Akciový trh v minulom týždni klesal a tento pondelok sa jeho pokles zrýchlil. Panika bola najsilnejšia od roku 2015. V utorok sa trajektória obrátila, ale v stredu a vo štvrtok bol vývoj akcií vlažný.

Trh sa zľakol návratu inflácie a prísnejšej menovej politiky, predovšetkým zo strany centrálnych bánk USA a eurozóny. To by vraj viedlo k poklesu tržieb, ziskov a celkovo k spomaleniu hospodárskeho rastu. Zároveň, vyššia inflácia spravidla zvyšuje výnosy na dlhopisoch, a tým sa hlavný konkurent akcií – dlhopisy – stávajú na úkor akcií atraktívnejšie.

Hlavná otázka znie, či ide o korekciu, a teda príležitosť nakúpiť „tie isté“ akcie lacnejšie alebo ide o začiatok celkového hospodárskeho spomalenia, tzv. medvedí trh (opak býčieho trhu).

Zástancovia nástupu medvedieho trhu tvrdia, že aktuálny býčí trh trvá už dlho, v podstate od roku 2009. A že teda musí skončiť. Nuž, samotný fakt, že niečo trvá dlho, dokonca rekordne dlho, neznamená, že to musí skončiť. Napríklad japonské úrokové sadzby sú blízko nule už 22 rokov a je veľmi malá pravdepodobnosť, že budú v budúcnosti rásť. Jednoducho, mení sa aj prostredie, fundament a nie všetko sa (cyklicky) opakuje.

Alfou a omegou svetového trhu s akciami je stav americkej ekonomiky. Bez toho, aby sa jej darilo, akcie dlhodobo neporastú nikde. A tej sa darí, aktuálne rastie za posledné roky najrýchlejšie. Dôležitým faktorom je dôvera firiem a tá je prítomná – firemné investície rastú. Navyše, optimizmus sa prejavuje aj vo vysokých hodnotách rôznych indikátorov dôvery v priemysle či v službách, investičná aktivita by mala pokračovať. Zásoby polotovarov a zatiaľ nepredaných hotových výrobkov sa zmenšujú. Firmy naberajú nových zamestnancov, a to najmä v sektoroch, ktoré produkujú tovary s dlhodobou spotrebou. Rastú objednávky týchto tovarov a aj priemyselné objednávky – a to dokonca rýchlejšie ako samotná priemyselná produkcia. Oživenie pokračuje aj v stavebnom sektore, na trhu nehnuteľností. Snáď len postupná nasýtenosť trhu automobilov je problémom. Celkovo je obraz americkej ekonomiky dobrý, pričom ide zatiaľ o čísla spred spustením daňovej reformy.

Americká centrálna banka, tak ako každá iná, síce formuluje svoju politiku dopredu, ale to neznamená, že nie je flexibilná. O nastavení menovej politiky sa rozhoduje na zasadnutí a kým sa nehlasuje, nič nie je rozhodnuté. Ak aj teraz členovia bankovej rady a finančný trh očakávajú v tomto roku tri či štyri zvyšovania sadzieb, neznamená to, že sa tak stane za každých podmienok. Ak budú na trhu turbulencie, banka svoje rozhodnutie o zvyšovaní sadzieb odloží na neskôr aj kvôli tomu, že počas turbulencií sa inflačné riziká (na vyspelých trhoch) znižujú. Lebo napríklad viac ako polovica dospelých Američanov sú zároveň akcionármi a svoje podiely vnímajú ako formu majetku, úspor. A pokles hodnoty akcií sa veľmi rýchlo premieta do straty spotrebného apetítu. Napokon, aktuálna inflácia v USA je blízko inflačného cielenia (nie nad) a v eurozóne výrazne pod ním.

Takto sa to stalo v roku 2016. V decembri 2015 FED prvýkrát od krízy zvýšil sadzby a v januári 2016 akciový trh začal prudko padať. A tak sa na ďalšie zvýšenie sadzieb FED odhodlal až o rok neskôr, v decembri 2016, keď bol na akciovom trhu zase optimizmus. Jednoducho, americká centrálna banka (a ani ECB pod súčasným vedením) nie je odtrhnutá od reality.

Dôvodom pre ústup z akcií nie je ani to, že za posledné roky prudko rástli, a sú teraz drahé (v pomere k tržbám a ziskom zastúpených spoločností). Predovšetkým to, že je niečo drahé, neznamená, že to nemôže byť ešte drahšie. Odľahčene, dokonca aj najdrahší obraz sveta, Spasiteľ sveta od Leonarda da Vinciho, ktorý len nedávno zmenil majiteľa za 450 mil. dolárov, môže dosiahnuť nový rekord.

A okrem toho, cenu akcií nestačí posudzovať len v pomere k ziskom a tržbám. Napríklad aktuálne výnosy na dlhopisoch sú napriek rastu v poslednom období stále nízke a nízkymi aj zostanú. Lebo obyvateľstvo starne a podiel obyvateľstva v postproduktívnom veku s nižšou mierou spotreby narastá. A aj kvôli tomu, že dlh domácností a verejný, firemný dlh je vyšší ako kedykoľvek predtým a rast výnosov by neúmerne predražil jeho financovanie. Mnohé subjekty by sa pri raste úrokov dostali do platobnej neschopnosti. Aktuálny rast výnosov dlhopisov môže byť len dočasnou záležitosťou, nie trendom, a hlavne nie prudkým trendom. Dlhopisy nie sú pre akcie hrozbou.

Naopak, investorov do akcií by mal povzbudiť aj sľubný vývoj tržieb a ziskov. V USA daňová reforma pomôže firmám pritiahnuť späť zisky odložené v zahraničí (repatriovať zisk), zvýšiť ziskové marže, zvýšiť zamestnancom mzdy či vyplatiť im bonusy. Zvýšiť tržby a marže pomôže americkým exportérom aj slabší dolár. Americký dopyt pomôže eurozóne vysporiadať sa so silným eurom.

Možno predpokladať, že hospodárske výsledky firiem budú pozitívne. Pričom už aj aktuálne výsledky sú dobré. V americkom indexe S&P 500 zverejnili výsledky za posledný štvrťrok tri pätiny firiem, tržby rástli medziročne o 9 %, zisky o 14 %. Nielenže ide o slušné číslo, ale v oboch prípadoch vyššie, ako trh očakával. V európskom indexe Stoxx 600 je vzorka firiem výrazne nižšia, zatiaľ reportovala len štvrtina firiem. Ale aj tu boli výsledky dobré – tržby rástli o 8 % a zisky o vyše 50 %, viac ako trh očakával.

A tak dnes treba vnímať korekciu na akciovom trhu ako príležitosť na kúpu. Treba ale zostať pokorným. Lebo rýchly rast cien akcií, na aký sme boli zvyknutí za posledné roky, je zdôvodniteľný len ťažko.

Autor: Richard Tóth