Posledné roky každý z eurových investorov zažíva nové prekvapenia. Tie sú pre každého z nás o to väčšie, ak sa na finančných trhoch pohybujeme už nejaký ten rôčik.
Napríklad ja osobne pôsobím v oblasti financií už 17 rokov a predtým som tento odbor študoval 5 rokov na vysokej škole, ale nespomínam si, že by niektorý z profesorov vo svojich prednáškach čo i len spomenul fenomén záporných úrokových sadzieb, za ktoré si budeme musieť ukladať svoje finančné prostriedky. A už vôbec som od nikoho nepočul, že dobrou investíciou bude, ak sa nám podarí kúpiť štátny dlhopis Slovenskej republiky so splatnosťou dvoch rokov za -0,2 %. Ak by mi to niekto počas mojich študentských rokov povedal, vysmial by som ho. Dokonca keby to niekto povedal pred pár rokmi, budem si o tom myslieť, že sa mi snaží porozprávať príbeh z literárneho odboru science-fiction. Bohužiaľ, realita je úplne iná!
Eurové úrokové sadzby a výnosy dlhopisov sa pohybujú blízko pri historických minimách. Centrálna banka sa snaží zvýšiť infláciu a podporiť tak hospodársky rast. Na dosiahnutie tohto cieľa používa zbrane ťažkého kalibru. Nielen že znížila svoju depozitnú sadzbu pre jednodenné zdroje na -0,4 % p. a., ale aj masívne vykupuje dlhopisy z trhu. Výsledkom je, že napríklad štátne dlhopisy Nemecka so splatnosťou kratšou ako 8 rokov majú záporné výnosy do splatnosti (YTM – yield to maturity). Nehovoriac o tom, že počas minulého roka boli dokonca desaťročné dlhopisy Nemecka obchodované s výnosom -0,35 % p. a. Presný priebeh YTM pre 10-ročný štátny dlhopis Nemecka je znázornený v nasledujúcom grafe.
Obdobne sú na tom aj štátne dlhopisy Slovenskej republiky. Aktuálne kladné výnosy môže investor očakávať od 6 rokov vyššie. Kde sú tie časy, keď sa dal nakúpiť 5-ročný dlhopis SR s výnosom nad 3 % p. a.
V tejto súvislosti mi nedá necitovať Shelby Cullom Davisa z Wall Street, pretože si myslím, že má úplnú pravdu: „Dlhopisy, sľubujúce bezrizikové výnosy, sú dnes ocenené tak, že prinášajú riziko bez výnosu."
Potom ako sa má vlastne správať investor v takomto prostredí? Veď väčšina z nás si stále pamätá, čo sme sa učili o hodnote peňazí.
„Je zrejmé, že hodnota jedného eura dnes nie je rovnaká ako hodnota jedného eura zajtra. Príčinou je časová hodnota peňazí, ktorá je základným ideovým východiskom úrokových sadzieb. Ak totiž subjekt v súčasnosti vlastní peňažné prostriedky, ich vhodným investovaním (napríklad do dlhopisov krajiny, ktoré sa ešte stále považujú za bezrizikovú investíciu, alebo uložením do banky) ich môže zhodnotiť.
To však znamená, že mať jedno euro dnes je preňho výhodnejšie, ako mať ho zajtra, keďže dnes ho môže investovať a zajtra sa mu pripíše zisk vo forme úrokov." (Zdroj wikipedia, definícia úrokovej sadzby)
Toto však už dnes neplatí! Na medzibankovom trhu je hodnota jedného eura dnes vyššia ako hodnota o jeden mesiac. Pretože za obdobie jedného mesiaca bude musieť účastník trhu zaplatiť centrálnej banke za to, že jej požičia svoje zdroje. Rovnako dopadne aj vtedy, keby chcel na také obdobie zainvestovať do dlhopisov emitentov s dobrým ratingom. Bohužiaľ, toto sa už netýka len priamych účastníkov peňažného trhu.
Záporné úrokové sadzby už majú aj veľkí inštitucionálni klienti a dokonca v niektorých krajinách sa tieto záporné sadzby objavili aj pre retailových klientov.
V podstate je nutné, aby sa každý z nás prispôsobil súčasnému trhu, a to aj za cenu toho, že budeme musieť zmeniť zaužívané spôsoby investovania.
Slováci majú stále viac ako 80 percent finančného majetku na bežných účtoch, v termínovaných vkladoch alebo v peňažných a konzervatívnych dlhopisových fondoch.
Toto rozloženie malo doteraz aj určité finančné opodstatnenie. Pretože výnosy „bezpečných" dlhopisov v posledných rokoch vytrvalo klesali, tak ich ceny rástli. A logicky, keďže dlhopisové fondy sú poskladané z jednotlivých dlhopisov a ich ceny rástli, zvyšovala sa aj cena podielových listov. Výsledkom bolo, že investori zarábali a boli spokojní.
Čo však nastane, ak už výnosy nebudú ďalej klesať? Keďže investor nemôže očakávať úrokový výnos, pretože medzibankové sadzby sú záporné a zisk z rastu cien dlhopisov bez poklesu ich výnosov nie je možný, výnosy týchto investícií budú blízke nule alebo po započítaní poplatkov dokonca záporné!
Do nezávideniahodnej situácie sa dostávajú predovšetkým konzervatívni investori, čo predstavuje, ako už bolo spomenuté, viac ako 80 % Slovákov. Konzervatívny investor zvyčajne preferuje investície chránené fondom ochrany vkladov v podobe bežných účtov a termínovaných vkladov. Alternatívne prichádzajú do úvahy investície do peňažných a dlhopisových fondov investujúcich do takzvaných bezpečných dlhopisov, ktoré predstavujú najmä štátne dlhopisy s investičným ratingom. V predchádzajúcich rokoch ceny podielových fondov investujúcich práve do „bezpečných" dlhopisov rástli, v dôsledku čoho aj konzervatívni investori získali zaujímavé, často dvojciferné zhodnotenie investovaných prostriedkov. Táto skutočnosť by však mohla vyvolávať mylné očakávanie, že tento trend bude v rovnakom tempe pokračovať aj naďalej. Áno, výnosy „bezpečných" dlhopisov v posledných rokoch vytrvalo klesali, takže ich ceny rástli, avšak dlhodobé pokračovanie tohto trendu je takmer nemožné. Pretože výnosy už nemajú kam klesať. Pretože sú nulové. Pretože sú dokonca záporné.
Čo z toho vyplýva pre konzervatívneho investora? Je nevyhnutné zamyslieť sa nad svojimi investičnými preferenciami a prehodnotiť svoje investície. Východiskové predpoklady sú pritom definované v podobe mimoriadne nízkych úrokových sadzieb termínovaných vkladov, vyčerpaného potenciálu peňažných a dlhopisových fondov investujúcich do „bezpečných" dlhopisov a rastúcim negatívnym vplyvom poplatkov na výkonnosť investícií. Otázka, na ktorú by si mal v takomto investičnom prostredí každý investor odpovedať, znie: Aký je môj investičný cieľ? Garancia istiny? Nízka volatilita (kolísanie ceny investície)? Zachovanie reálnej hodnoty investície a dosiahnutie zhodnotenia vyššieho ako inflácia?
Garantované produkty ponúkajú istotu a zvyčajne garantujú vrátenie 100 % investovanej sumy pri splatnosti produktu. Výborná investícia z hľadiska zabezpečenia istiny. Naozaj? Predstavte si garantovaný produkt s 5-ročnou splatnosťou a infláciou na úrovni 1 % p. a. Reálna hodnota vašej investície pri splatnosti bude predstavovať 95 % z investovanej sumy. Prirátajte k tomu štandardné poplatky spojené s nákupom takýchto produktov a zrazu zistíte, že garantovať istinu neznamená garantovať reálnu hodnotu.
Ďalšou, veľmi častou požiadavkou konzervatívnych investorov je limitovanie volatility, resp. jej úplné odstránenie. Táto požiadavka je vzhľadom na ich rizikový profil úplne legitímna, na druhej strane, ak odstránime volatilitu, odstránime z investície potenciál dosiahnuť v budúcnosti vyšší výnos. Odstránenie volatility, pri opísanej situácii na trhu úrokových sadzieb, znamená nulové, resp. záporné budúce výnosy. Pokiaľ investor nechce zmeniť svoj rizikový profil a naďalej chce zostať v pozícii konzervatívneho investora, jediným možným investičným cieľom je zachovanie reálnej hodnoty investície vo vzťahu k inflácii. V tomto prípade možno naďalej využívať všetky doteraz používané konzervatívne investičné nástroje, a pritom dosahovať svoj investičný cieľ: výnos investície vyšší ako inflácia. Ako je to možné v čase nulových, resp. negatívnych úrokových sadzieb?
V roku 2008 sa medziročná miera inflácie pohybovala na úrovni 4,60 %, pričom výnos 10-ročných štátnych dlhopisov SR bol 5,25 % p. a. Prostredníctvom investície do štátnych dlhopisov tak bolo možné zabezpečiť zhodnotenie investície na úrovni vyššej, ako bola medziročná miera inflácie. Toto je však možné aj dnes. V roku 2016 sa medziročná miera inflácie pohybovala na úrovni 0,20 % a výnos 10-ročných štátnych dlhopisov na úrovni 0,83 % p. a. Investičný cieľ je splnený a reálna hodnota investície je zachovaná. Samozrejme, nevenovali by sme tomu takú po- zornosť, keby neexistovalo ale. Ale v podobe očakávaného výnosu, ktorý sa často u konzervatívnych investorov aj naďalej pohybuje na úrovni 4 % p. a. Ako v roku 2008...
V tomto momente dochádza k zásadnej disproporcii medzi tým, ako sa klient prezentuje (konzervatívny investor), a medzi tým, do akých investičných nástrojov investuje (výnos 4 % p. a. a vyššie). Je bežnou praxou, že aj naši klienti trvajú na zachovaní konzervatívneho charakteru svojich investícií, na druhej strane nie sú ochotní upraviť svoje očakávania ohľadne budúcich výnosov, čím nás dostávajú do neriešiteľnej situácie. A pritom si neuvedomujú, že neochotou prispôsobiť sa zmeneným trhovým podmienkam a svojimi nereálnymi konzervatívnymi očakávaniami sa vystavujú čoraz vyššiemu riziku. Trhové prostredie sa za posledných 20 rokov zásadným spôsobom zmenilo, čo sa rovnako prejavilo aj na skladbe portfólia investičných nástrojov, prostredníctvom ktorých možno dosiahnuť identický výnos počas tohto obdobia. Zatiaľ čo v roku 1995 zabezpečilo investovanie 100 % prostriedkov do dlhopisov dosiahnutie ročného výnosu na úrovni 7,5 %, pri zachovaní rovnakého očakávaného výnosu v roku 2005 by muselo byť viac ako 48 % dlhopisov nahradených inými investičnými nástrojmi, a v roku 2015 by dlhopisová zložka predstavovala len 12 %. Pokiaľ by sme chceli zabezpečiť očakávaný výnos na úrovni 7,5 % p. a., viac ako 60 % investície by muselo byť zainvestovaných najmä do akciových pozícií. Čo je však omnoho dôležitejšie, na zabezpečenie identického výnosu aj v roku 2015 podstupuje investor takmer 3-násobne vyššie riziko, akému bolo vystavené jeho portfólio v roku 1995.
Aké možnosti má teda konzervatívny investor? Prvá možnosť je, že bude aj naďalej trvať na zachovaní svojho rizikového profilu a tomu prispôsobí výber investičných nástrojov a svoje preferencie. Druhú možnosť, pokiaľ investor požaduje vyšší výnos, predstavuje nevyhnutná zmena vnímania rizika, volatility a ich akceptácia. Jedine za splnenia tejto podmienky a pri rešpektovaní nevyhnutného investičného horizontu v súčasnosti možno dosiahnuť vyššie zhodnotenie investície.
Ale existuje aj tretia možnosť. A tou je voľba finančného nástroja, ktorá v rozumnom, rozumej konzervatívnom, po- mere kombinuje investičné nástroje prinášajúce fixný výnos s nástrojmi, ktoré majú potenciál priniesť nadštandardné zhodnotenie. Jedným z takýchto riešení je aj kombinácia korporátnych dlhopisov s trhovými akciovými a dlhopisovými fondovými riešeniami. Investícia do korporátnych dlhopisov v objeme 80 % − 90 % z celkovej hodnoty investície vytvára dostatočne pevný základ na konzervatívne zhodnotenie investovaných prostriedkov, na druhej strane zostávajúca minoritná časť investície umiestnená do akciových a dlhopisových fondov (ETFs) predstavuje časť investície, nesúcej potenciál na vygenerovanie dodatočného nadpriemerného zhodnotenia. V kombinácii so zvýhodnenou poplatkovou štruktúrou tak spoločné využitie týchto dvoch investičných nástrojov, korporátnych dlhopisov a fondov, predstavuje zaujímavú alternatívu zhodnotenia prostriedkov našich klientov v prostredí nízkych úrokových sadzieb.
Čo je však z môjho pohľadu omnoho dôležitejšie, pre klientov predstavuje táto kombinácia nástrojov prvý krok od konzervatívnych „single" riešení k diverzifikovaným portfóliovým riešeniam, ktoré ako jediné dokážu zabezpečiť dlhodobé udržanie hodnoty investície prostredníctvom diverzifikácie rizík prítomných na finančných trhoch.
Poznámka: Všetky hodnoty, ceny a výnosy dlhopisov uvádzané v tomto článku boli aktuálne v čase písania blogu na konci januára 2017, a v súčasnosti sa môžu výrazne líšiť od aktuálnych údajov.