Priebežne financované dôchodkové systémy sa vo všeobecnosti odlišujú mierou solidarity alebo, naopak, zásluhovosti, ktorá je v nich zakomponovaná.

Svet a my

Na jednej strane spektra stojí plne zásluhový systém, ktorý bol na Slovensku zavedený dôchodkovou reformou v roku 2004. Čím vyššie odvody ste počas svojho aktívneho života platili, tým vyšší dôchodok budete mať.

V skutočnosti určitá miera solidarity v systéme vždy existovala vďaka kombinácii stropu na výpočet odvodov a maximálneho dôchodku. Výsledkom je výrazne rozdielna miera náhrady príjmu medzi jednotlivými príjmovými skupinami. Prvkom solidarity je takisto určenie minimálneho dôchodku, čo je u nás, ako iste viete, novinka platná doslova niekoľko dní. Vo všeobecnosti určením minimálneho a maximálneho dôchodku môže byť do každého zásluhového systému vnesený významný aspekt solidarity.

Na druhej strane pomyselného spektra je plne solidárny systém, či už ako systém minimálnych dôchodkov, alebo „rovný" dôchodok. V prípade „rovného dôchodku" má každý po splnení zákonom stanovených podmienok nárok na dôchodok v rovnakej výške. V takomto prípade prestáva dôchodok zo štátneho I. piliera plniť úlohu náhrady mzdy a táto úloha sa presúva na iné dôchodkové schémy (II. a III. pilier...). Dôchodok z prvého piliera sa stáva paušálnou dávkou bez ohľadu na minulé odvody do systému.

Takýto systém v jeho najjednoduchšej podobe dnes nájdeme na Novom Zélande. Na štátny univerzálny dôchodok má nárok každý dôchodca bez rozdielu. Podmienkou je trvalé bydlisko na Novom Zélande minimálne 10 rokov. Podobný systém štátneho dôchodku nájdeme napríklad v Nórsku, Kanade, Írsku, vo Veľkej Británii, v Holandsku alebo v Dánsku. Systémy sa líšia spôsobom kvalifikácie sa dôchodcu na poberanie dôchodku.

Pozrime sa na systémy vo svete. Zistíte, že mnohé informácie sú iba mýty. Nemecko v dôchodkovom systéme nie je tým úžasným Nemeckom a sociálne Švédsko nie je až také sociálne.

Nemecko

Nemecký dôchodkový systém je postavený na troch pilieroch. Prvý pilier je štátny priebežne financovaný systém. Druhý pilier v nemeckej terminológii znamená zamestnávateľské penzijné schémy. Zakladá sa na iniciatíve zamestnávateľov. Účasť na systéme je obyčajne dobrovoľná, zriedkavo sa vyskytujú povinné systémy založené na kolektívnych zmluvách. Napríklad vo verejnom sektore sú týmto systémom krytí všetci zamestnanci. Tretí pilier znamená rôzne formy individuálneho sporenia.

Na celkovom dôchodku súčasného dôchodcu sa tretí pilier podieľa asi 22 %, podiel 8 % má druhý pilier a dominantný význam má prvý pilier, 70 %. Existenčná závislosť dôchodcov od štátneho piliera je problém, ktorý si nemecká vláda uvedomuje. Nemecký systém je už niekoľko rokov technicky v stave bankrotu: už v roku 2001 musela byť približne pätina jeho výdavkov dotovaná príjmami z dane z pridanej hodnoty. Výdavky na dôchodkový systém sú vo výške 11,3 % HDP a miera náhrady príjmu sa dlhodobo znižuje. Naopak, odvodové zaťaženie sa zvyšuje. Nemeckí politici už dlho hovoria o vybudovaní dodatočného piliera na kapitalizačnom základe.

Holandsko

Podľa hodnotenia spoločnosti Mercer patrí dôchodkový systém v Holandsku medzi tri najlepšie na svete. Rovnako podľa Allianz Pension SustainabilityIndex 2014 patrí Holandsko medzi krajiny s najudržateľnejším dôchodkovým systémom.

Superlatívy zbiera holandský systém napriek tomu, že štruktúrou pilierov ide o rovnaký systém ako v Nemecku, ktorého dôchodkový systém nemožno nazvať inak ako katastrofou. Kde je ten podstatný rozdiel? Vo váhe jednotlivých pilierov. V Holandsku zabezpečuje štátny I. pilier dôchodcom v starobe iba minimálny príjem, tzv. základný dôchodok. Nárok na plnú výšku má každý dôchodca, ktorý žil v Holandsku 50 rokov. Základný štátny dôchodok má na dôchodku priemerného dôchodcu podiel približne 32 %, čo je menej ako polovica v porovnaní s Nemeckom (70 %).

Hlavná záťaž financovania dôchodkov leží na II. pilieri, ktorým sú rovnako ako v Nemecku zamestnávateľské penzijné schémy. Viac ako 90 % z pracujúcich je zapojených v kolektívnych podnikových alebo v 74 odvetvových dôchodkových schémach. Tretí pilier pozostáva z rôznych foriem individuálneho sporenia, ktoré môžu za určitých podmienok nahradiť zamestnávateľskú penzijnú schému.

Majetok v súkromných dôchodkových schémach (II. a III. pilier) presahuje 150 % holandského HDP. Keď k tomu prirátame vlastné úspory Holanďanov, zistíme, že s hodnotou úspor vo výške 304,3 % HPD patria Holanďania k najbohatším národom sveta.

Austrália

Austrálsky dôchodkový systém je podľa Allianz Pension Sustainability Index 2014 najudržateľnejší na svete. Podľa hodnotenia spoločnosti Mercer patrí Austrálii druhá až tretia priečka v rebríčku najlepších dôchodkových systémov na svete. O striebro sa Austrália delí s Holandskom. Austrálsky dôchodkový systém je takisto trojpilierový. Prvý pilier, štátny, vypláca dôchodok na základe testovania majetku budúceho dôchodcu. Iba 59 % dôchodcov poberá dôchodok z I. piliera v plnej výške, t. j. nekrátený.

Druhý pilier vo forme takzvaných superannuation funds je kapitalizačný a tvoria ho príspevky zamestnancov vo výške 9 % mzdy. Od roku 2014 je príspevok 9,5 % a do roku 2022 vzrastie na 12 %. V roku 2008 boli dôchodkové fondy tvrdo zasiahnuté prepadom akciového trhu, keď utrpeli stratu až 26,7 %, čo bol po Írsku druhý najhorší výsledok. Zmiešané fondy utrpeli priemernú stratu 13,3 %. V roku 2011 boli niektoré fondy od svojej najvyššej úrovne v strate ešte približne 10 %. Koncom roku 2012 sa dostali fondy na svoje nové maximá.

Tretí pilier tvoria súkromné sporiace schémy. Sú daňovo zvýhodnené a ich náklady sú regulované.

Základný dôchodok od štátu tvorí u priemerne zarábajúcich iba 26 % z ich celkového dôchodku. Zvyšok tvorí dôchodok z druhého piliera.

Výdavky na dôchodky tvoria síce iba 3,5 % HDP, napriek tomu v Austrálii vážne pristupujú k nepriaznivým demografickým zmenám. Aby sa nároky na štátny rozpočet významne nezvyšovali a zároveň aby boli kryté dôchodkové záväzky vo verejnom sektore, v roku 2006 založila vláda takzvaný Future fund. Do fondu sa umiestňujú rozpočtové prebytky a takisto výnosy z privatizácie.

Vďaka takémuto nastaveniu je predpoklad nárastu výdavkov na dôchodkový systém zo súčasných 3,5 % HDP do roku 2050 iba na 3,9 % HDP. Na porovnanie, na Slovensku sú výdavky na dôchodkový systém 7 % HDP s výhľadom na zvýšenie k 10,7 % HDP v roku 2060.

Švédsko

Prvý pilier je priebežne balansovaný takzvanou indexáciou budúcich dôchodcov. Ak príjmy virtuálnej schémy nebudú postačovať na krytie výdavkov (dôchodkov), priamo úmerne sa upraví (pozastaví) valorizácia priznaných dôchodkov a virtuálne úročenie účtov budúcich dôchodcov. Inak povedané, švédsky I. pilier má v sebe zakomponované ochranné prvky zabraňujúce nárastu deficitu štátneho dôchodkového systému. Ak sa pomer pracujúcich a dôchodcov nepriaznivo zmení, I. pilier automaticky zareaguje vyplácaním nižších dôchodkov.

Dôchodok od štátu, to jest prvý pilier v kombinácii s garantovanou penziou, tvorí dnes približne 60,9 % celkového príjmu švédskeho dôchodcu. Miera náhrady príjmu dôchodkom je vo Švédsku na úrovni 55,6 %. Projekcie hovoria, že náhradový pomer klesne do roku 2050 na úroveň 46 % a z I. piliera bude pochádzať maximálne 35 % z celkového dôchodku. Švédsko dnes vynakladá na dôchodky približne 8,2 % HDP.

Ako vidieť, aj vo Švédsku sa zabezpečenie na dôchodku stáva primárne vecou osobnej zodpovednosti jednotlivca. Štát podporuje občanov v individuálnom sporení daňovými zvýhodneniami. Švédskym zákonodarcom môže robiť radosť, že čoraz väčšiu váhu na celkovom dôchodku tvorí II. a III. pilier.

Druhý pilier je povinný kapitalizačný fondový systém, do ktorého odvádzajú pracujúci 2,5 % zo svojej mzdy.

Tretí pilier švédskeho dôchodkového systému je takisto kapitalizačný a možno ho nazvať „kvázi povinný". Povinný je tretí pilier pre každého zamestnávateľa a zamestnanca pracujúceho v odvetví, ktoré má takúto povinnosť zakotvenú v zmluve s odborovou organizáciou daného odvetvia. Keďže švédske odbory patria k najsilnejším na svete, tretí pilier pokrýva viac ako 90 % zamestnancov. Príspevky do III. piliera sa líšia, vo všeobecnosti sú však vyššie než do druhého piliera. Z tretieho piliera pochádza 39 % príjmu švédskeho dôchodcu.

Švédsky dôchodkový systém patrí vďaka svojej konštrukcii k najlepšie hodnoteným dôchodkovým systémom na svete. Presným zadefinovaním nárokov z I. piliera, zvyšovaním podielu súkromných sporiacich schém a vytváraním tlaku na osobnú zodpovednosť budúcich dôchodcov prechádza Švédsko postupne od priebežného systému k plne príspevkovo definovanému systému.

Ukázali sme si na vybraných krajinách ako fungujú dôchodkové systémy vo svete. V nasledujúcej a poslednej časti môjho miniserálu sa Vás pokúsim presvedčiť, že dôchodok je o Vás. O tom, koľko ste si odvádzali. Alebo aj šetrili mimo štandardných pilierov.