFI nikdy nechráni riziká vyplývajúce z poklesu trhovej ceny cenného papiera ani z kreditného rizika.
Privatbanka a korporátne dlhopisy
Privatbanka sa snaží už v súčasnosti ísť nad rámec zákona a kladie pri ponúkaní dlhopisov veľký dôraz na edukáciu klienta – nejde nám o to, aby sme dlhopis predali za každú cenu. V konečnom dôsledku si myslíme, že prísnejšia regulácia pomôže tým poctivým, lebo na trhu je viacero firiem, pri ktorých je riziko nesplatenia dlhopisu naozaj vysoké.
Veľkú väčšinu dlhopisov pripravujeme pre firmy zo skupiny Penta. Táto skupina pôsobí na trhu viac ako 25 rokov a má diverzifikované portfólio projektov z rôznych odvetví.
Navyše, najväčšie projekty skupiny, Dr.Max a Fortuna, pôsobia v anticyklických odvetviach, čo znamená, že aj v čase recesie sú ich tržby a zisky oveľa stabilnejšie ako u firiem, ktoré pôsobia v cyklických odvetviach (výroba automobilov a pod.). Dôležitá je tiež finančná sila celej skupiny – ak by sa niektorému projektu nedarilo, vie mu pomôcť materská spoločnosť Penta Investments Limited Jersey. Jej vlastné imanie je približne dve miliardy EUR.
Autor: Miron Zelina
VYPOČÍTAJTE SI VÝNOS
