sk
cz en
MENU
KONTAKTOVAŤ
OBCHODNÉ MIESTA
PRIVÁTNI
BANKÁRI
ÚSTREDIE
BLOG
AN
Patria tradičné investície do šrotu?
19.07.2021

Tento článok voľne nadväzuje na autorove predchádzajúce články „Alternatívne investície a iné investičné hity“ a „Rozdiel medzi investíciou a hazardom“. Cítiť totiž ešte silnejšie ako kedykoľvek v minulosti, že veľká časť bežných ľudí si stotožňuje investovanie s „tradingom“ (časté obchodovanie s finančnými nástrojmi) alebo dokonca s akousi počítačovou hrou, kde víťazia rýchlejší alebo tí, ktorí majú ako prví tie správne informácie, a obyčajný drobný investor nemá šancu a dopadne vždy najhoršie.

Ďalšia nemalá skupina ľudí tvrdí, že tradičné nástroje, ako sú akcie alebo dlhopisy, sú už prekonané, a dnes tu predsa máme kryptomeny, umelú inteligenciu, ktorá obchoduje za nás, rôzne súkromné projekty, ktoré ponúkajú dvojciferné výnosy… Kam sa my hrabeme s akciami, ako sú BMW, Danone, Coca-Cola, alebo s nudnými dlhopismi, ktoré dnes vyplácajú nízke výnosy? Tak sa na to poďme pozrieť bližšie.

Žijeme v dynamickej dobe, ktorá je charakteristická búrlivým technologickým pokrokom. Moje deti mi nechcú veriť, že keď som chodil na strednú školu, neexistoval ani internet, ani mobily a dokonca ani Facebook. To, čo bolo kedysi moderné (pamätáte si magnetofónové pásky alebo diskety?), dnes zapadá prachom a to, čo je moderné dnes, bude o 10 rokov exponát v múzeu.

Mimochodom, tiež máte ten pocit ako ja, že mentálne sa neposúvame dopredu tak rýchlo ako technológie? Nie tak dávno, v roku 2008, sme zažili hlbokú krízu, keď takmer skolaboval finančný systém – bola výsledkom chamtivosti, nedomyslených rozhodnutí a podceňovania rizík. Úprimne, nikdy  by mi nenapadlo, že pri rozsiahlej regulácii, robustných informačných systémoch a sofistikovaných matematických modeloch sa niečo také môže stať.

Podobne, ako je dnes hitom iPhone, u nás boli nesmierne populárne plastové „céčka“ (dnešné deti si nebudú pamätať), o ktorých naspieval hit Michal David. Tak sú pre každú dobu charakteristické iné investičné hity. Samozrejme, k popularite väčšiny z nich prispievajú médiá alebo sociálne siete. V súčasnosti alebo v nedávnom čase boli veľmi populárne akcie Tesla, Gamestop a čoraz viac sa píše o kryptomenách.

Je úplne logické, že titulky „Akcie spoločnosti Tesla za posledný rok zarobili 600 %“ alebo „Cena bitcoinu je štvornásobná oproti januáru!“ lákajú. Ruku na srdce, kto by nechcel zbohatnúť? Príznačné pre dnešnú dobu je, že aj ľudia, ktorí v živote neinvestovali, sa dajú zlákať podobnými titulkami, hoci vlastne vôbec netušia, čo kupujú. Niektorí zarobia, mnohí prerobia a sú sklamaní.

Nečudujem sa, že veľká časť laickej verejnosti pokladá finančný trh za kasíno.

Jeden vyhrá, druhý prehrá. Prekvapuje ma, koľko mojich známych má podobný názor a vyjadria ho napríklad slovami: „Vieš, ja do akcií nejdem, lebo sa v tom nevyznám, nemám čas to sledovať, kedy kúpiť, kedy predať…“
 
Nečudujem sa im – na našich školách chýba systematické vyučovanie finančnej gramotnosti a žiaci sa neučia, čo je investícia, čo špekulácia a čo vyslovený hazard. A, bohužiaľ, dianie v posledných mesiacoch či rokoch môže v ľuďoch umocňovať pocit, že finančný trh (alebo investovanie) je jedno veľké kasíno.

Ale poďme pekne po poriadku. Začneme tradičnými inštrumentmi, ktorými sú akcie alebo dlhopisy.

Dovolím si tvrdiť, že diverzifikované portfólio kvalitných akcií držané dlhodobo spĺňa definíciu investície.

Prečo? Lebo dokážem nájsť logické argumenty, prečo by malo dôjsť k reálnemu zhodnoteniu (teda zhodnoteniu nad mierou inflácie) tohto portfólia v dlhšom časovom horizonte, hoci musíme rátať s (výraznými) fluktuáciami ceny. Medzi tieto dôvody patria:

  • Firmy v kapitalizme nie sú charitatívne organizácie, ale subjekty, ktorých cieľom je dosahovať zisk.
  • Produkujú reálne tovary a služby, po ktorých je dopyt, a za to utŕžia reálne peniaze.
  • V prípade, že sa ceny výrobkov a služieb zvyšujú, logicky sa zvyšujú aj tržby a zisky firiem, ktoré ich produkujú (prirodzená ochrana pred infláciou).
  • Zvyšuje sa produktivita práce, máme technologický pokrok, takže pri rovnakých nákladoch vieme produkovať viac (alebo, naopak, pri rovnakej produkcii znížiť náklady) – opäť tak vieme zvýšiť zisky.

Podobne, ak si kúpim kvalitný dlhopis firmy, ktorú som podrobil finančnej analýze, je tak vysoko pravdepodobné, že tento dlhopis bude splatený. V oboch prípadoch máme do činenia s reálnym biznisom, reálnym cash-flow, nejde o nič virtuálne.

Čomu pripisujem popularitu netradičných, moderných a inovatívnych „investícií“? Pôjde o čisto subjektívny pohľad, ale hlavné príčiny sú podľa môjho názoru najmä tieto:

  • Rozmach sociálnych sietí a iných komunikačných prostriedkov (napríklad aj push-up notifikácie na mobiloch): často nám prichádzajú ponuky z rôznych zdrojov, od úplne serióznych až po totálne kraviny (ospravedlňujem sa za výraz) – ako sa má bežný človek zorientovať, čo z toho je v poriadku a čo už nie? Navyše, tých informácií je oveľa viac ako v minulosti a kto by odolal lákavému titulku o štvornásobnom zhodnotení, ktorý spomínam vyššie…
  • Extrémne nízke úrokové sadzby: osobne  ich považujem za veľké zlo – aj keď máme pomerne konzervatívneho človeka, aj  jemu ide na nervy, ak má už niekoľko rokov úročenie bežného účtu nulové a úroky na termínovaných vkladoch sa začínajú tiež nulou (a často tam aj končia). Nečudo, že časť ľudí začne hľadať alternatívy a radi sa inšpirujú buď spomínanými sociálnymi sieťami, pochybnými reklamami (mne pravidelne vyskakuje na serióznom webe reklama na „alternatívne bankové účty“, kde už investovali tisíce Slovákov, ktorí zarábajú stovky percent ročne, a prečo teda nie aj ja?), alebo si dajú poradiť od známych, a, bohužiaľ, len menšia časť z nich sa poradí s odborníkom.
  • Už spomínaná slabá finančná gramotnosť, ktorá by pomohla okamžite odfiltrovať 70 % ponúk rovno do koša (na počítači stlačím klávesu „Del“).

Neviem si však predstaviť, ako sa vlastne rozhoduje bežný človek, keď ide kupovať povedzme bitcoin. Áno, mám informáciu, že zhodnotil o 500 % za posledný rok. Čo mi to povie o mojich vyhliadkach do budúcnosti? Tuším o tom, kde budú moje bitcoiny uložené? Ako sú chránené, môžem o ne prísť? Naozaj nič nepotrebujem vedieť? Prečo by mala ísť cena hore? Nájdem také isté silné alebo podobné argumenty ako pri akciách?

Netvrdím, že kryptomeny nie sú fenoménom alebo že „cena padne o 90 %“. To nikto nevie. Ale dovoľujem si tvrdiť, že veľká väčšina laických investorov vôbec nevníma riziko spojené s takouto alebo podobnou kúpou. Paradoxne, čím je cena vyššia, tým je vyššie aj riziko. Ak však kúpim za 50 000 USD a cena spadne na 20 000, tak som stratil 60 %. Ak ale kúpim za 100 000 USD a cena padne na tú istú úroveň, stratil som 80 %. Ale mnohí to vnímajú opačne: cena rastie, tak to potvrdzuje, že ide o dobrú investíciu. (A teraz nehovorím len o kryptomenách, ale aj o niektorých populárnych akciách, ktoré sú extrémne drahé voči svojmu fundamentu.)

Jasné, mnohí tvrdia: bitcoinov je len obmedzené množstvo, preto cena musí rásť! Naozaj je to tak? Kryptomien je niekoľko tisíc druhov, čo ak sa stane niektorá z nich populárnejšou? Potom bude rásť jej cena na úkor iných. Čo ak prídu Facebook alebo Google s vlastnými kryptomenami? Nebudú populárnejšie už len kvôli sile značky? Udrží sa potom cena tých pôvodných kryptomien? Aké dividendy alebo výnosy dostanem, keď budem držať bitcoin 30 rokov? Žiadne. Ide len o súťaž popularity, o to, či budú iní ľudia ochotní alokovať viac a viac reálnych peňazí do kryptomien. A vtedy sa práve stáva z investovania kasíno. Stávkujem na popularitu niečoho, čo existuje len ako zápis v databáze, nič to neprodukuje (naopak, spotrebuje veľké množstvo elektriny).

Záverom: ja si netrúfam odhadovať, aký bude výnos alebo strata z „novátorských“ alebo populárnych „investícií“. Ale myslím si, že riziko s nimi spojené z nich robí  čisté kasíno (čím netvrdíme, že niektorí nemôžu zarobiť).

Tí, ktorí chcú investovať na základe nejakej logiky a pri dlhodobej investícii s relatívne nízkym rizikom, by sa mali držať tradičných investícií.

Takže nie, akcie ani dlhopisy nepatria do šrotu…

 


Autor: RNDr. Miron &zelina, CSc., člen predstavenstva Privatbanky, a. s.

Späť