Akciové trhy s rôznou intenzitou zaostávajú oproti svojim novoročným hodnotám. Striedanie nálad spôsobuje to, že sa akcie beztrendovo hýbu v pomerne úzkom intervale.
Výnosy „benchmarkových“ dlhopisov sú na historických minimách. Kto by si kedy pomyslel, že nemecký dlhopis akejkoľvek splatnosti bude mať výnos pod 2,5% a ten s krátkou splatnosťou pod 1% ? Na druhej strane bolo nepredstaviteľné, aby člen eurozóny mal dlhopisové výnosy o 1000 bodov vyššie ako ten najlepší. Aj keď v Grécku horúčavy už spôsobili rôzne katastrofy.
Nemáme korunu. Už skoro dva roky. Má to svoje pozitíva a negatíva. O tých negatívach by Vám mohli hovoriť komerčné banky, ktoré stále nedokážu nahradiť výpadok výnosov zo zaniknutých konverzií na menovom páre EUR/SKK. Nevídaná volatilita menových párov okolitých krajín V3 dáva zabudnúť na to, že aj forint, zlotý a českú korunu čaká len konvergenčný príbeh tej našej koruny. A vstúpiť do komoditných mien brazílskeho realu, austrálskeho doláru, či ruského rubľa ? Teraz, keď tak posilnili a sú pre nás ďalekou neznámou ?
A čo tak komodity ? Zlato nám rastie. Je najvyššie v histórii. Spoľahnúť sa na odhady analytikov s neuveriteľnými cieľovými číslami v rozmedzí 2.000-5.000 USD alebo mať na pamäti nepopulárne historické štatistiky, ktoré poukazujú na to, že zlato má za sebou aj obdobia 10-ročných poklesov ? Alebo sa nájde nejaký „ropák“, ktorý skúpi 10% svetovej produkcie (bez fyzickej dodávky) a vyženie cenu ropy nahor, tak ako sa to snažil dosiahnuť špekulant na kakao ? Ropa sa vyvíja takmer rovnako beztrendovo ako akcie. Dokonca chýbajú aj okrajové odhady v podobe blížiacej sa ceny cez 100 USD, resp. jej pokles k 30 USD.
A klienti privátneho bankovníctva? Už sa stávajú sofistikovanejšími investormi. Jednak zažili aj pozitívne časy rastúcich a dlhotrvajúcich ziskov, jednak zažili poklesy, či dokonca obrovské straty. Myslím tých s väčším rizikovým apetítom. Tieto fakty dodajú klientom skúsenosti. A znalosti. Rozhodne aj vo vzťahu k ich privátnym bankárom. Ako dokázali oni zvládnuť a odkomunikovať zatiaľ nekončiacu finančnú krízu. Či klienta „ukecali“ na dominantný podiel provízne excelentného realitného fondu dovtedy zarábajúcich developerov alebo podľahli zázračným produktom finančného inžinierstva z dielne tvorcov CDO.
Dnes už klientovi nestačí mať individuálne portfólio tvorené termínovaným vkladom (aj keď s mierne lepšou sadzbou), peňažným, či dlhopisovým fondom (ktoré roky prinášali klientom pohodlný výnos pri sústavne klesajúcom poklese dlhopisovej výnosovej krivky; ale čo keď úroky na svojom dne stagnujú ?), či globálnym akciovým fondom (s ich 5-ročnými dvojcifernými rastami v období 2003-2007), čo bolo sem tam okorenené nejakou „štruktúrkou“ na posilňujúcu menu, či iné zaručene zarábajúce podkladové aktívum.
Kríza naučila privátnych bankárov zdvíhať telefóny aj pri klientskych stratách, naučila ich diverzifikácii portfólií, otvorenej architektúre a schopnosti reagovať na vývoj na finančných trhoch, či na produkty konkurencie.
Klient určite ocení keď mu správca jeho peňazí aktívne spravuje portfólio a sem-tam vyberie zisk pri vyčerpanom rastovom potenciáli alebo pristúpi k realizácii menej boľavej straty. Váži si keď portfólio nie je jednofarebne zastúpené produktmi jednej spoločnosti, resp. jej matky, dcéry, sestry, vnučky a privíta aj zaujímavú myšlienku konkurencie.
Náš zákazník, náš pán. Stále sa mi zdá, že to v mnohých službách na Slovensku neplatí. V privátnom bankovníctve je to nevyhnutnosť. A keď aj klient, v čase keď je 1-ročný EURIBOR mierne nad 1%, výnos 10-ročného dlhopisu Nemecka sa dotýkal hranice 2% nehovoriac o tom 3-ročnom, príde, že on by chcel mať stredne konzervatívne portfólio s miernym rizikom, likvidné a s výnosom cca 6%, tak mu privátny bankár neponúkne pokladničné poukážky Grécka alebo korporátny dlhopis neznámeho projektu. Tieto finančné nástroje spĺňajú atribút výnosu, avšak mierne rizikové rozhodne nie sú. O likvidite by sa tiež dalo polemizovať.
Skúsi sa pozrieť napríklad na to, že či nie je na trhu nejaký nástroj, ktorý by mohol byť reprezentantom výnosovej prémie (a posúval by portfólio od ultra konzervatívneho k stredne konzervatívnemu a prinášal by mu punc mierneho rizika) oproti výnosovej základni (zastúpenej štátnymi, bankovými, korporátnymi dlhopismi kvalitných emitentov). Ak si pozrie graf vývoja akciového indexu DJ EURO STOXX 50 od 1.1.2010, tak zistí, že sa index niekoľkokrát odrazil od hranice 2.500 bodov, pričom od druhého štvrťroku sa zdola s úctou pozeral na métu 3.000 bodov.
 

Doplniť to môže o pohľad analytika, či makroekonóma, ktorý mu rozhodne nedá dôvod na svetlé zajtrajšky, skôr naopak ho utvrdí v tom, že nás čaká dlhšie obdobie prešľapovania na mieste. Postupne sa mu zužuje množina možností. Má to byť likvidné, s dobrým výnosom, kvalitný emitent, riziko akceptovateľné a má to profitovať z pohybu v určitom intervale. Za predpokladu, že si klient osvojí tieto východiská (hlavne to, že index nezaznamená výraznú stratu, ani neprerazí strechu pri šokujúcom raste), tak si určite vypočuje prezentáciu o diskontných certifikátoch.
Diskontný certifikát je cenný papier s nasledovnými charakteristikami: má presne určenú splatnosť; je určené podkladové aktívum, od ktorého sa odvíja cena a výplata pri splatnosti; je určený cap – ochranná bariéra (t.j. konkrétna hodnota podkladového aktíva), ktorý definuje maximálnu výplatu pri splatnosti.
Diskontný certifikát je vždy menej rizikový (menej volatilný) ako samotné podkladové aktívum. Maximálny výnos je limitovaný a známy pri nákupe konkrétneho diskontného certifikátu. Otvorene, to je jeho nevýhodou Ak by podkladové aktívum výrazne išlo do plusových hodnôt, tak certifikát vo výkonnosti začne zaostávať. Riziko diskontného certifikátu významne závisí od voľby hodnoty „cap“; v prípade veľmi nízkeho „cap“ – u toho nastaveného hlboko pod aktuálnu hodnotu podkladového aktíva sa svojím rizikom a výnosom blíži k dlhopisom príslušného emitenta. V prípade veľmi vysokého „cap“ – u nastaveného minimálne pod aktuálnu hodnotu podkladového aktíva sa svojou volatilitou takmer vyrovnajú certifikátom alebo ETF, ktoré kopírujú dané podkladové aktívum.
Dosť bolo teórie. Skúsme si to ukázať na konkrétnom príklade. Ako podkladové aktívum si určíme už uvedený akciový index DJ EURO STOXX 50. Pozrieme si jeho aktuálnu hodnotu – cca 2.800 bodov. Zhodneme sa, že atribút nízkeho kreditného rizika spĺňa certifikát od nemeckého giganta DEUTSCHE BANK alebo bezškandálnej francúzskej BNP Paribas. Zvolíme si ročnú splatnosť, t.j. 23.september 2011.Máme vyselektované podstatné atribúty. Teraz môžeme ísť dvoma cestami. Buď si povieme požadovaný výnos a hľadáme ochrannú bariéru (cap), pri ktorej je tento výnos možno dosiahnuť alebo si určíme, že aká hodnota indexu je pre nás bezpečná (cap) a tomu bude zodpovedať určitý výnos. Skúsme ísť tou druhou cestou. Poviem si, že na základe mojich východísk považujem hodnotu indexu 2.250 bodov za bezpečnú. Predstavuje to možný pokles indexu o cca 20% oproti súčasnej hodnote. Zistím, že pri splatnosti 23.9.2011 tomu zodpovedá výnos 7,2%. Čo to znamená ? Ak index skončí v tento deň nad hodnotou 2.250 bodov (nezaujíma ma jeho hodnota počas obdobia), tak je môj výnos cez 7%. Pri poklese aktíva o 20% mám zisk !! 
Chcem si pre istotu posunúť cap ešte nižšie ? Voala. Rovnaký emitent, rovnaká splatnosť, nižší cap (napr. 2.000 bodov) a .... nižší výnos. 5,49%. Ale väčší pocit bezpečia.
Alebo naopak sa mi zažiadalo vyššieho výnosu ? No problema. Posuniem cap vyššie (bližšie k aktuálnej hodnote, napr. na 2.500 bodov) a výnos je už 9,55%. Samozrejme pri väčšom riziku.
Už počujem pesimistov, že čo ak hodnota indexu (ako podkladového aktíva) klesne o 30% (napr. pod 2.000 bodov) ? Odpoveď je jednoduchá. Majiteľ certifikátu stratí iba 10%. Ušetrenie tých 20% mu zabezpečí ochranná bariéra  - cap. Ako som už uviedol. Ak by index skončil v septembri 2011 na hodnote 3.500 bodov (čo by bol rast o cca 25%), tak majiteľ diskontného certifikátu zarobí len uvedených 6%. Čo Vy na to ? Flexibilné, že ?
V dnešnom svete privátneho bankovníctva by sa mal privátny bankár líšiť. Mal by byť originálny. Jedinečný. Zapamätateľný. Nevravím, že jedine diskontný certifikát je liek na všetko. Ale je to myšlienka, ktorá určite pri vhodnej prezentácii zaujme. Klient si zapamätá. Privátneho bankára. Nositeľa myšlienky. To je dôležitý moment. Určite viete, že väčšina majetných klientov si svoj majetok diverzifikuje. Medzi viacero bánk. Medzi viacero privátnych bankárov.
A keď pri pohľade do klientovho reportu povie privátny bankár, že ten americký aktívne riadený akciový fond s ročnou nákladovosťou 2,5% zaostáva za svojim benchmarkom (ktorým je index S&P 500) o 10%, pričom on odporúča ETF (pasívne riadený fond) naviazaný na index S&P 500 s nákladovosťou 0,1% a výkonnosťou takmer identickou ako uvedený index, tak má takmer vyhrané. Klient určite ocení jeho efektívny pohľad na vec, prehľad o finančných nástrojoch, odstup a prvok nezávislosti. Rovnaké riziko, rovnaký benchmark, lepší (nezamieňať s pozitívnym) výnos. ETF sa v poslednom období výrazne dostávajú do popredia. Jednak u portfólio manažérov, jednak u investorov. Správcovia pasívne riadených fondov už dokážu uviesť na trh ETF na akékoľvek podkladové aktívum. Sektory a regióny pri akciových indexoch, druhy a splatnosti dlhopisov, úrokové sadzby, rôzne komodity. Dokonca aj inverzné (investor zarába na poklese podkladového aktíva), či „multiplikačné“ (investor dosahuje pri raste alebo poklese podkladového aktíva násobné zhodnotenie). Ich obľúbenosť je na mieste. Až 90% aktívne riadených fondov má horšiu výkonnosť ako nimi stanovený benchmark. A nielen preto, že sú často o 70% lacnejšie manažované.

Finančné trhy ponúkajú doslova všehochuť investičných nástrojov. Ak je investor na základe ich posledného vývoja konzervatívnejší a inklinuje k produktom s garanciou vloženej istiny, tak má k dispozícii garantované certifikáty. Viete koľko ich je ? 24.876. Vložená istina sa mu pri ich splatnosti vráti a výnos závisí od rastu podkladového aktíva. Ich obrovskou výhodou v porovnaní s garantovanými produktmi (tie sú chrlené takmer všetkými bankami) je ich likvidita. Schopnosť ich speňaženia je diametrálne odlišná. Pravdou je, že trhové podmienky môžu siahnuť aj na vloženú istinu, ale sankcie pri predčasnom ukončení garantovaných produktov bývajú často aj dvojciferné.
Naopak ak je investor alebo portfólio manažér presvedčený, že to najhoršie je už za nami a chce využiť solídne kreditné marže rizikových emitentov, tak má po ruke „high yield“ dlhopisové fondy. Osvedčených správcov s dlhodobo dobrou „performance“. Ich výhodou je to, že aj za 20.000 EUR si vie kúpiť riziko desiatky emitentov. Opakujem sa, ale opäť by som pri nich zvýraznil likviditu.
Invencia, akčný rádius, pestrosť, preferencia klientových predstáv. To sú atribúty moderného privátneho bankovníctva. Počúvať klienta. Jeho predstavy. Nevtláčať mu svoje vlastné.
A čo povedať na záver ? Kedysi privátnemu bankárovi stačilo presvedčiť klienta na dlhopisový podielový fond, ktorého výkonnosť takmer bezpracne výrazne prevyšovala úrokové sadzby termínovaných vkladov. To znamenalo, že na privátneho bankára nebol vyvíjaný žiaden tlak. Tlak byť aktívny, tlak na sústavné vzdelávanie, tlak na hľadanie optimálnych možností, tlak na ponúkanie zaujímavých riešení. Finančná kríza, nízke úrokové sadzby a množstvo neštandardných javov na finančných trhoch sú prvkami vytriezvenia. Klienti budú so svojimi peniazmi hľadať pripravených.