Moja skúsenosť v ostatných mesiacoch je, že rozhodovanie klientov v oblasti privátneho bankovníctva je výrazne ovplyvnené finančnou krízou a nedôverou na finančných trhoch.
Nároky a opatrnosť privátnych klientov sa zvýšili, väčší dôraz dávajú aj na úroveň služieb privátneho bankára. Chcú viac informácií o svojich existujúcich investíciách, sú opatrnejší v prípade nových investícií, chcú sa uistiť, že sa plne môžu spoľahnúť na svojho privátneho bankára. Veľa ľudí je už doslova alergických na pojmy, ako sú dlhopis, portfólio. Vysvetľujem im, že nie každý dlhopis je toxický a nie každé portfólio je nesprávne riadené a odsúdené na stratu.
Akvizičný proces, teda aspoň v mojom prípade, sa v tomto roku predĺžil. Treba viac stretnutí, viac trpezlivosti, veci sa stále menia.
Možno by som k tomu ešte dodala, že niektorí klienti, a to hlavne tí, ktorí chcú len termínované vklady, sú aj menej lojálni. Keď iná banka ponúkne vyššiu úrokovú sadzbu, prejdú tam. Často im nezáleží ani na tom, či tá banka je zdravá, lebo existuje Fond ochrany vkladov.
Nemôžem sa však tomu čudovať ani im to vyčítať. Čo však v prípade, ak ide o vyšší objem presahujúci výšku chráneného vkladu? Tam už by som sa skutočne pozrela viac na to, či tá banka je aspoň taká zdravá ako Privatbanka. Som rada, že pracujem v zdravej banke (kapitálová primeranosť vyše 12 %, likvidita na úrovni 2,7) hlavne pre to, že môžem úprimne ubezpečiť aj svojich klientov, že u nás sa nemusia obávať o svoje vklady, a, samozrejme, aj preto, že ja sa nemusím obávať, že by som prišla o zamestnanie pre bankrot. Tak sú spokojní moji klienti aj ja.
Často sa ma pýtajú, či im dám vedieť, keď sa niečo stane s ich investíciou, keď ju budú mať ohrozenú. Odpovedám kladne, že, samozrejme, a spýtam sa, prečo by som to nemala urobiť. Reakcie sú často také, že inde s tým nemajú dobré skúsenosti.
Nedávno sa mi stalo u dvoch klientov, že potrebovali peniaze na dorovnanie kolaterálu na úver, ktorý mali v druhej banke. Úver bol zabezpečený cennými papiermi klienta spravovanými v tej istej banke. Ich hodnota výrazne poklesla a klienti mali dorovnať výšku zabezpečenia úveru. Pre časovú tieseň im nezostalo nič iné, ako čiastočne vycúvať z dobrej investície v Privatbanke. Videla som, ako ťažko sa lúčil jeden z tých klientov s dlhopisom Dr. Max1, ktorý má fixný kupón 8 % ročne a už len 1 rok do splatnosti. Podarilo sa to predať na druhý deň, dokonca s vyššou cenou. Máme však lepšie riešenie na to, čo so stratovým portfóliom, príp. stratovým podielovým fondom. Vieme presunúť ten-ktorý typ investície (napr. ak ide o akcie európskych firiem, presunieme ich do indexov a pridáme na ochranu bonusové certifikáty atď). Škoda, že títo klienti nevedeli skôr, kam sa uberalo ich portfólio. Mohli sme to riešiť ináč, keby mali viac času.
Tak ako Privatbanka, aj ja som v investíciách konzervatívna. Keď však klient hľadá vysoké výnosy aj za cenu vyššieho rizika, myslím si, že je mojou úlohou, ba aj povinnosťou ho na to prinajmenšom upozorniť. Ja sa snažím navrhnúť mu aspoň diverzifikáciu v rámci aktívne riadeného portfólia. A keď už to portfólio u nás má, tím našich odborníkov dohliada na dodržiavanie predpisov a spôsobov, akým sa riadia portfóliá a riziko.