Čo má robiť investor v čase pomaly rastúcich úrokových sadzieb?

Predovšetkým by sme si mali situáciu racionálne vyhodnotiť a nerobiť urýchlené závery. Aby sme jedlo ľahšie strávili, rozdelíme si ho na menšie porcie. To sa týka aj duševnej potravy, tak poďme pekne po poriadku, po sústach:

1. vkladové produkty v bankách, bežné účty a termínované vklady

Prvú vec, ktorú si treba uvedomiť, sú veľké rozdiely v úročení vkladových produktov, najmä termínovaných vkladov. Tento fenomén má oveľa väčší vplyv, ako zvýšenie sadzieb zo strany ECB o 0,25 percenta. Napríklad rozdiely v úročení  3-ročných termínovaných vkladov medzi „najlepšou“ a „najhoršou“ bankou sú viac ako 1 percento! Kto vie dnes povedať, či sa tento rozdiel zachová aj v budúcnosti? Navyše, paradoxne, aj keď banky vyplácajú klientom nízke úroky, platia im viac, ako sú sadzby na medzibankovom trhu alebo výnosy štátnych dlhopisov. Inými slovami, ak banka prijme vklad od klienta a neumiestni ho do úverov (nemôže dať všetko do úverov), tak na tomto konkrétnom vklade dnes prerába. Toto nie je štandardná situácia, za normálnych okolností má banka kladnú maržu aj v prípade, že úročenie termínovaného vkladu od klienta porovnáva so sadzbami na medzibankovom trhu alebo so slovenskými štátnymi dlhopismi.

To znamená, že ak ECB aj zvýši sadzby, neznamená to, že banky adekvátne zvýšia úročenie vkladových produktov!
Na nasledujúcom príklade si ukážeme, ako by to mohlo vyzerať v praxi:

 
Vidíme, že aj keby ECB trikrát zvýšila základnú sadzbu o 0,25 %, čo je celkom o trištvrte percenta, pohyb pri termínovaných vkladoch by bol pravdepodobne minimálny. Samozrejme, nevieme, aký bude výnos ročného štátneho dlhopisu Slovenskej republiky o rok, ale simulovali sme nárast jeho výnosu o 0,85 percenta, teda ešte viac, ako zvýšenie základnej sadzby ECB.

Môj osobný názor je, že ak si dnes niekto uloží peniaze na dvoj- alebo trojročný termínovaný vklad s úrokom 1,0 percenta a viac, bude to lepšia voľba, ako si nechať peniaze na bežnom účte a rok alebo dva čakať na zvýšenie úrokov na termínovaných vkladoch.
 
Príklad ukazuje, že čakať sa neoplatilo. Osobne si myslím, že o rok alebo o dva sadzby termínovaných vkladov ani nedosiahnu hodnoty, ktoré uvádzam v tejto simulácii.

2. dlhopisy s fixným výnosom (kupónom)

V zásade platí, že čím je dlhopis dlhší a čím má nižší výnos, tým by sme mali byť opatrnejší. Povedzme, že si dnes kúpim 10-ročný slovenský štátny dlhopis s výnosom 1,0 % p.a. To znamená, že najbližších 10 rokov budem každý rok dostávať výnos 1 percento a dlhopis bude splatený v roku 2028. Prenesme sa v čase o 2 roky, bude jar 2020, a budeme bilancovať, či sme urobili dobre. Uvedomme si, že dlhopis bude mať v tom čase ešte 8 rokov do splatnosti. Preto sa budem pozerať, s akými výnosmi sa obchodujú 8-ročné dlhopisy Slovenskej republiky.

V zásade sú tri možnosti:

A. 8-ročné dlhopisy Slovenskej republiky sa budú obchodovať s výnosmi výrazne nižšími ako v čase nákupu (jar 2018). Budem sa tešiť, ako som dobre kúpil, lebo som konzervatívny investor. Dokonca, ak sa rozhodnem dlhopis predať, budem ho predávať so ziskom (za vyššiu cenu, ako som ho kúpil), lebo ak výnosy dlhopisov klesajú, rastie ich cena.

B. 8-ročné dlhopisy Slovenskej republiky sa budú obchodovať s výnosmi približne rovnakými ako v čase nákupu (teda na jar 2018). Budem spokojný, lebo mi plynie výnos, s akým som dlhopis kupoval a aktuálne nie je možné kúpiť podobný dlhopis s vyšším výnosom.

C. 8-ročné dlhopisy Slovenskej republiky sa budú obchodovať s výnosmi výrazne vyššími ako v čase nákupu ( jar 2018). Uvedomím si, že dnes sa dá kúpiť 8-ročný dlhopis Slovenskej republiky s vyšším výnosom, ako som kupoval ja pred dvoma rokmi. Povedzme, že 8-ročné dlhopisy bude Slovenská republika na jar 2020 vydávať s výnosom 2,0 % p.a. Teda ja budem inkasovať 8 rokov o jedno percento nižší výnos, ako má aktuálny dlhopis. Takže za 8 rokov bude rozdiel asi 8 percent. Druhý pohľad je, že môžem dlhopis, ktorý som si kúpil na jar 2018, predať a kúpiť si nový, vyššie úročený dlhopis. Bohužiaľ, rozdielne úročenie investori zohľadnia v cene a logicky budem dlhopis predávať so stratou. Toto riziko podstupujem pri kúpe akéhokoľvek dlhopisu s fixným kupónom a nazýva sa úrokové riziko.

Čím je dlhopis s fixným kupónom dlhší a čím má nižší kupón, tým by sme mali byť opatrnejší. Väčší cenový pohyb môže nastať pri dlhopisoch so splatnosťou 7, 10, 15 alebo aj viac rokov. Dobrý finančný poradca vám vie pomerne presne vypočítať, o koľko môže klesnúť (alebo stúpnuť) cena dlhopisu, ak sa pohnú úrokové sadzby.

Pri dlhopisoch s krátkou splatnosťou – do 3 alebo 4 rokov – je úrokové riziko pomerne malé. Pri očakávanom postupnom a pomalom zvyšovaní sadzieb  bude investícia do takéhoto dlhopisu s vysokou pravdepodobnosťou lepšia, ako nechať peniaze na bežnom účte a čakať s investíciou rok alebo dva. Mierne zvýšenie výnosov vám nevykompenzuje stratu z rozdielu medzi úročením dlhopisu a bežného účtu. Princíp  je rovnaký ako v príklade, ktorý sme uvádzali vyššie, pri termínovaných vkladoch.

Ponúka sa pomerne optimistický záver – postupné zvyšovanie sadzieb bude znamenať, že ekonomika sa dostáva do normálu a kríza je definitívne za nami. To je dobrá správa. Takisto je nádej, že v budúcnosti by sme mohli pri investíciách s fixným výnosom dosiahnuť o niečo lepšie výnosy.

Ale ak uvažujeme nad investíciou so splatnosťou do 3 – 4 rokov s vyšším výnosom, neoplatí sa čakať v nízkoúročených produktoch. Lepšie je investovať dnes.

Autor: Mgr. Michal Staňo, riaditeľ Odboru treasury