Ceny ropy padli na začiatku roka 2016 na nové 13-ročné minimá, keď cena klesla pod hranicu 28 dolárov za barel, a napriek tomu, že mnohým robí táto skutočnosť vrásky na čele, pre väčšinu obyvateľstva a podnikov je lacná ropa dobrou správou.

Trend klesajúcich cien ropy však nie je na trhu komodít ničím novým. Ceny ropy klesajú od polovice roka 2014 a z úrovne 110 dolárov za barel sa prepadli na približne štvrtinu svojej pôvodnej ceny. Dôvodom na pokles je trvalá nadprodukcia ropy, najmä zo strany krajín vyvážajúcich ropu (OPEC), ktorá dosahuje približne 1 milión barelov ropy denne. Očakávané pripojenie sa Iránu k svetovej produkcii len podčiarkuje prebytok ponuky nad súčasným dopytom.

V médiách sa často spomína ako ďalší faktor klesajúcich cien ropy spomaľujúci sa hospodársky rast hlavných rozvíjajúcich sa ekonomík, predovšetkým Číny. Faktom však je, že čínsky import ropy dosiahol maximum v decembri 2015, keď Čína doviezla 7,81 milióna barelov ropy denne. V priemere za rok 2015 dosiahol dovoz ropy 6,71 milióna barelov ropy denne, čo argumentu o spomaľujúcom sa raste skôr protirečí.

Lacná ropa je vráskou na čele centrálnych bánk

Vrásky na čele z lacnej ropy majú hlavne centrálni bankári. Lacná ropa totiž priamo ovplyvňuje vývoj spotrebiteľských cien, teda inflácie. V prostredí, kde cieľom centrálnych bánk v ekonomike je istý pozitívny rast cien, ako napríklad 2 inflácie v prípade ECB, je pokles cien ropy v priamom rozpore s cieľom. Kroky centrálnej banky na dosiahnutie cieľa potom vyzerajú márne, pretože ani 60 miliárd eur nakúpených vládnych dlhopisov nestačí podporiť dopyt natoľko, aby tlačil na rast cien. Minimálne v krátkodobom horizonte nie. A preto sú centrálni bankári chytení do pasce lacnej ropy, z ktorej niet úniku inak, len spoliehaním sa na zvrátenie tohto trendu.

Špekulácie o tom, že hlavné svetové centrálne banky budú postupne prijímať kroky na ďalšie menové uvoľnenie, čiastočne prispeli k zotaveniu cien ropy. Šéf ECB Mario Draghi sľúbil, že súčasné podmienky na trhu cien komodít dávajú predpoklady na ďalší menový stimul už v marci.

„So začiatkom nového roka sa zvýšili riziká spomalenia ekonomického rastu sprevádzané zvýšenou neistotou ohľadom vyhliadky na rast rozvíjajúcich sa ekonomík, nárastom volatility na finančných a komoditných trhoch a geopolitických rizík,“ povedal prezident ECB Mario Draghi v úvodnom prejave na tlačovej konferencii po zasadaní rady guvernérov ECB vo Frankfurte koncom januára.

„Bude potrebné preskúmať a prípadne prehodnotiť smerovanie menovej politiky na našom ďalšom zasadnutí v marci, keď budeme mať k dispozícii nové makroekonomické projekcie vzťahujúce sa aj na rok 2018,“ povedal ďalej Draghi naznačujúc ďalšie kolo menového uvoľnenia v eurozóne.

Pripravenosť konať Draghi potvrdil aj v polovici februára vo svojom vystúpení pred poslancami Európskeho parlamentu. Obavy však neplynú len z toho, že ropa je lacná, ale predovšetkým z toho, čo sa stane, keď bude cena ropy nízka dlhý čas. Takisto volatilita cien ropy vyvoláva obavy investorov. Obchodníci na komoditných trhoch boli doteraz jednoducho zvyknutí na to, že sa denne ceny menili v priemere o 1 %, pričom realitou posledných týždňov sú aj zmeny o viac ako 3 − 4 %.

Ekonomická logika nízkych cien ropy na svetových trhoch je pomerne jednoduchá. Čím nižšie sú ceny ropy, tým lepšie pre jej konečných spotrebiteľov. Peniaze, ktoré tak spotrebitelia ušetria, môžu použiť na nákup iných tovarov a služieb. A nákup tovarov a služieb, ako vieme, predstavuje ekonomický rast, keďže ekonomiku vyspelých krajín ako USA či Veľká Británia až zo 70 % tvorí práve súkromná spotreba.

Medzinárodný menový fond (MMF) predpokladá, že pokles cien ropy by mohol podporiť rast svetovej ekonomiky v roku 2016 o 0,5 %. MMF jedným dychom dodáva, že rýchlosť a magnitúda poklesu cien ropy môžu byť spúšťačom finančných reštrikcií, ktoré znížia celkové benefity lacnej ropy pre svetové hospodárstvo.

Kľúčovým bude to, akým spôsobom sa pokles cien ropy na svetových trhoch premietne do cien pre spotrebiteľov, keďže cenovú politiku na úrovni spotrebiteľa často ovplyvňuje daňové zaťaženie oveľa výraznejšie ako samotná cena ropy.

Pokles cien ropy je ziskom pre spotrebiteľov a zároveň stratou pre producentov, čo znamená, že z dlhodobého pohľadu je to hra s nulovým súčtom. Relatívne zisky či straty sa totiž navzájom vykompenzujú.

Vyhliadky dlhodobej stabilizácie

Nie všetci na trhu však vnímajú situáciu s nízkymi cenami ropy s obavou. Prudký pád cien ropy a predovšetkým razancia ich zotavenia môžu byť znamením, že trhy si myslia, že výpredaj ropy zašiel až priďaleko a obchodovanie s ropou pri takých nízkych cenách bolo doslova „iracionálne".

Hoci je trochu predčasné tvrdiť, že súčasné zotavenie cien ropy predznačuje ich trvalú korekciu na vyššie úrovne, faktom ostáva, že ceny ropy budú musieť stúpnuť vzhľadom na to, aké množstvo producentov ropy sa pri súčasných cenách topí v stratách.

Kľúčovým míľnikom by mohla byť cena okolo hranice 34 − 35 dolárov za barel. Technickí analytici tvrdia, že ak ceny ropy stúpnu nad túto úroveň, trvalé zotavenie cien a ich nárast na vyššie úrovne by mohlo mať impulz. Tohoročná edícia Svetového ekonomického fóra v Davose, teda stretnutia najvplyvnejších ekonómov a centrálnych bankárov sveta, samozrejme, reflektuje na súčasné trhové diania, pričom pád cien ropy vyvoláva prinajmenšom otázniky, čo bude ďalej. Predstavitelia OPEC-u pripúšťajú, že krátkodobo sa môžu ceny ropy ešte prepadnúť, ale zotavenie cien smerom k úrovni 40 dolárov za barel „vyzerá sľubnejšie v druhej polovici tohto roka".

Situácia na trhu s komoditami tak vytvorila príležitosti pre zdatných investorov. Podľa niektorých je to príležitosť, ktorá sa opakuje tak raz za generáciu. Príležitosť sa naskytá najmä v súvislosti s tým, že mainstreamové médiá rady vykresľujú situáciu na trhu s klesajúcimi cenami s istou dávkou bulvárneho zdesenia. Rozumní investori by si však už teraz mali vytvárať víťazné stratégie.

V skutočnosti by mal trh s energiami v roku 2016 predstavovať jednu z hlavných obchodných príležitostí pre investorov.

Iste, mnohí analytici tvrdia, že ceny ropy zostanú v depresii počas celého roka 2016, a najpesimistickejšie predikcie dokonca vravia, že ceny ropy zostanú na nízkej úrovni niekoľko rokov či dokonca celú dekádu. Faktom ostáva, že priestor na ďalší pád je minimálne zo štatistického hľadiska limitovaný, a omnoho väčší priestor predstavuje scenár rastúcich cien ropy. Berúc do úvahy históriu od roku 1990 totiž ceny ropy stúpli v maxime takmer dvanásťapolnásobne, teda hovoriac štatistickou rečou ceny ropy stúpli o 1 247 %. Produkcia všetkých členských krajín združenia OPEC-u sa však v rovnakom čase zvýšila len o necelých 70 %. Vývoj objemu produkcie a ceny ropy je znázornený na grafe.

Fundamentálne je teda pokles cien ropy opodstatnený vzhľadom na veľkosť jej súčasnej produkcie, ktorá je len v prípade krajín združených v OPEC-e na úrovni 33,1 milióna barelov denne. Spomalenie globálneho hospodárskeho rastu je však faktorom klesajúcej ceny ropy, keďže automaticky generuje jej nižšiu odhadovanú spotrebu.

Napríklad americká superbanka Citigroup na začiatku roka 2016 napísala, že by ropa mohla byť „obchodom roka". Citigroup sa domnieva, že hneď potom, čo trhy strávia strategický význam Iránu po jeho návrate na trh s ropou, rast cien ropy a jej silnejšie oživenie by mohlo byť nasledujúcim trendom.

Čo ďalej s naftármi?

Napriek neschopnosti trhu udržať ceny ropy dlhodobo pod 30 dolárov za barel v úvode roka 2016 sa prognózy analytikov v porovnaní s minulosťou predbiehajú v negativizme. Medzinárodná ratingová agentúra Moody's Investors Service zrazila prognózu ceny ropy na rok 2016 na 33 dolárov za barel a úverové hodnotenie spoločnosti ťažiacich ropu v USA zaradila na listinu tých, ktorých úverové hodnotenie pri najbližšom hodnotení zníži.

Ďalšie kolo zníženia úverových ratingov ťažobných spoločností tak môže spustiť lavínový prepad cien ich akcií v snahe týchto spoločností nájsť nové zdroje likvidity a udržať svoj dlh nad vodou. Akciové trhy už do značnej miery zatvorili dvere za snahou nových spoločností finančne bojovať o nové vrtné polia. Aj za predpokladu prípadného mierneho zvýšenia cien ropy by „ťažobné spoločnosti a ich servisné organizácie zažili finančný stres s oveľa nižším cash-flow", píše sa vo vyhlásení Moody's.

Na zoznam spoločností s klesajúcim hodnotením úverovej kredibility sa tak dostalo v priebehu roka 2015 niekoľko veľkých ropných spoločností vrátane Royal Dutch Shell, Statoil a Total. Ratingové hodnotenie tak plne odzrkadľuje minulý pokles cien ropy, ktorý je hlavnou príčinou zhoršenej kredibility ťažobných spoločností, ale tak ako už mnohokrát v minulosti, len pramálo hovorí o ich budúcnosti.

Ratingové agentúry tak neprispievajú k stabilite trhu, ale často takpovediac prilievajú olej do ohňa. Keď cena padá, odporúčajú predávať, keď rastie, radia kupovať.

Z dlhodobého pohľadu totiž môžu byť ťažiarske spoločnosti veľmi zaujímavou investíciou. Len spoločnosť Exxon Mobil Corp za posledných 33 rokov zvýšila dividendu na jednu akciu v priemere o 6,4 %.

Ak však trh finálne prelomí medvediu náladu a investori začnú opäť ropu nakupovať, nízke ceny akcií ťažobných spoločností sa možno opäť dostanú do svetla reflektorov.

Mário Blaščák, šéfredaktor WBP Online

Autor článku je šéfredaktorom agentúry World Business Press Online, ktorá sa špecializuje na priame spravodajstvo zo štatistických úradov a z centrálnych bánk v hlavných menových zónach sveta. Okrem toho komentuje dianie na finančných trhoch. Závery súvisiace s článkom sú názory jeho autora, údaje v článku boli použité v najlepšej viere a sú aktuálne k začiatku marca 2016.