Pandémia odhalila kritickú závislosť sveta od polovodičov. Problémy sú nielen s prudkým nárastom globálneho dopytu po čipoch, ktoré sú srdcom všetkých elektronických zariadení, počnúc kuchynskou elektronikou po mobilné telefóny, počítače či automobily, ale aj s logistikou. Cena výroby a dopravy stúpla v priebehu minulého roka až o 400 percent.

Cestou na východné Slovensko som mal smolu. V donovalskom kopci motor prestal ťahať a chvíľami som mal pocit, že som do nádrže natankoval „kockatú“ naftu. Pohyb auta začal byť trhaný a hneď mi bolo jasné, že je zle. Moja 16-ročná toyota sa na vrchol kopca vyštverala len tak-tak s vypätím všetkých síl na dvojke.

Chvalabohu, druhá strana kopca nechala autu vydýchnuť. Cesta dole dlhým kopcom motoru na chvíľu pomohla spamätať sa zo záťaže, ale môj optimizmus zhasol na benzínovej pumpe v Ivachnovej za Ružomberkom. To som už medzičasom obvolával kamarátov, ktorí sa do áut a hlavne ich porúch vyznajú viac ako ja.

Od jedného z automechanikov som sa dozvedel, že to môže byť nekonečné množstvo porúch motora, od zlyhania turba až po odpojenie jedného z čidiel, ktoré centrálnemu počítaču v riadiacej jednotke hlásia tlaky všemožných zariadení. Už som si začal predstavovať tie sumy, ktoré ma bude stáť oprava. Odkaz automechanika Fera však znel jasne. Došoféruj auto čo najbližšie k Prešovu, lebo ťahať auto je pre mňa aj pre teba logistický problém. Pochopil som, že možná pomoc príde až v Prešove. Keďže sa po opätovnom naštartovaní motor automaticky prepol do núdzového režimu s oranžovým trojuholníkom, mojou úlohou bolo auto šoférovať necelých dvesto kilometrov do servisu. Inak si k servisným nákladom môžem rovno pripočítať cenu odtiahnutia vozidla a znášať hodiny čakania v mraze na krajnici východniarskych ciest.

Tak som sa vydal na kľukaté a kopcovité cesty pod Tatrami s tichou modlitbou, aby mi motor nezdochol cestou v tuneli Branisko. V takom prípade by som bol voľky- -nevoľky hrdinom večerných správ v TV JOJ aj TV Markíza. Celý vystresovaný z trojhodinovej tortúry striedavo hore kopcom na trojke a dvojke s rýchlosťou do 60 kilometrov za hodinu som sa nakoniec dogúľal až do servisu v Prešove, kde ma už Fero čakal. Spravil mi kávu, usadil na sedačky vymontované z autobusu značky Karosa z roku 1988 a začal počítačovú diagnostiku.

„Máš šťastie, chlope. Turbo je o. k.,“ zakričal na mňa z dielne, kým som si na mobile pozeral ceny nových áut. Keď som pred 13 rokmi kupoval túto toyotu, bol to najvyšší rad svojho druhu a za 33-tisícové auto po troch rokoch jazdenia som zaplatil tretinu. Dnes sa už s naftovým motorom vôbec nevyrába a najvyšší rad na hybridný pohon stojí 44-tisíc eur. To je cena za zelenú transformáciu ekonomiky v praxi. Nakoniec som mal šťastie v nešťastí. V sobotu okolo obeda zohnať automechanika, ktorý sa hneď pustí do diagnostiky s prísľubom okamžitej opravy a ešte vám aj požičia svoj 15-ročný peugeot, aby ste sa mali ako pohybovať, je nadštandardné.

Čipová kríza trvá

Nakoniec som sa od Fera dozvedel, že problémom bol upchatý filter, ktorého prečistenie ma bude stáť 400 eur. Až neskôr sa po rozobratí prednej nápravy ukázali aj ďalšie skryté poruchy, takže po týždni opráv som bol o necelú tisícku ľahší. A to som mal byť údajne ešte rád, že problém nebol s elektronickými súčiastkami. Fero len zagúľal očami, keď mi začal hovoriť o tom, aké sú dnes problémy s čipmi do áut. Nielen s novými do nových áut, pre ktorých nedostatok v roku 2021 opakovane zastavili výrobu všetky automobilky, ktoré vyrábajú autá na Slovensku, ale rozobraté sú aj stariny.

Už pandémia odhalila kritickú závislosť sveta od polovodičov.

Problémy sú nielen s prudkým nárastom globálneho dopytu po čipoch, ktoré sú srdcom všetkých elektronických zariadení, počnúc kuchynskou elektronikou po mobilné telefóny, počítače či automobily, ale aj s logistikou. Cena výroby a dopravy stúpla v priebehu minulého roka až o 400 percent.

Hoci globálny trh s polovodičovými čipmi dosiahne v roku 2022 hodnotu približne 600 miliárd dolárov a v porovnaní s poľnohospodárstvom, ropným či plynárenským priemyslom, ktorých ročný obrat dosahuje 10 biliónov dolárov, čipy vyrába iba malá hŕstka výrobcov sústredených len v niekoľkých krajinách.

Na viacerých koncových trhoch môže absencia jediného kritického čipu, ktorý často stojí menej ako jeden dolár, zabrániť predaju zariadení v hodnote desiatok tisíc dolárov. Taký je efekt snehovej gule. Analytici konzultačnej firmy Deloitte odhadli, že globálny nedostatok čipov za posledné dva roky viedol vo svetovom biznise k výpadku príjmov vo výške viac ako 500 miliárd, pričom len odvetvie predaja automobilov stratilo viac ako 210 miliárd dolárov.

V roku 2022 globálny čipový priemysel prvýkrát v histórii vzrastie dvojciferným tempom na viac ako 600 miliárd dolárov. Čipy budú ešte dôležitejšie vo všetkých priemyselných odvetviach, a to vďaka rastúcemu podielu polovodičov vo všetkých oblastiach, najmä však počítačov, dátových centier a telefónov. Nedostatok čipov umocňujú problémy v dodávateľskom reťazci, ktoré sa natiahnu až do roku 2023.

Polovodiče a vzácne plyny

S opravou auta som spokojný. Aby ma Fero uistil, že to nie je žiadna fušerská robota, rovno mi spravil na toyote aj technickú a emisnú kontrolu. Aj tak by som to musel o mesiac neskôr riešiť sám. Pri preberaní auta sme mali čas pohovoriť si spolu pri káve. Upozornil som ho na to, že problém s čipmi sa len tak nevyrieši, že to bude dlhotrvajúci problém. Nedostatok polovodičov spôsobil nárast ich cien a niet faktoru, ktorý by mal tento trend v nasledujúcich dvoch rokoch zmeniť.

To je hlavným motívom, prečo možno v rokoch 2022 a 2023 očakávať rastúci tlak na regionálnu diverzifikáciu a odklonenie od teritoriálnej koncentrácie výroby čipov v Ázii. Počet výrobných závodov mimo Taiwanu, Číny a Južnej Kórey sa zvýši.

Vyšší dopyt po softvérových zručnostiach potrebných na programovanie a integráciu čipov na rýchlo sa rozvíjajúcich trhoch však nedostatok polovodičov ešte viac prehĺbi. Digitálna transformácia v rámci tohto odvetvia bude pokračovať a zrýchľovať sa. Takmer 60 percent svetových firiem už nastúpilo na cestu digitálnej transformácie.

Ruská invázia na Ukrajine zvýši tlak na výrobcov polovodičov, pretože ponuka vzácnych plynov, ktoré sú kritickou súčasťou v ich výrobnom procese, bude mať na priemysel väčší a zásadnejší vplyv ako prerušenie dodávok spôsobené pandémiou.

Ukrajina vyrába zhruba polovicu neónu na svete. Ten je vedľajším produktom ruského oceliarskeho priemyslu a na Ukrajine sa dočisťuje a je neoddeliteľnou súčasťou procesu výroby čipov. Výrobcovia polovodičov sa doteraz trápili s nedostatkom niektorých komponentov, ich rastúcimi cenami či oneskorenou dodávkou. No automobilky aj výrobcovia elektrotechniky teraz budú pod ešte väčším tlakom.

Svetoví producenti ako Intel či Applied Materials naznačujú, že to bude obmedzovať ich výrobu až do roku 2023.

Zároveň očakávajú, že dopyt v najbližších štyroch rokoch stúpne o tretinu. Produkciu zvýši predovšetkým svetová jednotka vo výrobe čipov na Taiwane firma TSMC.

Na globálnom trhu totiž neexistuje alternatíva k vzácnym plynom z Ukrajiny. Po ruskej invázii polostrova Krym v roku 2014 ceny neónu stúpli o 600 percent.  Výrobcovia hľadajúci alternatívu k výrobe plynov v stredoeurópskom teritóriu spôsobujú cenové šoky aj na trhu s kryptónom a xenónom.

Na Ukrajine sa vyrába 40 percent svetovej produkcie kryptónu. Jeho cena sa v dôsledku geopolitického napätia medzi Ruskom a Ukrajinou zvýšila do konca januára štyriapolnásobne na 8,64 dolára za liter.

Najväčšími svetovými odberateľmi vzácnych plynov z Ukrajiny sú Japonsko a Južná Kórea. Po krymskej kríze sa výrobcovia snažili diverzifikovať zdroje neónu. Výrobca priemyselných plynov Linde investoval do produkčnej kapacity v Texase 250 miliónov dolárov.

Strata ukrajinských dodávateľov je však komplikovaná tým, že čistota vzácnych plynov musí dosahovať 99,9 percenta a takú kvalitu dokážu dodať len niektorí výrobcovia v okolí Odesy.

Čipy a trh práce

Polovodiče sú krvou priemyselnej výroby. Svet bude potrebovať čoraz viac ľudí so softvérovými zručnosťami potrebnými na programovanie a integráciu čipov do rýchlo rastúcich trhov a priemyselných odvetví, ako sú elektrické vozidlá, robotika, automatizované zariadenia pre domácnosť, umelá inteligencia a 5G siete.

Prechod od fosílnych palív k zelenej energii ešte viac prehĺbi nedostatok čipov a tiež celkový nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily.

Analytici z Deloitte odhadujú, že globálne príjmy polovodičového priemyslu do konca roka 2022 budú takmer o 50 percent vyššie ako na konci roka 2019. Rastúce tržby a vyššie ceny prilákajú na trh s polovodičmi nových výrobcov. Kvôli strategickej sebestačnosti sa začnú stavať výrobné závody na zelenej lúke aj v teritóriách, ako sú Európa,

Spojené štáty americké či Izrael, ktoré boli z pohľadu nákladov na pracovnú silu pridrahé. To je podmienené aj širšou ponukou kvalifikovaných pracovníkov na trhu práce.

Hoci v týchto oblastiach existujú milióny šikovných ľudí, v krátkodobom horizonte bude potrebné ich zaškoliť, aby získali na výrobu čipov základné zručnosti. To bude nevyhnutný krok k potenciálnemu rozšíreniu ponuky čipov na trhu a ten sa v roku 2022 nepodarí vyriešiť.

Odvetvie automatizácie elektronického vývoja čaká za sedem rokov od roku 2020 zdvojnásobenie príjmov na 19 miliárd dolárov. Podobný trend sa týka zamestnancov. Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov sa v globálnom meradle asi najviac dotkne Číny. V oblasti výroby polovodičov tam pracovalo v roku 2019 zhruba 510 000 ľudí. V roku 2022 bude čínskemu sektoru chýbať približne 250-tisíc ľudí.

Na porovnanie v USA v oblasti polovodičov pracuje približne 280-tisíc ľudí. Nové závody v Arizone a Texase vytvoria takmer 5-tisíc nových pracovných miest v oblasti špičkových technológií a inžinierstva a ďalšie navrhované nové závody by mohli výrobnú kapacitu viac ako zdvojnásobiť.

Firmy vyrábajúce čipy však bojujú s nedostatkom pracovníkov s inžinierskymi zručnosťami a navyše čelia konkurencii iných technologických firiem, ktoré agresívne expandujú v rýchlo rastúcich regiónoch.

Kapitálové výdavky troch najväčších výrobcov polovodičov presiahnu v rokoch 2021 až 2023 dvesto miliárd dolárov. Vlády vyčlenili na projekty výroby čipov ďalšie stovky miliárd. Po spustení v súčasnosti známych projektov sa výrobná kapacita globálne zvýši v porovnaní s prvým rokom pandémie o 50 percent.

Niektoré z nich budú v tradičných výrobných zoskupeniach na Taiwane a v Južnej Kórei, ale čoraz viac ich bude v Spojených štátoch, Číne, Japonsku, Singapure, Izraeli a Európe. To je trend známy ako „zlokálnenie“, pričom čipy sa budú vyrábať čoraz bližšie k miestu ďalšieho kroku v subdodávateľskom reťazci. Skúsenosti so zablokovaným Suezom či preplnenými prístavmi sú dobrým argumentom na zlokálnenie výroby čipov, ktorá predstavuje prudérnu stratégiu znižovania rizika. Až 60 percent čipov sa dnes vyrába v juhovýchodnej Ázii.

Čipov je dosť, ale budú drahšie

Trojmesačný kĺzavý priemer zásob polovodičov na skladoch výrobcov v juhovýchodnej Ázii je najvyšší za posledných desať rokov. Dôvodom zdražovania čipov sú však logistické problémy s prepravou. Ak by sme sa pozreli na pomer zásob k zásielkam polovodičov, tak tieto sú o zhruba 15 percent nižšie ako v roku 2015. Pravým dôvodom vysokej ceny polovodičov nie je ich nedostatok, ale prekážky v logistike prepravy týchto kľúčových komponentov v mnohých iných odvetviach výroby v Európe a Amerike. A to je niečo, čo v súčasnej situácii nemá rýchle riešenie. Mechanik Fero to zhodnotil ilustratívne. „Niežeby ich nebolo, ale aj Čiňanom še pokažil motor, tak jak tebe.“

Autor: Mário Blaščák, Autor článku je externý prispievateľ a komentátor diania na finančných trhoch.