Ceny bytov v Barcelone na nedávnu politickú snahu o nezávislosť príliš nereagovali a rastú dvojnásobne tak rýchlo ako v zbytku Španielska. Úroky sú totiž rekordne nízke a k ich zvýšeniu tak skoro nedôjde.

 
Carlos je bubeníkom v rockovej kapele Estriko a spoločne so mnou hrá v provizórnom hardrockovom zoskupení s názvom Chupita madre. S Carlosom sme vekovo rovesníci. Má niečo po štyridsiatke, miluje hudbu a futbal a hoci nevie dobre po anglicky, rozumieme si dobre. Hudba je, chvalabohu, univerzálny jazyk a harmóniu od falše rozoznáme obaja rovnako, aj keď na to má každý z nás vlastné slová.
Kým v hudbe sme na spoločnej lodi, čo sa týka rodinného zázemia, mám pred ním tak trochu náskok. Kým ja mám už synov v puberte, na neho to, takpovediac, došlo až teraz. Po rokoch rockovej mladosti a voľnosti teraz čakajú  s priateľkou dieťa a musí začať riešiť podstatné veci týkajúce sa rodinného zázemia. K svojej matke sa s priateľkou a dieťaťom sťahovať nemieni a po rokoch nájmov rôznej kvality a ceny sa rozhodol, že sa usadí a kúpi byt.
Carlos je rodený Katalánec, pravý Barcelončan a celý život prežil vo štvrti Raval, v úplnom centre Barcelony. Tú od časti Gothic delí slávna promenáda Ramblas začínajúca na Placa Catalunya a končiaca pri slávnom stĺpe so sochou Krištofa Kolumba v barcelonskom prístave. Je automechanikom vo vlastnej garáži a väčšinu svojich klientov pozná po mene. Žije a pracuje lokálne a do práce chodí pešo.
Carlos je hrdý Katalánec. Vie, že Barcelona je stredomorský poklad, a že rozbujnelý turizmus dáva miestnym ľuďom prácu, ale keď prišlo na kúpu bytu, šomre. Za mnou si prišiel po radu, či je teraz vhodná doba na kúpu bytu, a či tú hypotéku zbytočne nepreplatí.
Všetko má pritom už dohodnuté. Kupuje trojizbový byt niekoľko sto metrov od miesta, kde žijú jeho bratia, a kde sám vyrastal. Od pôvodných majiteľov, tiež barcelonských starousadlíkov, vie, že ho lacnejšie nedostane. Ceny bytov v Barcelone totiž na nedávnu politickú snahu
o nezávislosť príliš nereagovali.

V podstate Carlosovi nemám ako poradiť, pretože všetko je jasné. Jeho snahu o filozofickú debatu o tom, či je správna doba na kúpu bytu, chápem. V skutočnosti odo mňa žiadnu veľkú radu nepotrebuje, len chce počuť od človeka, ktorý sa financiami zaoberá profesionálne, že robí správnu vec.
Tak ho uisťujem, že som presvedčený o tom, že robí správnu vec, lebo úrokové sadzby v eurozóne sú na dlhodobých minimách, a aj keď Európska centrálna banka skončila s nakupovaním vládnych dlhopisov, Trumpove obchodné vojny a intervenčná politika majú na svedomí spomalenie rastu tých najdôležitejších exportných veľmocí Európy, a preto ostanú úroky ešte dlho nízke.

Aj keď sa na chvíľu zamotávame do detailov programu nákupu vládnych dlhopisov Európskou centrálnou bankou, dezorientovaní neschopnosťou prekladu do katalánčiny či španielčiny končíme tradične pri politike a turizme.
Lode v prístave
Na pomoc nám prichádza gitarista Jordi, ktorého angličtina je omnoho lepšia, a tak robí prekladateľa. „Keď je príliv, plávajú všetky lode v prístave,“ vysvetľujem im jedno finančnícke príslovie.
Znie to dosť nepravdepodobne, ale aj tradične konzervatívni finančníci a bankári majú svoje vtipy, a dokonca veľmi dobré! Toto príslovie naráža na situáciu, v ktorej sa, obrazne povedané, dnes nachádza eurozóna. Úrokové sadzby sú na dlhodobom minime aj desať rokov od finančnej a ekonomickej krízy a voľne dostupné a lacné zdroje peňazí sú tým príslovečným „prílivom“. Až odliv totiž ukáže, kto sa kúpal „nahý“.

Snažím sa Carlosovi vysvetliť, že situáciu s odlivom momentálne nevidím reálne. Od jesene minulého roka sa totiž ekonomická aktivita v eurozóne výrazne spomalila a Európska centrálna banka bude na túto situáciu reagovať vyčkávacou taktikou.
 
Kým nie je jasné, aká je pravá miera spomalenia ekonomiky, ten správny čas na zvyšovanie úrokových sadzieb nenastal.
Na trhu panuje všeobecná zhoda, že úrokové sadzby v eurozóne sa v tomto roku nezmenia, hoci ešte nedávno prezident ECB, Mario Draghi, naznačoval, že na jeseň roku 2019 príde ten čas, kedy sa začnú meniť.
Trumpove obchodné vojny a obchodná politika USA vrátane zavedenia ciel majú za následok, že sa exportne nastavené ekonomiky jadra eurozóny dostali do útlmu. Ekonomická aktivita vo výrobných podnikoch v krajinách akými sú Nemecko, Španielsko a Taliansko klesla na úroveň naznačujúcu hospodársku recesiu. Indikátor ekonomickej dôvery vo výrobnom sektore Španielska
je na najnižšej úrovni za posledných 63 mesiacov, v Taliansku je to najnižšia hodnota za posledných 69 mesiacov a v Nemecku je to dokonca 79-mesačné minimum.
Ekonomiku však netvorí len výrobný sektor, ale z väčšej časti sú to služby, v ktorých situácia  nie je natoľko nepriaznivá. V celkovom pohľade preto eurozóna čelí spomaleniu ekonomického rastu, ale nie recesii samotnej.
„To pre teba, Carlos, znamená, že sa zvyšovania úrokov v dohľadnej dobe báť nemusíš,“ vravím mu.
S cenami nehnuteľností makro príliš nepohne
Z makro pohľadu sa pre Carlosa a jeho rodinu situácia v Barcelone za posledných niekoľko rokov príliš nezmenila. Po ekonomickej a finančnej kríze ceny nehnuteľností v Španielsku, ale aj v Barcelone padli, ale na mnohých miestach Španielska sú už komfortne na predkrízovej úrovni, a to bez ohľadu na pokus o politickú autonómiu Katalánska spred roka a pol.
Keď som na jeseň roku 2017 prišiel do Barcelony prvýkrát pracovne, pouličný život a masívne demonštrácie na námestiach boli neklamným znakom toho, že snahu o politickú nezávislosť berú vážne politici aj davy ľudí. Balkóny v historickom centre zdobili katalánske a španielske vlajky, po rušnej Ramble chodili ľudia s vlajkami v rukách a metropola Katalánska sa chystala na referendum o vyhlásení nezávislosti.

Referendum sa napriek snahám o zmarenie konalo, aj keď bolo centrálnou vládou v Madride vyhlásené za nezákonné a nezávislosť, ktorú vyhlásil katalánsky parlament koncom októbra 2017, trvala len niekoľko minút.
V európskej demokracii ľuďom nemožno uprieť snahu o vyjadrenie vlastného názoru, ale podľa centrálnej španielskej vlády bolo referendum jednostranným krokom katalánskej politickej elity bez podpory v ústave a väčšiny Španielska. Rok a pol po vyhlásení katalánskej nezávislosti je dostatočne dlhá doba na to, aby, takpovediac, sadol prach a situácia sa vyjasnila. Život predsa ide ďalej.
Hospodársky si odvtedy Katalánsko výraznejšie nepohoršilo. K jeho jednostrannému vyhláseniu nezávislosti sa väčšina firiem postavila pragmaticky a už dopredu si oficiálne zmenili sídlo do ostatných končín Španielska, aby sa tak vyhli komplikáciám v podnikaní mimo Európskej únie.
Hospodársky rast založený na obchode a turizme by bol ohrozený tým, že Katalánsko by ako novovzniknutá krajina nebolo automaticky súčasťou hospodárskej a menovej únie, čo by mu výrazne skomplikovalo situáciu politicky i hospodársky.

Katalánske hospodárstvo je založené na dlhodobej priemyselnej tradícii, ktorá zaznamenala progresívny prechod na nový hospodársky model. Napríklad v metropolitnej oblasti Barcelony je hustá a inovatívna priemyselná komunita malých a stredných podnikov v kombinácii s aktívnou prítomnosť veľkých nadnárodných spoločností, najmä v oblasti biomedicíny, potravinárstva, automobilov a telekomunikácií.
Napriek tomu, že si dnes katalánsky parlament naďalej žije svoj sen o nezávislosti aj s vládnucou garnitúrou politických strán podporujúcich nezávislosť, obdobie politických turbulencií s cenami nehnuteľností príliš nepohlo. Priemerná cena nehnuteľnosti v Barcelone stúpla od roku 2016 do
posledného štvrťroka 2018 o 28,3 %, kým v Španielsku ako celku ceny stúpli o 10,7 %.
Keď hovoríme o cenách v eurách za meter štvorcový, priemer Španielska  dosahuje
1579 EUR, kým v Barcelone je priemerná cena až 2383 EUR. Vyššie priemerné ceny v Španielsku sú len v Madride.
Rozdiely v cenách nehnuteľností okrajových častí Barcelony a centrom sú výrazné,
až 50-percentné. Aj tu platí železné pravidlo obchodu s realitami, že o cenách rozhoduje lokalita, potom lokalita, ďalej lokalita a až potom všetko to ostatné, samozrejme, aj makro.

Od minulého roka sa dokonca nožnice medzi vývojom cien v Španielsku ako celku a Barcelone začali ešte viac roztvárať. Medziročne sa ceny v Španielsku zvyšovali o 4,3 % – 8,9 %, kým v Barcelone ceny za posledný rok stúpali o 13,3 % – 20,2 %.
Rozdiel v dynamike je viac ako dvojnásobný. Aj z toho má Carlos naoko hlavu v smútku, lebo pre neho to znamená, že si priplatí. Na narodenie dcéry sa však nesmierne teší a nič ho neodradí od toho, aby jej zariadil ten najlepší život, aký sa len dá. V tomto sa zhodujeme a aj on uznáva naše známe životné krédo: „Postav dom a zasaď strom“.

Mário Blaščák
Autor článku je externý prispievateľ a komentátor diania na  finančných trhoch.