ESG je ďalšou skratkou na finančnom trhu, na ktorú si postupne zvykáme. Znamená environmental, social, governance a ide o nový pohľad na podnikanie firiem. ESG nezahŕňa len hospodárske parametre ako tržby, zisk, zadlženosť a pod., ale aj to, ako sa firma správa k životnému prostrediu (environmental), akú kvalitu vzťahov má k svojim zamestnancom, dodávateľom, odberateľom či obyvateľom, v ktorých prostredí má svoje prevádzky (social), a napokon ide o posúdenie kvality manažmentu, nastavenia kontrolných procesov, transparentnosti podnikania (governance, riadenie).

Samotná skratka ESG sa prvýkrát použila v štúdii Organizácie Spojených národov Who cares wins (Kto nie je ľahostajný, vyhráva) v roku 2004. Bola robená na základe zadania generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana. V januári 2004 oslovil 18 finančných inštitúcií z deviatich krajín (napríklad Banco do Brasil, BNP Paribas, Credit Suisse, Goldman Sachs, Deutsche Bank, HSBC), aby vypracovali report s návrhom, ako integrovať environmentálne, sociálne a riadiace výzvy medzi ostatné faktory investovania. Štúdia bola financovaná švajčiarskou vládou.

Samozrejme, že toto nie je zďaleka prvá snaha o zapojenie firiem do riešenia toho, čo ESG obsahuje, a už vôbec nejde o prvú ini iniciatívu človeka vo vzťahu k životnému prostrediu, k postaveniu zamestnancov a pod. Prvým človekom, ktorý preukázateľne poukázal na vzťah medzi kvalitou ľudského života a mierou znečistenia prostredia, bol grécky lekár, „otec medicíny“ Hippokrates (460 – 370 pred Kristom).

Prvým organizovaným hnutím za ochranu životného prostredia sa stal protest obyvateľov indickej dediny Kedžarli v roku 1730 proti výrubu lesov, z ktorých drevo malo byť použité na výstavbu paláca maharadžu Abhai Singha z Marwaru. Jeho vojaci zabili 363 ľudí a dnes je v Indii 11. september Národným dňom mučeníkov lesov.

Francúzsky vedec Jean Baptiste Joseph Fourier v roku 1854 ako prvý identifikoval skleníkový efekt v zemskej atmosfére. Američanka Eunice Newton Foote (vzdialená príbuzná Isaaca Newtona) v roku 1856 prvýkrát spomenula oxid uhličitý a vodnú paru ako hlavný faktor skleníkového efektu a Škót Robert Angus Smith použil v roku 1872 ako prvý termín „kyslý dážď“. V rovnakom roku vznikol prvý národný park na svete – Yellowstone, a následne v prvej polovici 20. storočia vznikali národné parky a chránené územia po celom svete

Moderné environmentálne hnutie odštartovala v roku 1962 biologička Rachel Carson s knihou Silent Spring (Tichá jar), v ktorej kritizovala používanie pesticídov v poľnohospodárstve. Kniha vzbudila veľký odpor chemických firiem, ale zároveň tým pritiahla pozornosť širokej verejnosti. To napríklad viedlo nielen k zákazu DDT (insekticídu, pri ktorom sa neskôr zistili jeho karcinogénne účinky a účinky na zníženie mužskej plodnosti), ale odvtedy sa environmentálne otázky stali trvalou súčasťou celospoločenskej diskusie. Pozornosti verejnosti neušlo objavenie ozónovej diery v Antarktíde v roku 1985, černobyľská jadrová havária v roku 1986 či obrovský zhluk plastového odpadu v Tichom oceáne v roku 2015.

To, že populácia precitla a uvedomila si dôležitosť ochrany životného prostredia, naznačuje aj politické zastrešenie.

Prvá zelená politická strana vznikla na regionálnej úrovni v austrálskej Tasmánii v roku 1972, volala sa United Tasmania Group. V tom istom roku vznikla na Novom Zélande prvá národná zelená strana The Values Party. Neskôr sa zelené strany rozšírili po celom svete a boli a aj sú súčasťou vládnych koalícií, najmä v Európe. Na medzinárodnej úrovni vznikla v roku 1997 dohoda o znižovaní emisií skleníkových vplyvov známa ako Kjótsky protokol a nadväzujúca Parížska dohoda v roku 2015.

Environmentálne hnutie je vcelku všeobecne akceptované, pretože aj keď zelená politika vo všeobecnosti niečo stojí a spomaľuje ekonomický rast, horšie životné prostredie zasahuje každého. A tak nastáva celospoločenský konsenzus. Aj keď treba povedať, že samotné meranie environmentálnych cieľov je komplikované.

Merať sociálne ciele je ešte komplikovanejšie, pretože sociálne otázky majú vo všeobecnosti normatívny, kvalitatívny rámec, ktorý je z princípu kontroverzný. Už len napríklad v otázke pracovných práv je iný záujem zamestnávateľa a iný zamestnanca a pod., a neexistujú žiadne plne objektívne merateľné kritériá. Podobne je ťažko merať vzťah k dodávateľovi alebo odberateľovi.

Vo všeobecnosti sa pracovné práva dlhodobo vyvíjajú v celkovom kontexte sociálnych práv a smerujú k pochopeniu človeka ako komplexnej osobnosti, nie v zmysle „človek = výrobný nástroj“. Je to aj v súlade s celkovým posunom najmä vo vyspelých ekonomikách od jednoduchej manuálnej práce k duševnej práci, na dosahovanie ziskov na základe patentov, myšlienok, nápadov, inovácií. To si vyžaduje iný, komplexnejší prístup a od systému „kto-z-koho“ prechádzame do zapojenia zamestnancov, dodávateľov a odberateľov do firmy ako jej partnerov.

A tak napríklad kým sa v roku 1833 v Anglicku továrenským zákonom obmedzila detská práca tak, že deti pod 9 rokov mohli pracovať len na mlynoch a deti od 9 do 13 rokov nemohli pracovať viac ako 9 hodín denne (!), dnes sú takéto parametre absurdné a firmy poskytujú flexibilný pracovný čas, prácu z domu, rôzne zamestnanecké benefity, kreatívne prostredie a kompetitívne mzdy, aby zamestnancov stimulovali k čo najvyššej pridanej hodnote.

Podobne aj „governance“ sa vyvíjalo postupne a dávno. Prvé jednoduché účtovné zápisy o predaných tovaroch sme mohli nájsť v starovekej Mezopotámii v roku 7000 pred Kristom a prvé ucelené dielo o podvojnom zápise napísal taliansky matematik Luca Pacioli v roku 1494, ktorý sa považuje za „otca účtovníctva“.

Ďalší rozvoj účtovníctva a vôbec precíznych ekonomických záznamov a kalkulácií priniesol rozmach kapitalizmu a železníc v USA v 19. storočí. Firmy si museli prepočítavať náklady, predkladať svoje cenové ponuky a celkovo sa správať efektívne, aby na predajnom a distribučnom trhu uspeli.

S rastom ekonomiky rástli požiadavky na zvýšenie kapitálu, firmy sa uchádzali o peniaze investorov, predovšetkým v sektore dopravy (nie div, že najstarším akciovým indexom v USA je Dow Jones Transportation Average založený v roku 1896). Aby si získali ich dôveru, museli sa správať transparentne a zverejňovať svoje finančné údaje, predovšetkým súvahu, výkaz ziskov a strát a prehľad peňažných tokov. Dôveryhodnosť poskytovaných údajov bola podporená vznikom certifikovaných profesionálnych združení účtovníkov či vznikom účtovných „kontrolórov“ audítorov.

Moderná história problematiky ESG sa začala pr ed 25 rokmi.

V roku 1997 bola v Bostone zriadená niektorými neziskovými organizáciami iniciatíva GRI (Global Reporting Initiative), ktorej poslaním bolo ukázať firmám cestu zodpovedných environmentálnych praktík, ľudských práv, styku s verejnou správou. V roku 2000 naň nadviazala ďalšia neziskovka CDP (Carbon Disclosure Project, Projekt zverejňovania uhlíkovej stopy), ktorej cieľom bolo motivovať spoločnosti reportovať svoje podnikanie z pohľadu jeho vplyvu na životné prostredie. K obidvom ideám sa prihlásili tisícky firiem po celom svete.

Medzitým v roku 1999 vzniká na pôde OSN strategická iniciatíva Global Compact, kde sa riaditelia podnikov zaväzujú podnikať v súlade s desiatimi konkrétnymi princípmi v oblasti životného prostredia, ľudských práv, pracovných podmienok a korupcie. A neskôr, v roku 2004, vyšla už spomínaná štúdia Who Cares Wins.

V roku 2011 vzniká neziskovka Sustainability Accounting Standards Board (Rada pre účtovné štandardy udržateľnosti), ktorej cieľom je nastaviť štandardy finančného výkazníctva v oblasti ESG tak, aby tieto informácie boli spoľahlivé a relevantné pre investorov, ktorí by chceli svoje peniaze investovať do týchto spoločností. V roku 2015 zase medzinárodná organizácia Financial Stability Board založila iniciatívu Task Force on Climate – Related Financial Disclosures (Pracovná skupina pre transparentnosť finančných údajov vo vzťahu ku klíme), ktorá má povzbudiť firmy, aby zverejnili dáta, ako je ich podnikanie ovplyvnené zmenou klímy. A v roku 2016 zakladá britská neziskovka ShareAction iniciatívu Workforce Disclosure Initiative (Zverejnenie údajov o pracovnej sile), ktorej cieľom je, aby firmy poskytovali svojim investorom komplexné a porovnateľné údaje o svojich zamestnancoch.

V januári 2020 bolo ESG hlavnou témou na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose. Celá problematika bola rozdelená na štyri časti a štyri najväčšie audítorské firmy dostali poverenie viesť „svoje“ oblasti – Deloitte governance, PwC planet, KPMG ľudí a Ernst & Young prosperitu, a to pod celkovým koordinátorom Bank of America a Svetovým ekonomickým fórom. Výsledok sa mal vtesnať do 22 hlavných okruhov. V auguste 2020 vyšiel manifest o hlavných princípoch Stakeholder Capitalism (voľný preklad – kapitalizmu, v ktorom ide o všetky zainteresované strany) a v septembri 2020 bola zverejnená štúdia Measuring Stakeholder Capitalism, v ktorej bolo podrobne opísaných 21 základných kritérií a 34 rozšírených kritérií, zatiaľ bez konkrétnej bodovacej stupnice.

Hoci sa teda postupne celý proces inštitucionalizuje a „češe“, stále neexistuje jednotný „objektívny“ prístup, ako s ESG naložiť. Jednotlivé firmy sa rozhodujú, do akej iniciatívy sa zapoja a ako budú reportovať svoje dáta.

A tak neexistuje, samozrejme, ani jedna „dohodnutá“ metodika zisťujúca, ako firmy spĺňajú ESG požiadavky, aké majú takzvané ESG skóre.

Je niekoľko spoločností, ktoré svojou vlastnou metodikou ESG skóre firiem zisťujú, medzi najviac rešpektované patria MSCI, Sustainalytics, RepRisk, Bloomberg Professional Services. Ambície má aj ratingovka Standard and Poor´s, ktorá chce využiť svoje nazbierané dáta a procesné skúsenosti z analýzy firiem.

Vyberme si metodiku MSCI (Morgan Stanley Capital International). Spoločnosť vygeneruje z množstva dostupných dát odpovede na 35 základných oblastí a napokon stanoví rating. Ten sumarizuje odpoveď na 4 základné otázky: Aké sú hlavné riziká a príležitosti firmy z pohľadu ESG? Ako je do nich firma zainteresovaná? Ako úspešne firma tieto pozície manažuje? Aká je pozícia firmy voči svojim konkurentom v rovnakom podnikateľskom segmente?

Pod rizikom sa myslí potenciálny vplyv na stratu (napríklad zákaz nejakej chemikálie zníži zisk chemickej firme) a pod príležitosťou potenciálny vplyv na zisk (dôraz na zníženie spotreby energie zvýhodní výrobcu LED svietidiel). Do úvahy sa berie nielen priama expozícia firmy v rizikovej oblasti (exposure) alebo oblasti príležitostí, ale aj to, ako vie manažment tejto firmy s týmto prostredím kooperovať (risk and opportunities management). A do úvahy sa berie aj čas, keď sa riziká a príležitosti majú šancu prejaviť, kratší čas (do 2 rokov) má väčšiu váhu ako dlhodobý vplyv (nad 5 rokov).

MSCI posudzuje každú firmu len v rámci odvetvia, v ktorom pôsobí. To znamená, že samotné odvetvie – napríklad ťažba nerastných surovín, neodsudzuje firmu na nízky rating. Pod odvetvím sa myslí 158 sub-industries v zmysle sektorovej klasifikácie GICS (napríklad sektor výrobcov polovodičov alebo sektor pivovarníkov).

A tak prakticky v každom odvetví, použijúc všetky dostupné dáta, MSCI identifikuje všetky hlavné hrozby a príležitosti, „rozškáluje“ ich a zistí priemerné hodnoty pre každú z 35 základných oblastí (Key Issues). Potom sa pre každú základnú oblasť (Key Issue) stanoví jej váha, ktorou prispieva k celkovému ratingu ESG. Pre každý segment ekonomiky sú tieto váhy iné.

Pri konkrétnej firme sa podobným spôsobom postupne stanovia tri skóre – jedno za E, za S a G. Následne sa použijúc váhy vypočíta finálne skóre za firmu a napokon sa jej udelí rating od AAA po CCC. Ešte raz – nejde o absolútnu hodnotu, ale o porovnanie voči svojim konkurentom v rovnakom odvetví. Priemerný rating v odvetví je teda stred, BBB. Celkovo MSCI hodnotí asi 15 000 emitentov akcií a dlhopisov, z toho 8 700 v akciových indexoch MSCI.

Celý trh ESG je veľmi sľubný.

Akcie a dlhopisy, ktoré zohľadňujú ESG kritériá, by mali podľa agentúry Bloomberg (resp. Global Sustainable Investment Alliance) dosiahnuť v roku 2025 hodnotu 53 biliónov USD, čo bude v tom čase asi tretina svetového majetku pod správou (asset manažmentov, penzijných fondov, poisťovní a pod.).

Samotné ESG ETF by mali vzrásť za 3 roky zo súčasných 200 mld. USD na 1 bil. USD. Rast by mali zaznamenať najmä v USA, kde sa po Európe začína ESG tematika presadzovať.

Jednoducho, investovanie do ESG sa stane jednou z hlavných investičných tém budúcnosti.

Samozrejme, ESG budilo a budí kontroverzie. Napríklad že banky, ktoré sa významne angažujú v ESG problematike, zároveň poskytujú úvery spoločnostiam, ktoré sa podieľajú na odlesňovaní planéty. A aj samotné kritériá môžu byť kontroverzné. Ale povedzme si úprimne, spoločensky zodpovedné podnikanie je v záujme nás všetkých. A peniaze investorov, tak ako každé peniaze, majú čarovnú moc tento záujem naplniť.

Autor: Ing. Mgr. Richard Tóth, PhD., hlavný ekonóm