Pre rokom sa do čela japonskej vlády dostal Šinzo Abe. Napriek tomu, že už bol premiérom a zároveň je predsedom Liberálno-demokratickej strany, ktorá s výnimkou piatich rokov vedie Japonsko už od roku 1955, podujal sa na zásadné a v podstate unikátne kroky, ktorých hlavným zmyslom je vyviesť krajinu z deflácie. Deflácia je sústavný pokles cien, ktorého dôsledkom sú odkladanie spotreby, následne zníženie tržieb, ziskov, spomalenie rastu miezd a ďalší pokles spotreby (pokles cien kvôli rastu produktivity či napríklad poklesu cien ropy je známy pod názvom dezinflácia a tá je neškodná).

Japonsko zažíva defláciu od polovice 90. rokov. Spotrebiteľské ceny sa odvtedy znížili celkovo o 1 – 2 percentá a napríklad producentské ceny služieb klesli až takmer o 15 %. V porovnaní v eurozóne vzrástli spotrebiteľské ceny za tento čas takmer o polovicu a producentské o štvrtinu. To má veľký vplyv na ziskovosť podnikov, na cenu akcií.

Kroky staronového premiéra sa do povedomia dostali pod názvom „abenómia“ (abenomics) a spočívajú v štyroch hlavných oblastiach – gigantickom kvantitatívnom uvoľňovaní, v prudkom oslabení jenu, vo výdavkoch na infraštruktúru a vo zvýšení konkurencieschopnosti niektorých sektorov. A opatrenia sú to vskutku impozantné.

V apríli sa centrálna banka rozhodla zvýšiť nákupy cenných papierov do svojho portfólia ročne o 110 – 120 bil. jenov v nasledujúcich dvoch rokoch (približne 1,1 – 1,2 bil. USD). Ak zoberieme do úvahy, že v USA sa pri QE3 nakupovali mesačne cenné papiere za 85 mld. USD (ročne 1 bil. USD) a že veľkosť japonskej ekonomiky je v porovnaní s USA približne tretinová,  v Japonsku ide o trojnásobne silnejšie stimuly. Navyše, budú trvať minimálne dva roky a v USA už po roku znížila centrálna banka objem nákupov na 75 mld. USD mesačne.

Od septembra 2012 oslabil japonský jen takmer voči všetkým svetovým menám priemerne o tretinu – rovnako aj voči exportným a konkurenčným partnerom - doláru a čínskemu juanu a kórejskému wonu (čo môže odštartovať menové vojny). Voči euru oslabil až o 40 %. Slabší jen zdražil Japonsku dovozy a prehĺbil deficit obchodnej bilancie (za posledných 50 rokov malo Japonsko obchodný deficit len v štyroch krátkych obdobiach – v dvoch ropných šokoch v 70. rokoch a na začiatku 80. rokov, počas globálneho šoku 2008/2009 a po zatvorení jadrových elektrární po roku 2011 vďaka rastu dovozu drahých fosílnych palív). Ale, hoci „navzdory mýtom“ japonská ekonomika nie je taká otvorená ako povedzme európska, exportné firmy už hlásia mohutné zvýšenie tržieb.

Pokiaľ ide o ďalšie kroky - v budúcom fiškálnom roku (od apríla 2014) bude mať Japonsko rekordné verejné výdavky čiastočne kompenzované zvýšením dane z obratu. Deficit verejného rozpočtu Japonska (aj primárny – bez nákladov na verejný dlh) tak zostane na jednej z najvyšších úrovní na svete vôbec, keď mu budú konkurovať Venezuela či Egypt. Verejný dlh zostane úplne najvyšší na svete. Na hodnotenie sektorových reforiem je zatiaľ ešte priskoro.

Japonsko sa vybralo veľmi riskantnou cestou, keď takéto opatrenia sú gigantické a  nevyskúšané. A vo viacerých parametroch je Japonsko už na absorpčnej hrane – napríklad vo výške verejného dlhu. Na druhej strane však celú situáciu uľahčuje to, že japonské domácnosti a firmy majú obrovské úspory, ktoré vysoko prevyšujú ich úvery.

Nateraz sa zdá, že Japonsko je úspešné. Inflácia sa v júni dostala medziročne do plusu a aktuálne je nad jedným percentom. Tempo ekonomického rastu za posledný rok zrýchľuje na aktuálnych 2,4 %, oživenie hlásia priemysel, stavebníctvo, služby. Akcie (Nikkei 225) od novembra 2012 zhodnotili o neuveriteľných 80 %, pričom výnos 10-ročného dlhopisu sa drží na 0,7 %, čo je jedna z najnižších úrovní vôbec.

Je tu však jeden významný faktor, ktorý toto celé úsilie spochybňuje, a tým sú pracovný trh a demografia. Krajina má síce pomerne vysoký počet pracujúcich na celkovej populácii, ale ako v jedinej veľkej vyspelej ekonomike dlhodobo od 90. rokov klesá (nezamestnanosť zostáva na nízkej úrovni). Úvahy o väčšom zapojení žien do pracovného procesu narážajú na možné zhoršenie demografie. Tá samotná je obrovským problémom, keď sa z roka na rok zhoršuje a Japonsko sa postupne prepracúva medzi najhoršie krajiny na svete, kde patria najmä „východné nárazníkové krajiny EÚ“ a z vyspelých krajín len Nemecko. Navyše, Japonsko je voči imigrantom rezervované, na rozdiel od USA alebo Európy (aj keď tu sú často imigranti „nekompatibilní“). Jednoducho, post  modernizačný model spoločnosti a starnutie populácie v Japonsku začínajú byť obrovským problémom, ktorý „abenómia“ nevyrieši.

Aj tak, v dnešných hospodárskych politikách je odvahy ako šafranu. Držme Japonsku palce, aby boj s defláciou vyhralo.