Aký typ investora ste? Táto otázka a následne odpoveď na ňu má najväčšiu váhu pri vyhodnocovaní klientskeho investičného profilu. Je to kvôli tomu, že nám klient sám uvádza svoj pohľad, ako by mal vyzerať jeho úvodný návrh portfólia a následne v akom rizikovom apetíte by sa mala celá investícia niesť.

Možné odpovede sú rovnaké ako výsledok vyhodnotenia celého MIFID dotazníka (a celej klientovej investičnej stratégie):
a) konzervatívny,
b) vyvážený,
c) dynamický.

Prekvapujúce je potom zistenie, že častokrát sa klient sám označí za konzervatívneho investora, celé vyhodnotenie MIFID dotazníka však hovorí, že jeho investičný profil by mohol byť vyvážený.
Alebo sa klient sám vníma ako vyvážený investor, MIFID dotazník však tvrdí, že je dynamický. Zisťujeme to podľa iných odpovedí, ktoré sa týkajú napríklad možnej nerealizovanej straty, požadovaného výnosu, prípadne investičného horizontu.

Skúsim uviesť konkrétny príklad. Klient sa sám označil ako vyvážený investor a jeho časový investičný horizont je 2 – 3 roky. Zároveň však označil, že plánovaná investícia by po 3 rokoch mala mať 80 % až 130 % pôvodnej investície. Čiže v optimálnom prípade 10 % p.a. Naše typické vyvážené portfólio obsahuje zhruba polovicu investície ako výnosový základ dlhopisovo-peňažnú zložku. Druhá polovica je definovaná ako výnosová prémia, kde sú cenné papiere z investičných tried ako akcie, reality a oportunity (príležitosti). Skúsme si teda priblížiť, aký výnos môže takýto vyvážený investor v súčasnosti očakávať.

Dlhopisovo-peňažnú zložku bude pre názornosť zastupovať nástroj LG30TREH Index (označenie na Bloombergu), čo je index zameraný na dlhopisy s vyšším výnosom, hedžovaný do EUR. Realitnú zložku bude zastupovať MXWO0REI Index, čo sú celosvetovo zastúpené akcie z realitného sektora a akciovú zložku index MSERWI, čo sú taktiež celosvetovo zastúpené akcie vyjadrené v mene EUR. Všetky navrhnuté „benchmarky“ sú v mene EUR, kvôli lepšiemu porovnaniu, pretože drvivá väčšina klientov asset managementu má referenčnú menu portfólia práve v mene EUR.

Samozrejme, výsledný predpokladaný výnos pre vyváženého investora je veľmi orientačný a vychádza z historických údajov. V tomto prípade konkrétne zo 4-ročnej histórie, čo možno považovať za akýsi priemerný investičný horizont našich klientov.

Na triedu oportunít ťažko hľadať nejaký benchmark, ktorý by dobre zodpovedal výberu našich cenných papierov z tejto triedy. Výsledný výnos tu však cielime v rozpätí 5 % p.a. až 8 %
p.a. Pre výpočet budeme teda počítať so strednou hodnotou intervalu, teda 6,5 % p.a. Triedy akcie, reality a oportunity sme pre jednoduchosť rozdelili v rovnakom pomere.

Výsledný výpočet výnosu pre vyváženého klienta potom bude vyzerať takto:
50% × 4,59% + 16,66% × 9,04% + 16,66% × 5,78% + 16,66% × 6,5% = 5,85% p.a.

Takýto výnos by mal teoreticky investor dosiahnuť, keby mal možnosť nakúpiť spomenuté indexy („benchmarky“). Po zohľadnení faktu, že klient nakúpi reálne cenné papiere, s ktorými sú spojené transakčné náklady a správcovské poplatky, reálny výnos bude skôr o percento nižší. Tu sa dostávame k porovnaniu 2 výkonností: klientom očakávaných 10 % p.a. (v optimálnom prípade) a reálnych 5 % nášho zmiešaného „benchmarkového“ portfólia.

Očakávanie výnosu na úrovni 10 % je teda určené skôr pre dynamických investorov, ktorí majú výraznejšiu časť portfólia alokovanú do „nedlhopisovej“ časti cenných papierov. Z tohto pohľadu vidno, že tu nastáva častokrát nepochopenie, čo od investície očakávať a aké sú reálne možné výnosy pre dané portfólio. Príčinou môže byť aj to, že klient nesleduje aktuálnu situáciu na trhu. Prípadne si pamätá ešte časy, keď napríklad slovenské 10-ročné štátne dlhopisy ponúkali do splatnosti aj výnos 8 % p.a. (rok 2002), prípadne podielové fondy zamerané na americké korporátne dlhopisy s neinvestičným ratingom ponúkali výnos do splatnosti aj nad 10 % p.a. (roky 2009 – 2010). Takéto výnosy však na trhu už dlhší čas nemáme.

Tu sa ponúkajú 2 možnosti, ako situáciu vyriešiť.

Prvá možnosť je, že klient ostane pri svojich očakávaniach vysokého výnosu. V tom prípade však musí prehodnotiť svoj postoj k podstupovanej volatilite svojho portfólia. Tá bude výrazne vyššia, ako by mal vo vyváženom portfóliu a mal by pripustiť aj scenár, že investícia môže aj dlhodobejšie klesnúť pod investovanú sumu, čo by bolo pri vyváženom portfóliu menej pravdepodobné.
Druhá možnosť je, že klient zreálni svoje očakávania na základe vyhodnoteného investičného profilu, jeho postoja k riziku a následne aj na základe nášho návrhu portfólia. Klientom odporúčame druhú možnosť, vyhneme sa nedorozumeniam a možnému sklamaniu do budúcnosti.
 

Autor: Martin Pivarči