Vo Francúzsku sa v nedeľu 23. apríla 2017 uskutoční prvé kolo prezidentských volieb. Ak žiaden kandidát nezíska aspoň 50-percentnú podporu, prví dvaja kandidáti postupujú do druhého kola, bude sa konať 7. mája. Viaceré predvolebné prieskumy favorizujú štyroch kandidátov – Marine Le Penovú, Emmanuela Macrona, Françoisa Fillona a Jeana-Luca Mélenchona. Pravdepodobne žiaden z nich nezíska v prvom kole 50 % hlasov, ale každý má podobné šance postúpiť do druhého kola.

Marine Le Pen je známa zástankyňa izolácie Francúzska. Odmieta medzinárodné obchodné zmluvy, chce zrušiť Schengen, euro a členstvo Francúzska v samotnej Európskej únii chce dať schváliť v referende. Vek odchodu do dôchodku chce limitovať na 60 rokov, znížiť dane pre chudobnejších, redukovať platby za elektrinu a plyn.

Emmanuel Macron je, naopak, výrazne proeurópsky, chce spoločnú azylovú politiku a zachovanie jednotného trhu. Plánuje znížiť mieru prerozdeľovania − výrazne okresať podiel verejných výdavkov na HDP. Zároveň však chce ďalej posilniť sociálny systém Francúzska aj zvýšením odvodov a plánuje investičný program. Chce krajinu liberalizovať, ale zároveň zachovať sociálne istoty. Znižovanie deficitu pre neho nie je teraz vhodné.

François Fillon chce tiež znížiť dane a zvýšiť výdavky na obranu a spravodlivosť. Prepustil by 500 000 verejných zamestnancov, prepísal 3 000-stranový Zákonník práce, zvýšil vek odchodu do dôchodku na 65 rokov a predĺžil 35-hodinový pracovný týždeň. Plánuje znížiť daňové zaťaženie bohatých. Jeho ciele sa považujú za obdobu politiky Margaret Thatcherovej.

Jean-Luc Mélenchon plánuje rozsiahly investičný program v sume 100 mld. EUR a razantné zvýšenie verejných výdavkov. Chce výrazne rozšíriť progresivitu zdaňovania, ročný osobný príjem nad 400-tis. eur by zdanil sadzbou 90 %. Zamýšľa veľmi zvýšiť minimálnu mzdu, zvýšiť sociálnu ochranu pracujúcich. Niektoré sektory chce znárodniť, odísť z NATO a nevylučuje ani odchod zo samotnej Európskej únie.

Máme teda štyroch relevantných kandidátov, ale len jeden z nich ponúka riešenie vhodné pre francúzsku ekonomiku zdevastovanú etatistickým myslením a jeden sa k tomuto riešeniu aspoň približuje.

Pretože − podiel verejných investícií na HDP dosahuje vo Francúzsku 3,5 % HDP, viac ako európsky priemer a viac ako v Nemecku, USA či Japonsku. Francúzsko prerozdeľuje až 56 % HDP prostredníctvom verejného rozpočtu, čo je po Fínsku najviac v celej EÚ a oveľa viac ako v iných vyspelých krajinách. Napríklad Nemecko takto prerozdeľuje 44 % HDP, Japonsko 39 % a USA 38 % HDP. Ani to nestačí, Francúzsko je jedna z mála krajín EÚ, kde sa znižuje udržateľnosť verejného rozpočtu − zvyšuje sa verejný dlh, deficit verejného rozpočtu presahuje maastrichtské 3 %. Navyše aj bežný účet platobnej bilancie je od roku 2005 neustále záporný, krajina si požičiava aj zvonka a odčerpáva budúci blahobyt, aby si zabezpečila blahobyt dnešný.

Francúzsko nepotrebuje ďalšie verejné výdavky ani infraštruktúrne projekty, ale, naopak – zníženie podielu verejných výdavkov na HDP, výraznú racionalizáciu verejného sektora spojenú aj s redukciou počtu zamestnancov. Krajina potrebuje celkové zefektívnenie nepružného pracovného trhu.

Len François Fillon ponúka správny recept. Je však zaťažený škandálom, keď (vraj) v minulosti fiktívne na účet štátnej pokladnice zamestnával členov svojej rodiny. Preto by sa nemal stať prezidentom. Ďalší prijateľný kandidát Emmanuel Macron má neutrálny program, ktorý však nerieši francúzske problémy. Populisticky chce znížiť dane, ale zvýšiť výdavky na investície, chce krajinu liberalizovať, ale zachovať sociálne istoty. Program Marine Le Penovej a hlavne Jeana-Luca Mélenchona je doslova primitívny a pre Francúzsko škodlivý.

Krajina galského kohúta má vážny problém, keď spomedzi 65 mil. občanov nedokázala vygenerovať ani jedného solídneho kandidáta, ktorý ponúka riešenie problémov a je morálne integrovaný. A čo je horšie, takmer polovica populácie podporuje nesystémových kandidátov Le Penovú a Mélenchona. To svedčí nielen o aktuálnom stave francúzskej spoločnosti, ale aj o nepripravenosti populácie na reformy, ktoré je potrebné uskutočniť.

Katastrofa môže prísť skoro. Už v túto nedeľu, keď sa do druhého kola dostane Marine Le Penová a Jean-Luc Mélenchon. Alebo aj 7. mája, ak by jeden z nich porazil Fillona či Macrona. Nechajme sa prekvapiť.