Ak poviete, že tradičné finančné aktíva (akcie, dlhopisy...) sú drahé či prekonané, a ponúknete niečo „nové“ alebo „alternatívne“, môže to znieť sexy. Ľudia majú radi novinky a mnohí z nich dúfajú, že konečne našli niečo, čo im prinesie vytúžený zisk. Problém je, že v drvivej väčšine prípadov je to viac o emóciách ako o racionálnom rozhodovaní.

Alternatívne investície

Začiatkom januára uverejnil Trend barometer prieskum medzi predstaviteľmi hospodárskeho života, pričom respondenti odpovedali na otázku: „Najmä do čoho by ste odporúčali investovať v roku 2020?“ Priznám sa, že jeho výsledky ma prekvapili. 44 % opýtaných odporúčalo investovať do realít, 23 % do alternatívnych investícií, a až potom nasledovali tradičné investičné aktíva: akcie získali 20 % hlasov a dlhopisy dokonca len 4 %. Keďže s podobnými názormi sa stretávam v rozhovoroch s našimi klientmi alebo na besedách so študentmi, vyprovokovalo ma to k napísaniu tohto blogu. Čo to vlastne tie alternatívne investície sú?

Pojem je to pomerne voľný, ale všeobecne sa za alternatívne investície považujú akékoľvek investície mimo akcií, dlhopisov a cashu.

Príklady takýchto investícií:

• drahé kovy,
• umenie, umelecké predmety (obrazy, sochy a iné),
• víno,
• orná pôda a nehnuteľnosti všeobecne,
• private equity,
• crowdfunding,
• start-upy,
• peer-to-peer lending,
• kryptomeny,
• a ďalšie.

Spoločné charakteristiky

Už na prvý pohľad vidno, že ide o značne rozdielne oblasti, ktoré majú máločo spoločné. Napriek tomu existujú spoločné charakteristiky, ktoré platia pre väčšinu alternatívnych investícií:

• Nízka korelácia s tradičnými finančnými aktívami, ako sú akcie a dlhopisy.
• Môže byť obtiažne určiť aktuálnu trhovú cenu daného aktíva.
• Alternatívne investície môžu byť málo likvidné.
• Náklady na kúpu a predaj môžu byť relatívne vysoké.
• Historické údaje o riziku a výnosoch môžu byť nedostupné alebo nespoľahlivé.
• Pred rozhodnutím o kúpe je vyžadovaná podrobná investičná analýza.

K týmto charakteristikám sa onedlho vrátime, lebo už tušíme, že investícia do alternatívnych aktív nebude prechádzka ružovou záhradou. Najprv ale vysvetlíme niektoré z vyššie uvedených investícií, s ktorými sa pravdepodobne mnohí z vás ešte nestretli:

Crowdfunding – doslovný preklad „davové financovanie“. V podstate ide o zbieranie peňazí na nejaký projekt formou vkladu od väčšieho množstva (desiatky, stovky, niekedy aj tisíce) osôb. Zvyčajne sa to deje prostredníctvom internetovej platformy, ktorá poskytuje základné informácie o projekte, minimálnej investícii, celkovej sume, ktorá sa má vyzbierať a podobne.

Príklad

Ing. Arpád Tvorivý dostane nápad, že v mestečku Ospalovo chýba tobogán a rozhodne sa, že ho postaví. Chýbajú mu ale peniaze, tak vytvorí internetovú stránku www.nastobogan.sk, kde oboznámi verejnosť so zámerom postaviť prvý tobogán v histórii mestečka. Celková investícia má dosiahnuť 500 000 EUR a investori, ktorými môžu byť bežní ľudia, môžu poskytnúť ľubovoľnú sumu, ale minimálne 1000 EUR. Na stránke sa ešte dozvieme, že tobogán „plánujeme spustiť začiatkom leta“. Fajn projekt, nie? Až na to, že nevieme (a bohužiaľ nielen v tomto modelovom príklade):

• Koľko peňazí vloží do projektu autor myšlienky, Ing. Tvorivý.
• Čo sa stane, ak sa nevyzbiera dostatočná suma.
• Aká bude návratnosť projektu, teda čo vlastne môže investor očakávať ako výsledok svojej investície.
• Či má projekt vôbec stavebné povolenie.
• Aká je záruka, že v prípade, ak sa nevyzbiera dostatok peňazí, dostanem môj vklad späť.
• Ak sa začne stavať, ale následne sa zistí, že nie je dostatok peňazí na dokončenie, čo potom?

V princípe ide v priemere (netvrdíme, že niektoré projekty nemôžu mať hlavu a pätu a byť realizovateľné a napokon aj úspešné) o oveľa rizikovejšiu investíciu, než akou je kúpa akcií zabehnutej firmy. Predstavte si McDonald's, ktorý desiatky rokov predáva hamburgery, je úspešný, ziskový. V prípade crowdfundingu ideme zvyčajne do úplne nových projektov a často nevieme, či sú za nimi seriózni ľudia. Tiež už z povahy tohto druhu „investície“ vyplýva aj riziko, že nebude vôbec realizovaná, a potom je otázne, či vôbec niečo z investovaných peňazí uvidíme...

Pri crowdfundingu ide o oveľa rizikovejšiu investíciu, než akou je kúpa akcií zabehnutej firmy

Start-upy takisto na prvý pohľad lákajú – veď rozbieham niečo nové, prevratné! Naozaj je pravda, že na niektorých start-upoch môžete zarobiť aj tisícnásobok vloženej sumy. Ale jedným dychom dodávam, že nájsť takýto projekt je ťažšie, ako nájsť povestnú ihlu v kope sena. Tým, že ide väčšinou o úplne nové myšlienky a nápady, nie o zabehnuté, odskúšané veci, zásadne stúpa riziko. Koľko takých myšlienok sa reálne uchytí, realizuje? A ak sa aj uchytia, teda povedzme nejakú aplikáciu používa milión ľudí na svete, neznamená to ešte, že pôjde o ziskový projekt. Veď si len všimnite, koľko mobilných aplikácií je úplne zadarmo...

Navyše, na rozdiel od crowdfundingu je tu zvyčajne minimálna investícia vysoká: v stovkách tisíc EUR. Ak by ste sa aj rozhodli diverzifikovať, neviem si predstaviť, ako posúdite budúci úspech nejakého nápadu. Ja som napríklad vymyslel mobilnú aplikáciu, ktorá funguje nasledovne: kdekoľvek na svete si nalejete do pohára akúkoľvek tekutinu, priložíte k poháru mobil a on vám v priebehu pár sekúnd ukáže reálny obsah alkoholu v danej tekutine. Skvelý nápad, nie? Akurát, že zatiaľ je to len nápad, a keď som ho konzultoval s fyzikmi a chemikmi, netvárili sa nadšene...

Na jeden úspešný start-up pripadajú desiatky takých, kde investori utrpia totálnu stratu

Ešte by ste mohli chcieť investovať do start-upov prostredníctvom fondu, ktorý je diverzifikovaný. Bohužiaľ ale na území bývalého Československa nepoznám žiadny dostatočne diverzifikovaný a kvalitný fond tohto zamerania. Treba si uvedomiť, že ani 20 nápadov/projektov nemusí stačiť, lebo skóre pri start-upoch býva kruté: veľká väčšina skončí totálnou stratou peňazí. Pri investovaní sú veľmi časté chyby v uvažovaní – rozhodovanie na základe emócií, a start-upy sú toho pekným príkladom. V médiách sa logicky píše len o úspešných start-upoch, čo vzbudzuje dojem, že nájsť úspešný projekt nebude nič zložité. Ale na jeden úspešný start-up pripadajú desiatky takých, kde investori utrpia totálnu stratu...

V budúcom pokračovaní tohto blogu venovanom alternatívnym investíciám si ešte vysvetlíme podstatu Peer-to-peer lending-u, ktorý je u nás relatívne nový pojem, vo svete však existuje už viac ako 10 rokov  a zosumarizujeme si všeobecné riziká alternatívnych investícií.

Autor: Miron Zelina