Časy, keď sme zlatom, striebrom a meďou zásobovali celú Európu, sú už preč, naše nerastné bohatstvo má však i v dnešnej dobe potenciál, ktorý čaká na svoje využitie, hovorí v rozhovore Dušan Kúšik, vedúci Oddelenia nerastných surovín a geofyziky v Štátnom geologickom ústave Dionýza Štúra.
> Ako ste sa dostali k štúdiu geológie? V čom vás zaujala a fascinovala ako študenta, ktorý sa rozhoduje, akým smerom sa bude uberať jeho kariéra?
Celkom prirodzene. Vyrastal som v rodine, v ktorej boli obaja rodičia geológovia. Počas rodinných výletov som bol neustále konfrontovaný nielen s prírodnými krásami Slovenska, ale aj s geologickými danosťami regiónu, kde sme sa momentálne nachádzali. Toto ma od malička formovalo a postupne vyústilo do záujmu o neživú prírodu. Začalo sa to mineralogickými olympiádami, pokračovalo postupným spoznávaním mineralogických lokalít v blízkom okolí Banskej Bystrice a vyústilo podaním prihlášky na Prírodovedeckú fakultu UK v Bratislave, kde som vyštudoval odbor základná a ložisková geológia.
> Práve okolie Banskej Bystrice musí byť z tohto hľadiska pre geológov obzvlášť zaujímavé.
Máte pravdu, táto oblasť patrí vďaka historickej ťažbe medi k veľmi atraktívnym. Špania Dolina či okolie Ľubietovej patria z hľadiska výskytu sekundárnych minerálov medi medzi lokality európskeho, možno dokonca až svetového významu. Práve v Ľubietovej boli v minulosti vôbec prvýkrát na svete objavené hneď tri nové minerály. Prvým bol libethenit, ktorý dostal názov podľa niekdajšieho nemeckého názvu obce Libethen, nasledoval euchroit, ktorý v preklade znamená smaragdovozelený a kryštály z tohto ložiska sú svetovo unikátne. Posledným bol mrázekit, pomenovaný podľa mineralóga českého pôvodu, ktorý sa zaslúžil o objav tohto minerálu.
> Slovensko je známe stáročnou históriou baníctva a laici by si preto povedali, že všetko, čo sa dalo, už bolo preskúmané. Je v tomto smere ešte stále čo objavovať?
Nielen stáročnou, ale niekoľkotisícročnou. Predpokladá sa totiž, že ložiská v okolí Španej Doliny boli ťažené už v eneolite a dobe bronzovej, o čom svedčia nálezy kameňomlatov, ktoré slúžili na spracovanie rudy.
Mineralogické lokality na našom území sú však aj dnes zdrojom nových vedeckých objavov a zaujímavých vzoriek, ktoré končia v popredných svetových múzeách, ako aj v súkromných zbierkach. Doteraz bolo na Slovensku opísaných až tridsať nových minerálov, z toho jedenásť v 19. storočí, štyri v minulom storočí, pričom len za prvých 24 rokov tohto storočia ich je zatiaľ až 15. Rozhodne je teda stále čo skúmať a objavovať.
> Predstavte nám v krátkosti inštitúciu, v ktorej pracujete. Čo je náplňou jej činnosti a na čom pracuje oddelenie, na ktorého čele stojíte?
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra zabezpečuje činnosti od geologického a hydrologického mapovania územia Slovenska, určovania geotermálneho potenciálu cez prieskum environmentálnych záťaží a ďalších takzvaných hazardov, ku ktorým patria napríklad zosuvy.
Študujeme tiež surovinový potenciál Slovenska s dôrazom na kritické nerastné suroviny a prostredníctvom mapového portálu a príslušných internetových aplikácií zabezpečujeme informovanie verejnosti o stave geologického prostredia a jeho danostiach. Takisto zabezpečujeme úlohu archívu geologických správ, ako aj geologickej knižnice. Náš archív je v súčasnosti už z veľkej miery zdigitalizovaný a dostupný na internete. Odborníci i laickí nadšenci tak na našich stránkach nájdu už takmer 90-tisíc výskumných správ z rôznych oblastí.
> Vo svojom výskume sa venujete primárne nerastnému bohatstvu. V akom stave sú zásoby nerastných surovín u nás v súčasnosti? Slovensko po stáročiach baníckej činnosti už asi nerastnou veľmocou práve nie je.
Pravdou je, že intenzívne ťažené ložiská, ktoré boli dominantnými dodávateľmi drahých a farebných kovov do celého vtedajšieho sveta, majú najväčšiu slávu za sebou.
V dnešnej dobe u nás ešte pretrváva ťažba takzvaných nerudných a stavebných nerastných surovín. V určitých nerudných surovinách stále patríme k zaujímavým európskym producentom, najmä v ťažbe magnezitu, mastenca či bentonitu. Pri zeolitoch, ktorých ložiská sú situované najmä na východnom Slovensku, patríme dokonca k popredným svetovým producentom.
> Vidíte u nás potenciál aj na ťažbu iných významných rúd či minerálov?
V rámci Európskou komisiou vyčlenených kritických nerastných surovín vidíme perspektívu napr. v antimóne. V tejto oblasti sme boli v určitom období 20. storočia dokonca európskou veľmocou, potenciál našich ložísk sme ešte nevyčerpali.
Výskumami sme zistili, že dobrými zdrojovými horninami na výrobu kovového horčíka sú u nás dostupné dolomity a na výrobu vysoko čistého kremíka zas kremence alebo tiež žilný kremeň. Tieto suroviny dôležité pre rôzne aplikácie priemyslu tak teoreticky vieme získať aj u nás, ale energetická náročnosť výroby pri súčasných cenách nedovoľuje tieto objavy preniesť do reálnej výroby. Takisto máme ložisko uránových rúd európskeho významu pri Košiciach. Surovinové danosti teda máme, ale reálne rozbehnúť ťažbu u nás je problém najmä pre odpor verejnosti. Aj samotná EÚ si však v poslednom období začína uvedomovať, že nerastné suroviny sú veľmi dôležité pre hospodárstvo a konkurencieschopnosť Únie a tá nemôže byť založená len na ich dovoze.
> A čo potenciál na ťažbu drahých kovov, ako je zlato? V stredoveku sme v tomto smere patrili k európskej špičke.
Málokto vie, že u nás je ešte stále v prevádzke jediná podzemná baňa na zlato v strednej Európe. Ide o ložisko Banská Hodruša v Štiavnických vrchoch, ktoré je v ťažbe od roku 1993. V roku 1988 bol geologickým prieskumom vyvŕtaný vrt, v ktorom sa overil úplne nový, v tejto oblasti nepoznaný typ zlatého zrudnenia.
Takisto boli vypočítané značné zásoby zlata aj v ložisku Kremnica a novoobjavenom ložisku Biely vrch pri Detve, ale pre odpor verejnosti sa tieto projekty zastavili. Potenciál tu stále je, len musí prísť vhodný čas, keď sa nájdu riešenia environmentálnych a iných rizík a miestna samospráva bude zainteresovaná rozvojovými projektmi na ťažbe.
> Poďme aj mimo nášho územia. Málo známym faktom totiž je, že aj Slovensko ako vnútrozemská krajina si prenajíma kúsok morského dna v Tichom oceáne. Aký to má zmysel?
Slovensko je spolu s ďalšími piatimi krajinami súčasťou spoločnej organizácie Interoceanmetal, ktorá vznikla ešte v časoch RVHP, a má prenajatú licenciu na výskum morského dna. Licencia je situovaná v Centrálnom východnom Tichom oceáne na zlomovom pásme Clarion-Clipperton medzi Havajskými ostrovmi a Mexikom.
Práve to je najbohatšia oblasť na takzvané polymetalické konkrécie, ktoré sa skladajú z mangánu, kobaltu, niklu, medi a zo vzácnych zemín. Ich ťažba, spracovanie a následné zhodnotenie je konečným cieľom spoločnosti SO IOM, pretože ide o kľúčové suroviny pre technológie, akými sú veterné turbíny, LED diódy, fotovoltaika alebo batérie do elektromobilov. Stále však ide o hudbu budúcnosti, keďže v súčasnosti nie sú doriešené vplyvy ťažby na morské prostredie, ale tlak na ťažbu týchto kovov je veľký a aj samotná Únia tieto kovy považuje za kritické pre hospodárstvo.
V tejto dobe sa preto táto organizácia mení z čisto prieskumnej na obchodnú, čo súvisí s tým, že sa začína fáza, keď sa zásoby na dne mora budú môcť začať obchodovať a v budúcnosti aj ťažiť.
> Na záver nám prezraďte, čo je vaša „srdcovka“, projekt alebo výskum, ktorý vás najviac baví. Čo máte v tomto smere v pláne v budúcnosti?
Práve v tomto období s kolegami pracujeme na veľmi zaujímavom výskume – na preverení potenciálu Slovenska vo výskyte drahých a ozdobných kameňov. Posledné práce zaoberajúce sa touto problematikou u nás sú ešte z 80. rokov, v posledných desaťročiach však nastal obrovský rozmach záujmu o tento druh nerastných surovín. To okrem iného viedlo k veľkému nárastu „anonymných“ objavov, dokonca i k „znovuobjaveniu“ zafíru na Slovensku, ale i novej lokality drahého opálu, drevných opálov a obsidiánov. Náš výskum má za úlohu nielen preveriť technologické parametre tohto typu surovín a ich vhodnosť na gemologické využitie, ale aj vytvoriť informačný systém výskytov a formou internetovej aplikácie ho predstaviť odbornej, ale aj širokej laickej verejnosti.