Podľa niektorých názorov − napríklad neoficiálne aj podľa Medzinárodného menového fondu – je grécky verejný dlh nesplatiteľný.

Principiálne, každý jeden verejný dlh je splatiteľný. Pri fyzickej alebo právnickej osobe dlh spravidla končí úmrtím alebo zánikom spoločnosti, ale  štáty sú „večné". Všetky záväzky, aj tie dlhové, prechádzajú z generácie na generáciu, až kým sa nesplatia. Samozrejme, treba rozlišovať medzi schopnosťou splatiť verejný dlh a ochotou  splatiť verejný dlh. Niektoré vlády nie sú ochotné svoj dlh platiť, ale to neznamená, že nie sú schopné. Problém môžu mať len s likviditou – tzn. že nie sú schopné splatiť svoje dlhové záväzky v danom čase.

To však nie je prípad Grécka. Tamojší verejný dlh dosahuje síce enormných 170 % ročného HDP, čo je najviac v eurozóne a takmer najviac na svete. Avšak až tri štvrtiny gréckeho dlhu tvoria úvery a len štvrtinu tvoria dlhopisy. Grécko dlží na úveroch 129 % HDP a na dlhopisoch len 39 % HDP. Z celej Európskej únie len 7 krajín má nižší dlhopisový dlh ako Grécko, všetky ostatné (vrátane Slovenska) majú vyšší.

Podmienky úverového a dlhopisového dlhu sú odlišné. Pri úveroch je niekoľko veriteľov, ktorí sa vedia dohodnúť s dlžníkom na špeciálnej sadzbe a špeciálnej splatnosti. Na dlhopisovom trhu je veriteľov viacero, úroková sadzba je trhová a splatnosť nemenná.

Grécko plne využíva mäkké úverové podmienky. V najbližších desiatich rokoch je splatných z celkových 212 mld. úverov len 40 mld., splatnosť zvyšných 172 mld. sa rozkladá až do roku 2054 (až 100 mld. úverov má splatiť po roku 2040). Grécky verejný dlh je aj pomerne lacný – až 11 z 18 krajín eurozóny vrátane Slovenska platí na jednotku dlhu viac ako Grécko. A úrokové náklady na HDP majú Taliansko a Portugalsko vyššie. Grécko by malo lepšie podmienky dokonca aj vtedy, keby jeho ekonomika ešte klesla až o šestinu a pomerne k tomu sa podiel verejného dlhu na HDP zvýšil^1,2.

Len v Grécku a ešte na Cypre väčšinu verejného dlhu tvoria úvery a nie dlhopisy. Pri každej inej krajine EÚ dominujú dlhopisy. Najvyšší (aj percentuálne k HDP a aj objemovo) „dlhopisový dlh" spomedzi krajín EÚ, a teda aj eurozóny má Taliansko. Celý jeho verejný dlh dosahuje 135 % HDP (2,2 bil. EUR), pričom až 114 % HDP (vyše 1,8 bil. EUR) tvoria dlhopisy. A práve to je jedna z najväčších hrozieb eurozóny, EÚ a v podstate aj sveta.

Okrem vysokého dlhu na potenciálne volatilných dlhopisoch je Taliansko aj jedným zo šiestich zakladajúcich členov európskej integrácie a treťou najväčšou ekonomikou v eurozóne. V prípade potreby mu nemožno efektívne pomôcť bez toho, aby to vyvolalo zemetrasenie na globálnom finančnom trhu. Navyše jeho hospodárstvo v podstate stagnuje. Takáto kombinácia je nebezpečne krehká.

Pripravili sme pre Taliansko 10 scenárov³, v ktorých simulujeme ďalší vývoj talianskeho verejného dlhu v závislosti od rastu či poklesu HDP krajiny, od schopnosti vlády dosiahnuť prebytok alebo, naopak, schodok bežného hospodárenia (bez nákladov na verejný dlh, tzv. primárne saldo) a od rastu alebo poklesu úročenia verejného dlhu. Výsledky sú zaujímavé.

Ak sa bude v ďalších rokoch Taliansko vyvíjať ako podľa predpokladov na rok 2015 a HDP bude stagnovať, krajina bude ďalej pokračovať v raste verejného dlhu. Ten bude, samozrejme, narastať ešte rýchlejšie, ak bude klesať HDP alebo sa bude zhoršovať primárne saldo, alebo bude narastať úročenie dlhu. Verejný dlh bude narastať dokonca aj v tom prípade, ak bude talianska ekonomika (nominálne) rásť každý rok o 1 % a ostatné parametre sa nezmenia. Nebude stačiť ani mierny pokles úročenia verejného dlhu. Až rast ekonomiky o 2 % ročne (stále ide o nominálny rast) prinesie pri ostatných nezmenených parametroch stagnáciu podielu dlhu na HDP.

Verejný dlh na HDP začne klesať – a aj to veľmi pomaly - až vtedy, ak talianska ekonomika ešte viac zvýši prebytok primárneho rozpočtu alebo výrazne zníži náklady na verejný dlh, alebo ich zníži len mierne, ale bude aspoň mierne rásť.

Jednoducho, aby sa verejný dlh nezvyšoval, potrebuje talianska ekonomika aspoň ako-tak rásť alebo dosiahnuť výrazné zníženie nákladovosti dlhu a to „garantovať nemožno". Hlavne o druhý menovaný faktor sa treba obávať – trh dokáže veľmi rýchlo spanikáriť, zvýšiť požadované výnosy na dlhopisoch a tým dohnať Taliansko do bankrotu. Krajina tak bude musieť „za každú cenu" udržať dlhopisové výnosy nízko.

Zatiaľ je najhlasnejším advokátom federálnej Európy s federálnym rozpočtom Francúzsko (aj preto, aby oslabilo vplyv Nemecka). Ale je celkom možné, že sa ním stane o niekoľko rokov Taliansko. Lebo bude musieť.

_________________________________________________________________________________________

¹ Ak by si Grécko dnes požičalo z Európskeho stabilizačného mechanizmu bez prirážky na 30 rokov, ročne by na úrokoch zaplatilo približne 1,5 %. Pri súčasnom verejnom dlhu by muselo dlhodobo vytvárať primárny rozpočtový prebytok (z bežného hospodárenia bez nákladov na verejný dlh) do 3 % HDP. Ak by grécka ekonomika klesala v ďalších rokoch o ďalších 25 % (tak ako klesla v rokoch 2010 – 2014), verejný dlh by sa vyšplhal na 230 % HDP. Na splatenie dlhu by musela grécka ekonomika vytvárať primárny prebytok 4 %. Aj to je pri tomto úročení splniteľný cieľ.

² Grécku by mali k platobnej schopnosti dopomôcť aj opatrenia na zlepšenie výkonnosti  tak, aby v budúcnosti bola grécka ekonomika silnejšia a dlh relatívne k jej sile menší. Mimochodom, to, že takéto opatrenia neuskutočnila grécka vláda sama, ale bola „donútená" veriteľmi, je len ďalším z dôkazov, že verejný dlh nie je ochotná platiť.

³ Vychádzame z očakávaní Eurostatu na rok 2015 podľa tzv. notifikačných tabuliek k procedúre nadmerného deficitu z apríla 2015. Ďalšie roky sú simuláciou podľa zvolených parametrov. Výsledky je potrebné považovať za orientačné. Aktuálny podiel verejného dlhu (VD) na HDP je 135 %.