Na začiatku roka zamiešala karty na finančnom trhu Čína. Hneď po sebe zverejnila dva indikátory dôvery v priemysle PMI Manufacturing¹ a Caixin PMI Manufacturing² a oba boli negatívne. Obavy o osud druhej najväčšej ekonomiky sveta, ktoré už rezonovali v roku 2015, sa ešte viac prehĺbili a výpredaje na finančnom trhu nedali na seba dlho čakať. Priemysel totiž tvorí v Číne vyše 40 % HDP, významne viac ako v ostatných veľkých ekonomikách. Preto trh dychtivo sleduje akékoľvek údaje o ňom.

Vo všeobecnosti bývajú indikátory dôvery v rôznych segmentoch ekonomík (v priemysle, službách, maloobchode, stavebníctve, spotrebiteľov) veľmi sledované. Hlavne preto, lebo prinášajú spravidla mesačné a najčerstvejšie údaje − môžu byť zverejnené už niekoľko dní po zisťovaní. Naproti tomu napríklad HDP je známy niekedy až niekoľko mesiacov po skončení štvrťroku. A tak sa napríklad v máji dozvedáme, ako rástla ekonomika v prvom štvrťroku. Keďže prvý štvrťrok zahŕňa aj január, takto sa až v máji dozvieme, ako sa vyvíjala ekonomika v januári. Ale index dôvery nám o januárovom vývoji ekonomiky napovie už povedzme na konci januára. Aj preto tieto indikátory dôvery dokážu zamávať trhom často viac ako „klasické“ makroekonomické údaje. Navyše, kým HDP, infláciu a pod. zverejňujú štátne inštitúcie, indexy dôvery zverejňujú prevažne súkromné firmy. A tie sú v niektorých krajinách dôveryhodnejšie ako štátne orgány.

Ak indikátory klesajú, mala by klesať aj priemyselná produkcia a spomaliť, ba dokonca klesať by mal aj HDP. A naopak. Je to tak aj v skutočnosti? Možno sa na indexy spoľahnúť?

Zoberme do úvahy obdobie posledných troch rokov vo všetkých globálne a lokálne významnejších krajinách. Takmer v každej nich − ak za posledné tri roky boli indikátory priemyselnej dôvery v priemere v pozitívnom pásme, potom aj priemyselná produkcia v priemere medziročne rástla a, naopak, ak boli indikátory v negatívnom pásme, priemyselná produkcia klesala. Výnimkou bolo Taliansko, kde bol PMI v priemere pozitívny, ale produkcia aj tak klesala – to bolo však spôsobené prudkým prepadom talianskeho priemyslu v roku 2013. A, naopak, v Číne a v Indonézii boli indexy v priemere negatívne, ale priemyselná produkcia stále rástla (aj keď sa jej tempo spomaľovalo).

Silná závislosť medzi indikátorom, priemyselnou produkciou a HDP existuje v Kanade, tu sa celkom možno spoľahnúť, že ak slabne indikátor, bude slabnúť aj priemysel a aj HDP. Pomerne významná závislosť existuje aj v Taliansku, v Španielsku alebo v Brazílii. V Nemecku indikátor dôvery v priemysle rástol a klesal až v tom čase, keď rástla alebo klesala samotná priemyselná produkcia − význam indikátora sa tak strácal. Navyše, HDP rástol takmer bez ohľadu na to, ako sa darilo priemyslu, a pritom Nemecko je priemyselná veľmoc. V Rusku silne súvisí HDP a priemyselná produkcia, ale na druhej strane indikátory dôvery v priemysle nie sú spoľahlivé (priemyselná produkcia je pomerne volatilná).

Sú krajiny, ktorých indikátory dôvery v priemysle len málo alebo vôbec nepredpovedajú skutočný vývoj v priemysle. Napríklad v Turecku, Mexiku, Indonézii. Pri Austrálii sa dokonca zdá, že ak sa zhorší indikátor dôvery v priemysle, vývoj priemyselnej produkcie sa zlepší a naopak.

Okrem PMI Manufacturing je v najväčšej ekonomike sveta, v USA, k dispozícii ešte jeden index dôvery v priemysle. Ide o ISM Manufacturing, ktorý má podobnú metodiku ako PMI Manufacturing a  zverejňuje sa od roku 1948. Za posledné tri roky bol spoľahlivejší ako PMI a celkom spoľahlivo predpovedal vývoj priemyslu aj dlhodobo, za posledných 20 rokov. Okrem ISM Manufacturing existuje aj index ISM Non-manufacturing, ktorý predstavuje dôveru v službách, stavebníctve, poľnohospodárstve a v obchode. Medzi týmto indexom a HDP je z dlhodobého hľadiska vyššia súvislosť ako medzi ISM Manufacturing a HDP. Paradoxne, z dlhodobého hľadiska ISM Non-Manufac-turing lepšie predpovedá vývoj priemyslu než samotný priemyselný index ISM Manufacturing. Ak tak, ak je dnes v USA ISM Manufacturing negatívny a ISM Non-manufacturing pozitívny, nemusí to byť s americkým priemyslom až také zlé.

Veľmi zvláštny prípad je Čína. V nej je zo všetkých sledovaných krajín najsilnejší vzťah medzi HDP a priemyselnou produkciou. Tu rástol HDP veľmi rýchlo a podobne veľmi rýchlo rástla aj priemyselná produkcia. HDP a priemysel mal aj rovnaký smer vývoja − keď priemyselná produkcia postupne mierne klesala, postupne mierne klesal i HDP. Je to pochopiteľné, keďže priemysel má veľmi silné postavenie v čínskej ekonomike. 

Na druhej strane však vzťah medzi indexom priemyselnej dôvery PMI a priemyselnou produkciou je nejasný. Za posledné tri roky rástla priemyselná produkcia v Číne priemerne medziročne o vyše 8 %. No priemerná hodnota indexu za toto obdobie  bola len 49.4. To znamená, že podniky hlásili čoraz nižšiu realizovanú produkciu, objednávky, zamestnanosť, ale priemyselná produkcia, ktorú zverejňuje čínsky štatistický úrad, mohutne rástla. Komu veriť? Môže sa mýliť aj PMI. Ale ak uznáme, že index PMI v iných krajinách viac-menej odráža realitu, a preto ju rovnako odráža aj v Číne, potom existuje niekto, kto si zaslúži Oscara za zahratú úlohu ešte viac ako Leonardo DiCaprio. Čínsky štatistický úrad.

 __________________________________________________________________________________________

¹ Čínsky index PMI (purchasing managers index) zostavujú Čínska federácia logistiky a nákupov a Čínske centrum logistických informácií na základe údajov od čínskeho Národného štatistického úradu. Základom je vzorka niekoľko sto firiem, ktoré sa každý mesiac v dotazníku vyjadrujú o svojich očakávaniach v prijímaní/prepúšťaní svojich pracovníkov, o nových objednávkach a pod. Následne sa zostavuje index, kde hodnota nad 50 znamená celkové zlepšenie podnikania, podnikateľská konjunktúra a pod 50 znamená zhoršenie podnikania, podnikateľská recesia. PMI je vládny index.
² V podstate rovnaký index ako vládny PMI zostavuje aj súkromná mediálna spoločnosť Caixin Media v spolupráci s poskytovateľom finančných informácií Markit. Metodológia je tá istá.