Z medzinárodného uhla pohľadu sú najzaujímavejšie krajiny, ktoré majú svetovo unikátne prírodné úkazy (Island), historické pamiatky (Taliansko) alebo majú more a sú blízko významných trhov (Chorvátsko). Absolútne najviac, samozrejme, získavajú ľudnaté a veľké krajiny (a tie aj najviac využívajú služby cestovného ruchu), ale z turizmu žijú najmä menšie krajiny.

Celkové svetové príjmy z medzinárodného turizmu dosiahli v roku 2013 1,4 bilióna dolárov (t. j. 3,8 mld. USD denne), z toho priamo turistické destinácie získali takmer 1,2 bilióna USD a medzinárodná doprava a sprostredkovanie vyše 200 mld. USD. Medzinárodný cestovný ruch sa podieľa takmer tretinou na svetovom exporte služieb a 6 percentami na celkovom svetovom exporte tovarov a služieb.

Vyše 53 % ciest bolo uskutočnených letecky, 40 % cestnou dopravou, 5 % vodnou dopravou a 2 % po železnici. Dovolenka bola dôvodom pre 52 % všetkých uskutočnených ciest, návšteva priateľov, cestovanie zo zdravotných a z náboženských pohnútok tvorilo 27 % ciest, pracovné cesty tvorili 14 % a 7 % bolo neklasifikovaných.

Do cudzích krajín cestuje čoraz viac ľudí. Kým v roku 1950 to bolo 25 miliónov ľudí (necelé 1 percento vtedajšej populácie), v roku 1980 už 278 miliónov (6,2 % svetovej populácie) a v roku 1995 až 528 miliónov (9,3 % populácie). V roku 2012 počet medzinárodných turistov presiahol 1 miliardu a v roku 2013 dosiahol takmer 1,1 miliardy (15,4 % populácie). Podľa prognóz Svetovej turistickej organizácie (špecializovanej agentúry pri OSN, známej pod skratkou UNWTO) by mal počet zahraničných turistov do roku 2030 narásť na 1,8 miliardy za rok a počet domácich turistov na 5 – 6 mld. za rok. Zvyšuje sa aj podiel rozvojových a rýchlo sa rozvíjajúcich ekonomík na svetovom ruchu. Kým v roku 1995 bol ich podiel na počte príchodiacich turistov menej ako 37 %, v roku 2013 už dosiahol 47 %. Za nárast nie je zodpovedná len lepšia demografia, ale aj rýchlejší hospodársky rast.

Medzinárodný turizmus nerastie rýchlejšie ako globálna ekonomika. V roku 1995 dosiahli podľa údajov UNWTO príjmy z medzinárodného cestovného ruchu 476 mld. USD,  čo tvorilo 1,6 % svetového HDP. V roku 2005 boli tieto príjmy už 681 mdl. USD (1,5 % HDP), v roku 2012 1,1 bilióna USD (1,5 % svetového HDP). Medzinárodný turizmus celkovo nie je veľmi významným odvetvím. Na druhej strane tvorí podľa odhadov 9 % svetového HDP a v niektorých krajinách je úplne dominantným sektorom.

Medzinárodne najnavštevovanejšou krajinou na svete je Francúzsko (83 mil. turistov v roku 2012), nasledované USA (70 mil. v roku 2013) a Španielskom (61 mil.), Čínou a Talianskom. V medzinárodných turistických príjmoch však vedú USA so 140 mld. USD v roku 2013 pred Španielskom (60 mld. USD), Francúzskom (56 mld.), Čínou a čínskym Macaom na piatom mieste.

Z pohľadu kontinentov najviac zahraničných turistov a aj peňazí priťahuje Európa, odohráva sa tu približne polovica globálneho cestovného ruchu. V Ázii a Pacifiku asi štvrtina, v Severnej a Južnej Amerike pätina a zvyšná menej ako desatina pripadá na Afriku a Blízky východ. Európa dominuje najmä nielen kvôli množstvu atraktivít (historické pamiatky, more, hory), ale aj kvôli rozdrobenosti. V Európe sa napríklad výlet Slováka do Ríma započítava do zahraničného cestovného ruchu Talianska, ale porovnateľný výlet Kansasana do New Yorku je v USA domácim cestovným ruchom.

Na meranie úspešnosti krajiny v cestovnom ruchu sa môžu použiť viaceré parametre. Veľké krajiny priťahujú veľa návštevníkov, ale najúspešnejšie sú malé ostrovné štáty. Tak napríklad v príjmoch na jedného návštevníka dominovalo v roku 2013 Bielorusko nasledované Luxemburskom a Austráliou. Na opačnom konci rebríčka (z tých krajín, ktoré zverejnili svoje údaje) sa nachádzali africké krajiny Burundi, Botswana a posledná Papua-Nová Guinea. Neznamená to, že ich návštevnosť je slabá, ale len to, že ich návštevníci míňajú málo.

Najväčší podiel príjmov zo zahraničného turizmu na HDP na svete majú Maldivy v Indickom oceáne, ďalej súostrovie Palau východne od Filipín v Tichom oceáne a „neďaleké“ súostrovie Vanuatu východne od Austrálie. Celkovo v tomto parametri dominujú malé ostrovné krajiny, jedinou pevninskou krajinou v prvej desiatke je americké Belize. Z európskych krajín sú v rebríčku veľmi vysoko Čierna Hora, Chorvátsko, Cyprus a Albánsko. Naopak, na konci rebríčka je opätovne Papua-Nová Guinea, ale aj africká Guinea a ázijský Tadžikistan.

V príjmoch z medzinárodného cestovného ruchu na obyvateľa vedie Luxembursko pred Palau a Bahamami. Opätovne dominujú malé, väčšinou ostrovné alebo pobrežné krajiny, z regionálneho pohľadu sú na popredných miestach v rebríčku európske krajiny. Po Luxembursku je prvou vnútrozemskou krajinou v tomto ukazovateli Rakúsko nasledované Švajčiarskom. Na opačnom konci rebríčka sa opätovne ocitá Papua-Nová Guinea.

Najnavštevovanejšou krajinou v porovnaní s počtom domácich obyvateľov je Hongkong nasledovaný Palau, Bahamami, Maltou, Maldivami a Rakúskom. V Európe sú v tomto rebríčku vysoko aj Cyprus,  Chorvátsko, Island a Estónsko. Naopak, domáci obyvateľ stretne turistu veľmi zriedkavo v Indii, Pakistane, Nigeri, Nigérii a v Kongu.

Ak porovnáme návštevnosť voči HDP, navrch majú chudobnejšie krajiny. Na prvom mieste Maldivy, potom Palau a Kirgizsko. Na opačnej strane stoja Kuvajt, Venezuela, Bielorusko a Japonsko – ide o krajiny, ktoré kombinujú relatívne nižšiu návštevnosť s relatívne vyšším HDP.

Celkovo najúspešnejšími krajinami v medzinárodnom cestovnom ruchusú malé ostrovné štáty, najmä Maldivy, Palau a Bahamy. Všetky sa nachádzajú v tropickom pásme okolo celej zemegule. Veľmi úspešné sú aj niektoré pobrežné oblasti, najmä Hongkong, Macau a Singapur. Nielen v Európe, ale celosvetovo dosahujú jedny z najvyšších hodnôt v návštevnosti a príjmoch vzhľadom na svoju veľkosť Chorvátsko, Rakúsko, Malta, Cyprus, Čierna Hora. Naopak, najmenej úspešnou turistickou destináciou je takmer celá Afrika a stredná Ázia, predovšetkým Afganistan a Pakistan.

Slovensko sa nachádza väčšinou v strede rebríčkov. Ale v príjmoch na jedného návštevníka patrí medzi „lepšie" krajiny. Naopak, podpriemerné umiestnenie má Slovensko v rebríčku návštev na HDP. Celkovo teda slovenskú ekonomiku nepodporuje významný počet návštevníkov zo zahraničia, ale tí, čo prídu, tu významne utrácajú.

Zaujímavý je aj opačný uhol pohľadu – kto utráca najviac na zahraničné cesty. Asi nikoho neprekvapí, že na prvom mieste je Čína nasledovaná USA a Nemeckom. V prvej desiatke sa nachádzajú všetky veľké krajiny Európy, USA, Kanada, Austrália a okrem Indie všetky krajiny BRIC. Japonsko v roku 2013 vypadlo z prvej desiatky, imidž Japoncov ako všadeprítomných medzinárodných turistov nezodpovedá realite. Japonci cestujú veľa, ale hlavne doma (pravdepodobne najmä kvôli podnikaniu). Krajina disponuje po USA druhou najväčšou ubytovacou kapacitou na svete 3,3 milióna postelí, ale z hľadiska prílevu zahraničných turistov je na konci druhej desiatky na svete.

Z pohľadu výdavkov na jedného obyvateľa sú medzi krajinami významné rozdiely. Veľmi veľa, viac ako 4 000 USD, vydáva na zahraničné cesty za rok priemerný Singapurčan, okolo 3 000 USD priemerný Hongkončan a 2 000 USD priemerný Belgičan. Približne 1 000 USD utrácajú priemerný Nemec, Kanaďan, Austrálčan či Holanďan, čo je napríklad desaťnásobok priemerného Číňana. Nemecko je z pohľadu počtu turistov a ich výdavkov na hlavu asi najdôležitejší klient pre svetové turistické destinácie. Samozrejme, každá destinácia má špecifickú klientelu. Napríklad pre Slovensko je celkom významná globálne prudko rastúca ruská klientela. Z pohľadu výdavkov na hlavu patrí tiež medzi priemerné krajiny. Ročne slovenské domácnosti vynakladajú na zahraničný cestovný ruch približne 1,7 mld. EUR, 310 EUR (420 USD) na hlavu.

Zhrnúc – celkovo sa zdá, že more je najväčšou cestovateľskou atrakciou na svete, ostrovy a prímorské krajiny bývajú najnavštevovanejšie. A zároveň, čím sú menšie, tým je význam pre ich ekonomiku silnejší. V Európe je okrem malých ostrovných krajín turistický ruch najvýznamnejší pre Chorvátsko a Čiernu Horu. Okrem mora je silným faktorom medzinárodného cestovného ruchu aj podnikanie, v tomto dominujú Singapur a Hongkong. Krajiny s významnými prírodnými úkazmi (napríklad Island) nie sú masovo navštevované. Slovensko je priemernou turistickou destináciou. Najviac cestujú Anglosasi, rýchlo rastie dopyt po turistických službách v Rusku a v Číne. Veľmi rozšírený domáci cestovný ruch má Japonsko.