Cena „európskej“ ropy Brent sa v marci vyšplhala nad 125 dolárov za barel. Na rovnakej úrovni bola aj zhruba pred rokom. Ale ak započítame infláciu, potom je ropa najdrahšia až od leta 2008, keď dosiahla cenu takmer 150 USD za barel. V porovnaní s priemerom za rok 2011 je cena ropy vyššia približne o 10 – 12 %.

Takýto cenový vývoj má v rôznych krajinách v závislosti od viacerých parametrov rôzne dosahy.

Pohyby menových kurzov

Cena ropy je vyjadrená v amerických dolároch. Zmieňované pohyby teda platia pre USA a pre krajiny, ktoré majú viac či menej nadviazané svoje meny na dolár – napríklad Saudská Arábia alebo z určitého uhla pohľadu aj Čína. Na iné krajiny má výrazný vplyv menový kurz. Ak porovnáme priemerný kurz USD v roku 2011 a aktuálny kurz z polovice marca 2012, väčšina významných svetových mien voči doláru oslabila. Ropa je pre ne teda teraz oproti roku 2011 ešte drahšia. Je drahšia i vo všetkých krajinách platiacich eurom a aj vo zvyšku eurozóny okrem Veľkej Británie. Drahšia je i v Brazílii a Indii, čo asi zabrzdí očakávaný pokles úrokových sadzieb.

Ropa prepočítaná v eurách je najdrahšia v histórii a prekonáva aj doterajší rekord z leta 2008. Euro je relatívne slabé voči doláru nielen preto, že sa USA momentálne vcelku darí, ale aj preto, že eurozóna je stále najmä pre Grécko a aktuálne aj Španielsko stále rizikovým miestom. Španielsko najnovšie zmierňuje sľubované fiškálne šetrenie a vytvára ďalší zdroj napätia. A nielen takto priamo, ale nepriamo aj prostredníctvom drahej ropy zvyšuje náklady pre celú eurozónu, a teda aj pre Slovensko.

Čistí exportéri v. čistí importéri

Podľa štatistiky International Energy Agency boli v roku 2002 najväčšími čistými exportérmi Saudská Arábia, Rusko, Irán, Nigéria a Spojené Arabské Emiráty. V prvej desiatke sa z Európy nachádzalo len Nórsko. Minimálne tieto krajiny si prirodzene rastom cien ropy polepšia.

Naopak, prvú desiatku čistých exportérov tvoria USA, Čína, Japonsko, India, Južná Kórea, Nemecko, Taliansko, Francúzsko, Holandsko a Španielsko. Nachádzajú sa tu všetky veľké krajiny Európy. Po kurzovom je to pre Európu ďalšie znevýhodnenie. Na druhej strane, toto treba vnímať aj v intenciách spotreby na hlavu, pretože dosah zvýšenia cien ropy na spotrebiteľa, ktorý spotrebúva málo, je malý a naopak.

Spotreba na obyvateľa 

Vcelku logicky je najväčšia spotreba na hlavu v producentských krajinách v okolí Perzského zálivu. Z vyspelých krajín je však najvyššia v Severnej Amerike - v USA a v Kanade. Všeobecne vo vyspelých krajinách je veľmi vysoká. Napríklad voči Slovensku je spotreba v západnej Európe približne dvojnásobná. Na druhej strane, bohatšie (tzn. vyspelé) krajiny majú vyšší objem celkovej spotreby na obyvateľa, a teda spotreba ropy, hoci na obyvateľa vysoká, sa nemusí významne prejaviť na spotrebnom koši.

Vnútroštátne transfery ziskov a strát

Ďalej možno argumentovať, že významná časť spotrebiteľov aj ropu ťaží a eliminuje tak negatívne dôsledky rastu cien ropy, pretože časť ziskov ostáva doma. Na druhej strane však v žiadnej významnej vyspelej krajine (okrem Nórska) nie je ťažba vyššia než spotreba (už nie ani v UK). V USA, hoci je tretím najväčším producentom, domáca ťažba pokrýva približne 40 % spotreby. Všetky tieto krajiny sú čistými importérmi.

A navyše nemožno „vynulovať“ zisky ropných podnikov a straty ostatných podnikov. Je len málo pravdepodobné, že ropné firmy všetky nadmerné“ zisky rozdajú svojim zamestnancom, a tí si nakúpia tovar domácich firiem, ktorým vysoké ceny ropy ziskové marže skresali. Skôr je pravdepodobné, že ropné firmy väčšinu týchto ziskov využijú na posilnenie ťažby vo vysokonákladových ložiskách a len časť sa dostane do „obehu“. Ostatné firmy budú musieť bojovať nielen so zvýšenými nákladmi napríklad pre cenu dopravy, ale budú musieť čeliť aj nižšiemu dopytu – keďže ich zákazníci budú viac ako predtým platiť za benzín a menej za ich produkty. A ďalej, keďže je vo väčšine vyspelého sveta vysoká nezamestnanosť, nie je pravdepodobné, že sa zvýšia mzdy a dopyt sa dostane na predchádzajúce úrovne.

Niektoré odvetvia trpia viac

Je predpoklad, že viac budú trpieť krajiny, ktoré majú vysoký podiel exportu tovaru na HDP. Ide predovšetkým o krajiny juhovýchodnej a východnej Ázie a krajiny stredoeurópskeho regiónu – Slovensko, Česko, Maďarsko a Slovinsko. Zo západnej Európy Holandsko, Belgicko a Nemecko. Zvlášť zasiahnuté môžu byť krajiny, ktoré exportujú do vzdialených regiónov. Príkladom je Nemecko a Japonsko.

Spravidla čím je vyšší podiel služieb na HDP, tým je nižší dosah rastúcich cien ropy a naopak. USA s vysokým podielom služieb na HDP sú „mimo ohrozenia“, ale väčšina rozvojových a rýchlo sa rozvíjajúcich krajín s vysokým podielom mestského obyvateľstva (napríklad Brazília alebo Čína), kde sa dopravuje veľa tovaru, budú zasiahnuté väčšmi. Zasiahnuté budú aj turistické krajiny, ktoré de facto exportujú cestovný ruch. Tu môžu rastúce ceny ropy obmedziť dopyt po vzdialenejších, ale lowcostových destináciách. V Európe môže byť typickým príkladom Grécko, ktoré je dostupné prevažne letecky a je obľúbené v masovej klientele.

Dosah na odvetvia môže byť veľmi špecifický – od leteckého dovozu čerstvých kvetov z Afriky až po dovoz elektronických súčiastok z Ázie do Nemecka. Najväčší dosah možno očakávať teda na odvetvia, ktoré využívajú leteckú dopravu. Ale aj na samotné letecké spoločnosti. A na ďalšie odvetvia, ktoré využívajú ropu ako svoju surovinu, napríklad pri výrobe plastov.

Záver

Krajiny, aspoň krátkodobo, nemajú šancu individuálne čeliť vysokým cenám ropy, pretože sú za nimi globálne faktory. Produkujúce krajiny nemôžu prudko zvýšiť ceny a odberateľské krajiny primerane znížiť dopyt, pretože ropa je cenovo neelastická – dopyt je „odolný“ proti zmene ceny. Aspoň krátkodobo sú nútené tento  stav „trpieť“.

Dosah na krajiny je však individuálny, závisí od množstva faktorov – predovšetkým od vývoja kurzu meny voči americkému doláru, od spotreby na hlavu, od štruktúry ekonomiky, otvorenosti ekonomiky a pod. Nateraz sa zdá, že práve preto sú európske krajiny na rast cien ropy najcitlivejšie a dosah rastu cien ropy tu bude najsilnejší. To, že slabé euro podporí export a vyššie ceny ropy zlepšia prostredníctvom DPH verejné rozpočty, bude len slabou útechou.

Ak cena ropy už v blízkej budúcnosti neklesne, môžeme očakávať vyššiu infláciu. Ak by na to však ECB zareagovala vyššími sadzbami, urobila by kardinálnu chybu.