Nový francúzsky prezident François Hollande odkryl novú ekonomickú modlu (často bezradných vlád v Európe), keď podľa neho treba naštartovať hospodársky rast v eurozóne prostredníctvom verejných investícií.

Nasledujúca tabuľka zobrazuje podiel verejných investícií na HDP v jednotlivých krajinách eurozóny a medziročný rast reálneho HDP za posledných 20 rokov.

Na sprehľadnenie sme porovnávali aj dve vybrané skupiny krajín. Prvú skupinu sme zjednodušene nazvali „centrum“ a tvoria ju štyri stabilné krajiny eurozóny s najvyšším ratingom – Nemecko, Holandsko, Fínsko a Rakúsko (to hodnotí agentúra S&P známkou AA+).

Druhú skupinu sme nazvali „periféria“ a tvoria ju Portugalsko, Španielsko, Taliansko a Grécko. Priemery týchto krajín sú obyčajné, nevážené.

Poznámky: Pri oboch ukazovateľov ide o 5-ročné priemery a celkový priemer.

Verejné investície verzus ekonomický rast

Z tabuľky vidno, že za celé sledované obdobie boli verejné investície v centre nižšie než na periférii, ale hospodársky rast bol, naopak, vyšší. Celkovo teda verejné investície ekonomiky neťahali.

Porovnajme jednotlivé „päťročnice“ navzájom. Je pravda, že v rokoch 1997 - 2006 bol rast HDP na periférii vyšší než v centre. Na druhej strane bol rozdiel medzi rastom centra a rastom periférie nižší ako v prípade verejných investícií. To zjednodušene znamená, že na jednotku dodatočného rastu HDP museli periférie vynaložiť viac ako jednotku verejných investícií. A teda verejné investície sa aj tu ukázali ako neefektívne.

Francúzsko sa z porovnania nevymyká. Za posledných 20 rokov vynakladalo v porovnaní s priemerom eurozóny na verejné investície viac (takmer toľko ako periféria), ale priemerný rast malo ešte nižší než periféria. Má teda zmysel v tejto krajine ešte zvyšovať verejné investície?

Ponúka sa aj ďalšie porovnanie – eurofondy. Tie sú tiež formou verejných investícií. Potom je však minimálne povážlivé, že napríklad Grécko je po 31 rokoch členstva v Európskej únii stále jedným z najväčších poberateľov fondov na hlavu (viac ako Slovensko, ktoré za posledných 31 rokov zažilo zmenu režimu, rozdelenie štátu, menovú odluku a vstup do EÚ). Prečo Grécko priemer EÚ hospodársky nedobehlo?

Samozrejme, nateraz ide o zjednodušené porovnanie. Hospodársky rast nie je zďaleka len výsledkom verejných investícií. A ani v prípade periférnych krajín to tak nie je.

Rast periférie založený na raste dlhu

 Priemyselná produkcia pred krízou rástla na periférii pomalšie ako v centre. Domáca spotreba ale na periférii rástla v porovnaní s centrom rýchlejšie. Mzdy na periférii rástli v porovnaní s centrom rýchlejšie, krajiny tak strácali konkurencieschopnosť.

 Rast bol stimulovaný masívnym rastom úverov (úverovanosť domácností a firiem rástla na periférii oveľa rýchlejšie). Vlády pritom nevyužili tieto priaznivé stavy na konsolidáciu svojich rozpočtov. A kým pred krízou podiel verejného dlhu na HDP v centre klesal, na periférii narastal. A tak celkovo ekonomiky periférie (vlády, domácnosti a firmy) vytvárali (a neustále vytvárajú) dlh. Ilúziu prosperity nevytvoril skutočný rast produktivity práce, ale len dlh.

 A tak dnes sú domácnosti a firmy na periférii viac zadlžené, tamojší bankový sektor má oveľa vyšší podiel úverov na vkladoch, ako je to v centre. Hospodárska perspektíva je pre stratu konkurencieschopnosti na periférii slabá a dlhy domácností sa prelievajú do bankových bilancií a do verejných výdavkov. Jednoducho koniec „dobrých časov“ zastihol tieto ekonomiky nepripravené, a tak nie div, že verejný dlh rástol počas krízy na periférii oproti centru výrazne rýchlejšie.

Navyše, tieto periférne ekonomiky sú aj výrazne menej otvorené ako ekonomiky centra a tak sa menej môžu spoliehať na zahraničný dopyt a viac sa musia spoliehať na vnútornú konsolidáciu.  

Ak sa vrátime k Francúzsku – aj táto krajina stále vytvára dlh, a napriek tomu chce podiel verejných investícií zvýšiť. Za to však pravdepodobne budúce generácie nepoďakujú. Toto „dedičstvo verejných investícií“ si paradoxne zaplatia oni sami.

Ako by teda bolo možné zvýšiť hospodársky rast bez verejných investícií?

(Nielen) francúzskemu prezidentovi by mohla napovedať aj táto tabuľka:

Poznámky:

(i) Patenty = podiel patentov za posledných 5 rokov (2007 - 2011) na 1 000 obyvateľov; zdroj: Európsky patentový úrad.
 (ii) Korupcia = Index vnímania korupcie 2011 (škála 0 - 10; 10 = bez korupcie); zdroj: Transparency International
 (iii) Sloboda = Index slobody 2012 (hodnotí ľudské práva a občianske slobody; 1 = najlepšia známka); zdroj: Freedom House
 (iv) Demokracia = Index demokracie 2011 (hodnotí volebný proces, systém vládnutia, politickú účasť, politickú kultúru a občianske slobody; krajiny usporadúva od najlepšej po najhoršiu); zdroj: The Economist
 (v) Podnikateľské prostredie = Doing Business Index 2011 (usporadúva krajiny podľa regulácie podnikateľského prostredia, 1 = najlepšie podmienky na podnikanie); zdroj: Svetová banka