Nemožno paušálne tvrdiť, že korporátne (firemné) dlhopisy sú rizikové, ani naopak, že sú bezpečné, a sú alternatívou k termínovaným vkladom. V skutočnosti sú medzi jednotlivými dlhopismi veľké rozdiely: sú také, kde máte takmer 100-percentnú istotu, že dlhopis bude splatený riadne a včas (vrátane vyplácania výnosov), a naopak, sú dlhopisy, ktorých kúpa je hazardom.

Vždy treba pamätať na to, že ktokoľvek môže sľúbiť akýkoľvek výnos. Oveľa ťažšie je však odhadnúť, aká je reálna schopnosť platiť sľubované výnosy a splatiť aj menovitú hodnotu dlhopisu.

Dlhopisy ako štandardný nástroj financovania

V dnešnom článku sa chcem zamerať na to, ako k neľahkej úlohe správneho predaja korporátnych dlhopisov pristupuje Privatbanka. Najprv ale niekoľko faktov: objem investícií do firemných dlhopisov na Slovensku dynamicky rastie – kým začiatkom roka 2016 predstavovali investície do firemných dlhopisov (vrátane bankových) cca 1,25 mld. EUR, koncom roka 2019 to už bolo viac ako 2,5 mld. EUR, teda za necelé 4 roky nárast prakticky o 100 %. Na jednej strane sú dlhopisy všade na svete štandardným nástrojom financovania bežných firiem, bánk aj štátov.

Problémové faktory

Na druhej strane je tu niekoľko problémov, ktoré sú do značnej miery špecifické pre trh firemných dlhopisov na Slovensku a v Českej republike:

• Investormi sa často stávajú neskúsení retailoví investori,
• firemné dlhopisy, ktoré sa vydávajú na území SR a ČR, zvyčajne nemajú rating,
• s takýmito dlhopismi sa obvykle neobchoduje na regulovaných trhoch (burzách), takže pre klienta môže byť problematické predať dlhopis pred splatnosťou,
• okrem verejných emisií dlhopisov, pri ktorých je povinné vypracovanie a schválenie prospektu, existujú aj privátne emisie, pri ktorých často chýbajú podstatné informácie, na základe ktorých by sa mohli investori kvalifikovane rozhodnúť.

Tieto a ďalšie problémy si uvedomujú aj regulátori v oboch krajinách bývalého Československa a dňa 9. 1. 2020 vydala NBS tlačovú správu pod názvom „Investície do podnikových dlhopisov si dobre premyslite a preverte si firmu, ktorej požičiavate“.

Podobne ČNB v roku 2019 vydala „Dohledový benchmark č.2/2019 k nabývání dluhových investičních nástrojů do majetku zákazníků nebo investičních fondů“.

Čo je najväčšou hrozbou? Na čo upozorňujú regulátori aj odborná verejnosť? Poďme pekne poporiadku. Keďže investormi sa často stávajú neskúsení retailoví investori, nevedia vyhodnotiť riziká daného dlhopisu, najmä riziko, že emitent nebude schopný dlhopis splácať. Nechajú sa zlákať vysokým výnosom či príťažlivým marketingom, ale neuvedomia si, že podstatné je, aby som dostal investované peniaze späť a výnos je až druhoradý.

NBS doslova píše

„Investori by si preto mali o emitentovi dlhopisu zistiť čo najviac informácií. Napríklad o jeho finančnej situácii a až potom sa rozhodnúť, či od neho dlhopis kúpia. Zverejňované emisné podmienky dlhopisov sú len základnou informáciou, ktorú určuje zákon, a sú určené najmä pre profesionálnych investorov. Ak „bežní finanční spotrebitelia" týmto informáciám nerozumejú, alebo ich nevedia zanalyzovať, nemali by do podnikových dlhopisov investovať.“

V Privatbanke prísnejšie sledujeme akceptáciu kreditného rizika

V Privatbanke obstarávame vydanie emisií iba pre tých emitentov, ktorí prejdú dôkladnou analýzou – emisie dlhopisov schvaľuje Úverový výbor z pohľadu kreditného rizika a Investičný výbor z hľadiska investičného. Reálne sa stáva, že Úverový výbor neodporučí emisiu dlhopisov alebo navrhne doplnenie ručenia v prípade, ak má pochybnosti o finančnej sile emitenta. Ku každej emisii dlhopisov existuje okrem emisných podmienok aj prezentácia, v ktorej sa nachádza popis projektu, jeho vývoj v čase a základné ekonomické parametre. Samozrejme, ak má klient doplňujúce otázky, tak mu ich zodpovieme.

Investičné dotazníky

O investičných dotazníkoch

V záujme vyššej ochrany klientov sme sa rozhodli zmeniť investičné dotazníky, ktoré musí v zmysle platnej legislatívy každý klient vyplniť predtým, ako mu je poskytnutá investičná služba. Cieľom je ochrana bežných retailových klientov, aby im neboli ponúkané produkty, ktoré nie sú primerané ich znalostiam alebo skúsenostiam. Zmeny spočívajú v tom, že prísnejšie sledujeme akceptáciu kreditného rizika, ale aj rizika nižšej likvidity klientom. Nad rámec legislatívy neumožníme klientovi nákup dlhopisu v prípade, že testom neprejde, takže je zrejmé, že nám nejde o „predaj za každú cenu“, ale o to, aby dlhopisy kupovali tí, ktorí tomuto nástroju rozumejú, a akceptujú riziká s ním spojené.

Dotazník A

V dotazníku A skúmame finančnú situáciu klienta, jeho vzťah k riziku i jeho skúsenosti s finančnými nástrojmi. Doplnili sme aj otázku týkajúcu sa investičného horizontu, aby sa nestávalo, že klient s dvojročným investičným horizontom bude kupovať 7-ročný dlhopis. Áno, môže sa pokúsiť ho predať, ale nikto mu nemôže garantovať, že pri predaji dostane minimálne jeho menovitú hodnotu. Môže sa stať, že sa mu ho podarí speňažiť, ale za cenu, ktorá bude znamenať citeľnú stratu.záujme

Dotazník B

V dotazníku B skúmame znalosti dlhových finančných nástrojov. Máme dve verzie dotazníka B – dlhšiu pre klientov, ktorí v Privatbanke kupujú dlhové finančné nástroje prvýkrát, a kratšiu pre klientov, ktorí už v minulosti dlhové nástroje kupovali. Oba dotazníky sú formulované edukatívne, to znamená, že v prvej časti otázky je daná problematika vysvetlená, a až potom nasleduje samotná otázka. Cieľom tohto postupu je vytvoriť predpoklady na to, aby boli od klienta zabezpečené informované odpovede, t.j. aby klient označoval odpovede až potom, ako sa oboznámil s použitým odborným termínom a vecne pochopil otázku.

V prípade, že klient nevyplní dotazník B správne, banka mu poskytne vzdelávací materiál, kde sú veľmi jednoduchou, zrozumiteľnou formou a na príkladoch ilustrované základné pojmy spojené s dlhopismi. Do dokumentu „Opis povahy vybraných druhov finančných nástrojov“, ktorý klient dostane pri podpise Investičnej zmluvy a je tiež na web stránke banky, sme doplnili desať hlavných zásad, ktoré by mal klient zohľadniť, ak zvažuje investíciu do podnikových dlhopisov. Tieto odporúčania sa do istej miery prekrývajú s vyššie uvedenými odporúčaniami NBS.

Nemôžeme tvrdiť o akýchkoľvek firemných dlhopisoch, že sú bezrizikové

Ďalším pilierom správneho predaja korporátnych (firemných alebo podnikových, ako len chcete) dlhopisov je vzdelávanie ľudí prvého kontaktu – teda tých, ktorí priamo komunikujú s klientmi, a predávajú im dlhopisy. Privatbanka takmer nevyužíva externých sprostredkovateľov, 99 % obchodov zabezpečujú interní zamestnanci, ktorí sú intenzívnejšie školení, ako je to možné v prípade externých sietí. V prípade, že potrebujú odbornú pomoc, majú k dispozícii členov Produktového centra (vybraní zamestnanci odborov Treasury a Asset managementu).

Prísne dbáme na to, aby ľudia prvého kontaktu (privátni bankári a zamestnanci na pobočkách) nepoužívali klamlivé alebo zavádzajúce informácie, aj keď vedia, že niektorí predajcovia z iných spoločností to robia. Predovšetkým je zakázané:

• Porovnávať firemný dlhopis s termínovaným vkladom, tvrdiac, že je to v podstate to isté,
• odvolávať sa na Garančný fond investícií – nikdy negarantuje straty spôsobené poklesom trhovej ceny alebo neschopnosťou vyplácať výnosy/menovitú hodnotu,
• tvrdiť, že schválenie prospektu emisie Národnou bankou Slovenska znamená, že NBS preskúmala schopnosť emitenta splácať svoje záväzky alebo posúdila jeho finančné zdravie,
• na otázku klienta, či je dlhopis možné predať pred splatnosťou minimálne za jeho kúpnu cenu, odpovedať, že bez problémov,
• tvrdiť o akýchkoľvek firemných dlhopisoch, že sú bezrizikové.

„Dôveruj, ale preveruj“

Pred niekoľkými týždňami sa uskutočnila pracovná telekonferencia, ktorej sa zúčastnili zástupcovia NBS, Asociácie obchodníkov s cennými papiermi, bánk i finančných sprostredkovateľov. Cieľom bolo nájsť zhodu medzi regulátorom a účastníkmi trhu pri nastavení štandardov predaja korporátnych dlhopisov tak, aby sme v konečnom dôsledku ochránili najmä retailového, neskúseného klienta.

V čase koronakrízy, keď sa hospodárenie viacerých subjektov zhoršilo, je táto úloha o to naliehavejšia. Je veľmi pravdepodobné, že sa zvýši počet bankrotov a zlyhaní emitentov dlhopisov, a preto je namieste byť ešte obozretnejší. Na druhej strane, netreba hádzať všetkých do jedného vreca, zlyhanie jedného emitenta neznamená, že firemné dlhopisy ako také treba zatracovať. Takže na záver: stará známa zásada „dôveruj, ale preveruj“ platí aj pri nákupe dlhopisov a ich kvalita je dôležitejšia ako výnos.

Autor: RNDr. Miron Zelina, CSc., člen predstavenstva Privatbanky, a.s.