Keď sa na to pozrieme z pohľadu investora, tak tento si otvorí účet, pošle peniaze a platforma na základe algoritmu a vašich preferencií investuje do portfólia pôžičiek. Môžu to byť pôžičky fyzickým osobám, alebo aj firmám. Výhodou je určitá diverzifikácia: ak pošlete sumu povedzme 20 000 EUR, systém ich investuje do stoviek pôžičiek, takže zlyhanie jedného alebo niekoľkých dlžníkov nemá zásadný vplyv na úspešnosť celej investície.
Problém je inde
Predtým, ako investujete, je potrebné zistiť, či je daný subjekt regulovaný alebo nie. V prípade, že ide o neregulovaný subjekt, tak oproti tradičným podielovým fondom čelíte viacerým rizikám. Napríklad neviete naisto, či sa peniaze naozaj použijú na pôžičky pre diverzifikované portfólio dlžníkov. Vy síce dostávate výpisy, ale jednotlivé pôžičky sú označené len kódmi a skutočných dlžníkov nepoznáte. Čo ak sa peniaze požijú na niečo iné a vy prídete o celú sumu?
Ak aj je subjekt regulovaný, musíte sa stotožniť s tým, že často ide o portfólio pomerne rizikových pôžičiek, keďže cez peer-to-peer lending nemá zmysel poskytovať hypotéky. K tomu teda patrí pomerne vysoké percento zlyhaných pôžičiek, čo negatívne ovplyvňuje celkový výnos. Rozhodne sa nedá rátať – pri serióznych platformách – s výnosmi 10 % p.a., skôr je pravdepodobné, že sa budú hýbať v intervale 3 – 6 % p.a. Likvidita takejto investície je pritom nižšia, ako pri investícii do podielových fondov alebo ETF: musíte počkať na splatenie určitého objemu pôžičiek, a potom si vybrať príslušnú sumu – je veľmi problematické speňažiť celú takúto investíciu naraz. Existuje síce aj sekundárny trh, kde môžete pôžičky z vášho portfólia predať, ale je vysoko pravdepodobné, že pritom stratíte niekoľko percent z hodnoty portfólia. Z hľadiska rizikovo-výnosového profilu sa tieto investície podobajú high yield dlhopisovým fondom (teda fondom, ktoré investujú do dlhopisov s vysokým výnosom, typicky bez investičného ratingu), ale likvidita je nižšia.
Peer-to-peer lending je u nás relatívne nový pojem, vo svete však existuje už viac ako 10 rokov.
A teraz ešte zopár poznámok ku všeobecným rizikám alternatívnych investícií, ktoré už boli načrtnuté aj v mojom predchádzajúcom blogu na túto tému.
- Môže byť obtiažne určiť aktuálnu trhovú cenu daného aktíva.
Pred pár rokmi boli hitom „investičné“ diamanty. Niekto vám ponúkol diamant za 50 000 EUR, ale ako viete, že je to objektívna trhová cena? Ak chcete kúpiť akciu BMW, tak na internete za tri sekundy zistíte aktuálnu trhovú cenu. To znamená, že ak jedna akcia BMW stojí na burze 60 EUR, nebudete ju kupovať od kohokoľvek za 70 EUR. Pri alternatívnych investíciách sa vám to veľmi ľahko môže stať, lebo proste netušíte, aká je trhová cena, a neviete ju zistiť ani z verejných zdrojov. Môžete tak prísť o 5 – 10 %, niekedy aj viac.
- Alternatívne investície môžu byť málo likvidné.
Opäť príklad s diamantom, z reálneho života: jedna naša klientka nevedela odolať a kúpila investičný diamant za sumu 30 000 EUR. Keď ho chcela predať, ponúkli jej o 30 % nižšiu sumu. To sa jej nezdalo, tak hľadala ďalej, skúšala rôznych obchodníkov či sprostredkovateľov. Napokon sa jej horko-ťažko podarilo tento diamant predať po 7-mesačnej tortúre za cenu asi o 20 % nižšiu, ako bola nákupná. Iný príklad: máte umelecké dielo, obraz Martina Benku, kúpený ako investíciu. Ak ho chcete predať, neviete to urobiť rýchlo, respektíve pri rýchlom predaji by ste pravdepodobne išli poriadne pod cenu. Štandardným spôsobom predaja umeleckého diela je aukcia, ktorá sa ale koná len raz za čas a musíte zaplatiť nemalé percento aukčnej sieni. Pritom klasický cenný papier (akcia, ETF) obchodovaný na burze predáte prakticky okamžite, pár minút na to, ako sa rozhodnete tak urobiť, a peniaze máte do 3 dní.
- Náklady na kúpu a predaj môžu byť relatívne vysoké.
Už sme to naznačili vyššie: kým pri nákupe a predaji klasických cenných papierov (akcie, ETF, dlhopisy) sú poplatky za nákup alebo predaj v desatinách percenta, pri alternatívnych investíciách sú to často jednotky percent. Napríklad pri sprostredkovaní predaja bytu je bežná provízia 3 – 4 %, pri aukciách umeleckých diel sa provízia môže vyšplhať vysoko nad 10 % a podobne. Na toto investori v eufórii často nemyslia, ale poplatky môžu výrazne znížiť celkový výnos investície.
- Historické údaje o riziku a výnosoch môžu byť nedostupné alebo nespoľahlivé.
Viaceré druhy alternatívnych investícií sú jedinečné a nedajú sa porovnávať na základe hromadných štatistík: napríklad umelecké diela, start-upy, projekty, ktoré sú predmetom crowdfundingu, novovznikajúce kryptomeny a podobne. Jednoducho urobíte krok do neznáma a nemáte sa o čo oprieť...
- Pred rozhodnutím o kúpe je vyžadovaná podrobná investičná analýza.
A to je práve to, čo sa väčšinou nedeje. Prevláda nadšenie z nového originálneho investičného hitu. Ale triezvy, rozumný investor, si kladie tie správne otázky: aké sú výnosové šance? Prečo by mala hodnota jejto investície rásť? Budem mať pravidelné príjmy alebo získam hotovosť len predajom tohto aktíva? Má toto aktívum nejakú vnútornú hodnotu (napríklad generuje cash flow, ako je to v prípade ziskovej firmy alebo prenájmu bytu)? Aká je likvidita, viem túto investíciu speňažiť relatívne rýchlo? Aké sú poplatky spojené s nákupom a/alebo predajom? Nie sú riziká oveľa vyššie ako pri klasických investíciách? (Pri nadšení z kryptomien ma vždy pobaví, ak o investícií do bitcoinu uvažujú ľudia, ktorí si v živote nekúpili akciu, lebo „akcie sú rizikové“.)
Namiesto záveru
Úplne rozumiem tomu, ak klienti chcú niečo nové, neopozerané, a rozumiem aj túžbe nájsť ten „svätý grál“, „to pravé orechové“, ktoré pomôže zbohatnúť. Takisto tento blog nemal byť o tom, aby som čitateľov úplne odradil od alternatívnych investícií. Vo svete dolárových milionárov tvoria asi 10 % celkového majetku. Za svoju takmer 30-ročnú kariéru finančného poradcu som však videl toľko prešľapov a zbytočných strát, že som pokladal za potrebné upozorniť aspoň na tie najdôležitejšie veci.
Viac ako inde tu platí, že by som nemal investovať do niečoho, čomu nerozumiem. Ani vtedy, ak to prinieslo zhodnotenie 1000 %.
Pritom túžba po novom je prirodzená: ak má niekto už 25 rokov tú istú ženu, ktorá síce výborne varí, dobre sa stará o deti, ale predsa len je to stále tá istá žena, stáva sa, že si nájde mladú, atraktívnu, neopozeranú.
Ale riziko je veľké: tá mladá a neopozeraná si po mesiaci nájde iného, možno mladšieho, možno bohatšieho, a tá, s ktorou ste boli 25 rokov, sa s vami rozvedie. A vám ostanú len oči pre plač... Takže by sme nemali uvažovať v kategóriách „nové“ a „staré“, ale hľadať najlepší pomer medzi výnosom a rizikom. V tom, podľa môjho názoru, tkvie tajomstvo úspešného investovania...
Autor: Miron Zelina