Podľa pohybu cien rôznych druhov aktív na finančnom trhu v uplynulom roku ho môžeme považovať za vcelku optimistický. Svetové akcie (index MSCI World) vzrástli o štvrtinu. Výnosy krajín, ktoré mali veľmi nízke výnosy (hovoríme, že mali záporné kreditné riziko), podrástli. Cena zlata, ktorá v čase napätia na trhu rastie, prvýkrát od roku 2000 medziročne klesla.

Podľa viacerých názorov a komentárov ide o normalizáciu pomerov na trhu. Začínajú sa porovnávať aktuálne hodnoty či iné parametre rôznych aktív s viacročnými priemermi či predkrízovými minimami a maximami, virtuálne sa presúvame do roku 2004 či ešte ďalej do minulosti a pod. Na jednej strane názory väčšiny nemožno ignorovať, aj keď s nimi nesúhlasíte, pretože nezarobíte. Na druhej strane však ani trh nemôže ignorovať fundament, lebo ten ho skôr či neskôr dobehne.

Platí, že dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš. Svet sa mení a hoci sú niektoré javy cyklické, prostredie sa kvantitatívne a kvalitatívne mení a celkovo nič nie je také ako predtým (napokon, ak by to tak malo byť, muselo by opätovne prísť ku kríze).

Menia sa niektoré globálne modely správania. Tak napríklad väčšina vyspelých krajín je oveľa viac zadlžená ako pred piatimi rokmi. Zmena Číny z exportne ťahanej ekonomiky na ekonomiku ťahanú spotrebou domácností je sprevádzaná prudkým rastom miezd, čo znižuje jej medzinárodnú konkurencieschopnosť a zahraničným investorom zdražuje náklady. Do USA sa vracia zámorský priemysel, čo môže kvôli vyšším mzdám stlačiť marže výrobných podnikov. Situácia v Európe je nateraz pokojná, ale verejný dlh niektorých krajín je na maximách a naďalej prudko rastie a jej konkurencieschopnosť sa nezvyšuje ani pod tlakom recesie. Japonsko realizuje obrovský experiment s neznámymi následkami a niektoré rozvojové krajiny posledných niekoľko (desiatok) rokov prudko rástli, ale udržateľnosť takéhoto rastu je kvôli chýbajúcej infraštruktúre, zlému podnikateľskému prostrediu a pod. otázna.

V tomto prostredí dlhodobo najviac veríme akciám. Konkurenčné prostredie firiem je oveľa vyššie ako napríklad štátov a na rozdiel od nich prežitie firiem na trhu zaručuje len dosiahnutie zisku. To je aj v záujme vlád, lebo ziskové firmy zvyšujú alebo aspoň udržiavajú zamestnanosť a tým znižujú tlak na verejných predstaviteľov. Preto očakávame pokračovanie menových a fiškálnych stimulov po celom svete. Napríklad aj v USA centrálna banka znížila mesačný nákup cenných papierov zatiaľ opatrne len o 10 mld. USD (tzn. za rok nevykúpi 1 bil. USD, ale „len“ 900 mld.). Vlády a centrálne banky vedia, že rast cien akcií znamená dôveru v budúcnosť a bez nej firmy investovať a ani zamestnávať nebudú.

Na druhej strane, výrazný rast cien akcií od polovice roka 2012 znížil ich atraktivitu, a to najmä v niektorých regiónoch a niektorých sektoroch. A niektoré nadpriemerne zadlžené regionálne a sektorové akciové indexy zase ohrozuje potenciálny rast výnosov podnikových dlhopisov. Investori budú opatrnejší, veľkou neznámou je Čína. Celkovo by teraz akcie mali rásť pomalšie a zvýši sa ich citlivosť.

Keďže akcie podporuje a bude podporovať naďalej expanzívna menová a fiškálna politika vlád a centrálnych bánk (fiškálne deficity, nízke úrokové sadzby, ďalšie kvantitatívne opatrenia), vzniká na strane verejných inštitúcií nerovnováha, tzn. vznikajú otvorené a skryté dlhy. Preto je v záujme vlád a centrálnych bánk, aby sa tento dlh financoval lacno. Úrokové sadzby, hlavne vo vyspelých krajinách, by preto mali zostať naďalej veľmi nízko.

Výnosy na „bezpečných“ štátnych dlhopisoch by mali stagnovať alebo narásť len málo. Aby bol reálny očakávaný výnos kladný stačí, aby sa pohyboval mierne nad inflačným cielením (2% v eurozóne a 2,5% v USA). A tam už v prípade niektorých bezpečných krajín je.

Držať úrokovú krivku nízko je dôležité nielen kvôli vysokým verejným dlhom – ale napríklad aj kvôli tomu, že štátna výnosová krivka sa odráža aj v hypotékach a pri nízkom úrokovom prostredí sa staré hypotéky financujú s novými nižšími sadzbami a domácnostiam tak zostáva viac na spotrebu.

Celkovo v roku 2014 očakávame naďalej veľkú opatrnosť „všetkých zúčastnených“ na finančnom trhu.