V učebniciach sa dočítame, že „úrok je cena peňazí“. V súčasnosti, keď je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky len 0,15 %, je cena peňazí blízka nule. Z toho logicky vyplýva, že peniaze sú takmer bezcenné.

Poviete si: to sme to dopracovali, keď sú už aj peniaze bezcenné. Je to však výsledok toho, ako ECB bojuje proti kríze. Lacnejšie peniaze pre banky by mali znamenať lacnejšie úvery pre firmy aj pre obyvateľov. Nízke úrokové sadzby majú podľa teórie podporiť spotrebu (ľuďom sa „neoplatí“ sporiť a viac míňajú). Podarilo sa znížiť úročenie štátnych dlhopisov, takže aj štáty si vydýchli – najmä tie južné. Ale zdá sa, že lacné peniaze nestačia – Európa stále nenaštartovala hospodársky rast. Takže pes je zakopaný niekde inde. A zrejme poriadne hlboko. Preto sa rovnako hlboko musíme zamyslieť, priznať si chyby a položiť nepríjemné otázky: Nie je náhodou Európa príliš byrokratická? Sú európske výrobky konkurencieschopné? Využívajú sa eurofondy efektívne? Podporujeme dostatočne podnikanie a podnikavosť? Sú platy a sociálne benefity v niektorých krajinách adekvátne výkonu jej ekonomiky?

Lacné, takmer bezcenné peniaze nestačia. Podiel Európy na svetovom HDP neustále klesá. Je čas, aby sme sa zobudili a hľadali skutočné, pragmatické riešenia.