Rozdiely v bohatstve a investovaní medzi jednotlivými regiónmi sú priepastné. Pozrime sa bližšie na to, ako rôznorodo ľudia bohatnú a investujú v jednotlivých častiach sveta.

Vývoj jednotlivých regiónov

Mnohí Európania si myslia, že sme kolískou ľudstva. Veď predsa Krištof Kolumbus objavil v roku 1492 Ameriku (akoby predtým neexistovala), Európania kolonizovali Afriku a časť Ázie a aj obyvatelia Austrálie sú prevažne potomkami ľudí, ktorí boli importovaní z Európy.

Lenže v posledných rokoch sa zdá, že Európa zápasí s demografickou krízou a inými problémami a ostatné časti sveta sa vyvíjajú dynamickejšie. Proste nás predbiehajú.

V každom prípade sa zhodneme na tom, že vývoj jednotlivých regiónov je veľmi rozdielny a v tomto článku sa pozrieme bližšie na to, ako rôznorodo ľudia bohatnú a investujú v jednotlivých častiach sveta.

Na prvý pohľad je zrejmé, že svet postupne bohatne. Kedysi chudobné regióny (Čína, India) majú v posledných desiatich rokoch oveľa dynamickejší nárast príjmov aj finančných aktív ako takzvané vyspelé krajiny. Preto sa ich podiel na globálnom bohatstve (merané ako hrubé finančné aktíva) postupne zvyšuje, ako ukazuje nasledujúci graf č.1:

Zaujímavé je, že v posledných troch rokoch vidíme skôr stagnáciu ako nárast. Jednou z príčin je pokles akciových trhov v Číne a oslabenie viacerých mien rozvíjajúcich sa krajín voči USD. Keď sa pozrieme na jednotlivé regióny sveta, zistíme, že rozdiely v rozložení finančného majetku sú značné (graf č.2).

Pokiaľ v Severnej Amerike tvoria cenné papiere až 51 % finančných aktív, v Západnej Európe je tento podiel len zhruba polovičný. Naopak, bankové depozitá, ktoré predstavujú pre väčšinu ľudí najkonzervatívnejšiu časť finančného majetku a likviditnú rezervu, majú len 14 % podiel v Severnej Amerike a 31 % v západnej Európe. Pri súčasných nízkych úrokových sadzbách v EUR ide naozaj len o likviditnú rezervu, výnosy z bankových depozít sú blízke nule a nepokryjú ani infláciu.

V Ázii, mimo Japonska je podiel bankových depozít ešte vyšší, čo súvisí aj so spomínaným poklesom akciových trhov v Číne. Napriek tomu je zaujímavé, že podiel cenných papierov v tomto regióne je vyšší ako v západnej Európe.

Vo východnej Európe vidíme dve zaujímavosti: vysoký podiel bankových vkladov, až 55 %, a veľmi nízky podiel dôchodkových úspor a poistenia. Na druhej strane ma prekvapilo, že podiel cenných papierov je rovnaký ako v západnej Európe. Japonsko je špecifické, vidíme najnižší podiel cenných papierov na finančnom majetku zo všetkých regiónov. V Severnej Amerike a západnej Európe je vysoký podiel dôchodkových úspor a poistných produktov.

Už na začiatku článku sme písali o tom, že v náraste finančného majetku sú výrazné rozdiely medzi jednotlivými časťami sveta. Pozrime sa na to bližšie, konkrétne na vývoj za posledných 10 rokov (graf č.3).

Ako vidíme, stará dobrá (západná) Európa, kolíska civilizácie, značne zaostáva. Reálny nárast hrubých finančných aktív na osobu za roky 2008 až 2018 bol len 1 % p.a., na úrovni Japonska. Lepšie je na tom Severná Amerika, kde bol 1,7 % p.a. Východná Európa ťažila z dobiehania Západu, reálne mzdy rástli oveľa vyšším tempom, čo sa prejavilo aj na náraste objemu finančných aktív. Bezkonkurenčne najrýchlejšie rástli v Ázii (mimo Japonska), a to tempom až neuveriteľných 7,9 % ročne. Do istej miery bol však tento nárast ťahaný dlhom – teda finančné aktíva nerástli len vďaka zvýšeným príjmom, ale aj kvôli vyššiemu zadlženiu.

Koncom roka 2018 dosiahol celosvetový dlh domácností ťažko predstaviteľné číslo 42,7 trilióna EUR (trilión je tisíc miliárd). Čo je ešte zaujímavejšie, tempo jeho rastu sa zrýchlilo oproti dlhodobému priemeru, ktorý je 3,6 % ročne. V rokoch 2016 až 2018 prevyšovalo 5 %.

Dlhodobo najnižšie tempá nárastu sú v Japonsku, Severnej Amerike a západnej Európe. Naopak, najvyšší rast bol v Ázii, mimo Japonska, potom v Latinskej Amerike a východnej Európe. Vo všetkých týchto regiónoch prevyšovalo tempo rastu 10 %.

Napríklad na Slovensku, kde bol ešte pred 20 rokmi dlh domácností zanedbateľný, rástol najvyšším tempom v Európe a dnes je objem úverov fyzických osôb vyšší ako objem ich vkladov v bankách.

Kým v Severnej Amerike je táto hodnota až takmer 174 tis. EUR na hlavu, v Japonsku 96 tis. EUR a v Západnej Európe 59 tis. EUR (niečo vyše tretina oproti Severnej Amerike), vo východnej Európe je to len 4428 EUR.

Zjednodušene sa dá povedať, že východoeurópania investovali svoje príjmy, ktoré sa postupne približujú západu, hlavne do strechy nad hlavou a nestihli si vybudovať finančnú rezervu. To je nebezpečné najmä v prípade recesie alebo krízy. Ak príde živiteľ rodiny o prácu, bude mať veľký problém splácať hypotéku.

Záver

Ako vidíme, rozdiely v bohatstve aj investovaní sú medzi jednotlivými regiónmi sveta naozaj veľké.

Poučné je napríklad to, že reálny nárast hrubých finančných aktív v Európe bol v posledných 10 rokoch len 1 % p.a. Keď si uvedomíme, že Európania majú stále vysoký podiel bankových vkladov a úrokové sadzby sú prakticky nulové, bude veľmi ťažké hoci len udržať aký-taký reálny nárast. A zrejme nie je náhoda, že firmy ako Facebook, Google, Amazon či Apple sú americké a nie európske. V USA je totiž oveľa silnejší kapitálový trh, Američania oveľa masívnejšie investujú do akcií a firmy dokážu rásť aj cez primárne úpisy akcií, nielen cez bankové financovanie (čo je typické pre Európu).

Autor: Miron Zelina, člen predstavenstva Privatbanky, a. s.

Použité zdroje: Allianz Global Wealth Report 2019