Nazývame sa človekom rozumným (homo sapiens) a veríme, že sa v dôležitých veciach rozhodujeme zadpovedne a racionálne. Ale je tomu naozaj tak? A ako sa správame pri investovaní?
René Descartes, francúzsky filozof zo 17. storočia, údajne povedal: „Pochybujem teda myslím, myslím, teda som.“ Tento citát by sme mohli zjednodušene pretransformovať do podoby, že len racionálne uvažovanie robí človeka človekom. Skutočnosť je však zložitejšia. Alebo naopak – jednoduchšia? Asi nie každý si to prizná, ale v mnohých životných situáciách nekonáme až po zvážení všetkých dostupných faktov. Nie sme racionálni. Často sme, naopak, iracionálni. Naše podvedomie, emócie v podobe strachu a túžob, ako aj intuícia, sú v skutočnosti tými faktormi, ktoré často udávajú tón pri rozhodovaní. A to obzvlášť, ak to nášmu „mozgu“ dovolíme.
Tento fakt nie je nič nové pod slnkom. Veď ani reklama propagujúca nejaký výrobok nebude obsahovať popis technických parametrov či charakteristiku výrobcu, ale bude manipulatívne cieliť na naše „druhé” ja. Že jazda daným autom nám prinesie obdiv iných, že daný televízor nám umožní dokonalý filmový zážitok, alebo že chrípka sa dá okamžite vyliečiť nejakou šumivou pilulkou.
A tak nie je dôvod, aby vyššie spomenuté neplatilo aj pri rozhodovaní sa o finančných otázkach. Práve tejto problematike sa venujú tzv. behaviorálne financie. Je to akýsi priesečník psychológie, sociológie a financií. O kľúčový prínos v oblasti integrovania poznatkov z psychologického výskumu do ekonomických vied sa zaslúžili izraelsko-americkí profesori Daniel Kahneman (držateľ Nobelovej ceny) a jeho spolupracovník Amos Tversky. Odporúčam prečítať si ich bestseller (vyšiel aj v slovenčine pod názvom „Myslenie rýchle a pomalé”). Krok vedľa určite neurobíte ani s publikáciami, ktoré napísal Dan Ariely (napr. „Aké drahé je zadarmo”), či Richard Thaler (v češtine „Neočekávané chování”).
Behaviorálne financie ponúkajú iný pohľad
Behaviorálne financie sú do veľkej miery náprotivkom tradičného vnímania financií. Tradičný pohľad predpokladá, že ľudia robia rozhodnutia až po zozbieraní všetkých dostupných informácií s využitím svojich dostačujúcich schopností bez vplyvu emócií. Toto tradičné vnímanie je spojené aj s hypotézou efektívneho trhu*, ktorá je akýmsi teoretickým základom portfólio manažmentu. Behaviorálne financie, naopak, poukazujú, že finančné trhy nie sú dokonalé, keďže na investorov pôsobia rôzne skreslenia, či chyby v uvažovaní. Investori nemajú prístup iba
k dokonalým informáciám, ale sú zavalení množstvom informačného šumu. Občas ani nemajú dostatočné schopnosti a znalosti takéto informácie analyzovať a využiť. Ktorý prístup odráža reálny stav? Čo myslíte?
Štúdium behaviorálnych financií nie je len o teórii, ale umožňuje tiež identifikovať skreslenia či chyby pri rozhodovaní, pričom ich poznanie je prvým krokom, ako sa týmto chybám v reálnom živote vyhnúť. Poďme sa preto spolu pozrieť na najtypickejších zástupcov spomenutých skreslení, ktoré sa najviac dotýkajú investovania.
Averzia k strate
Asi najznámejšia chyba v úsudku. Ľudia pociťujú stratu intenzívnejšie ako rovnako veľké zisky. A aby stratu vyrovnali, sú náchylní podstupovať vyššie riziko (dokonca sú ochotní konať nečestne).
Vyššie riziko však môže viesť k ešte väčšej strate. Pri možnosti zisku sa ľudia rozhodujú podľa rizikovej averzie, ale pri možnosti straty kladú dôraz skôr na jej výšku, a už menej na pravdepodobnosť takéhoto negatívneho výsledku.
Ako tejto chybe čeliť? Riziko a strata sú neoddeliteľnou súčasťou investovania. Pokiaľ ste dlhodobý investor, nemá zmysel kontrolovať stav svojich investícií každý deň a trápiť sa nad krátkodobými výkyvmi. To môže viesť k neuváženému investovaniu (a vyšším poplatkom) a k porušeniu nastavenej stratégie. Volatilita je kľúčová pre krátkodobých špekulantov, dlhodobý investor by ju mal ignorovať.
Dispozičný efekt
Dispozičný efekt je úzko prepojený na averziu k strate. Investori majú menšiu ochotu predávať svoje investičné pozície, ktoré sú v strate. Viac sú naklonení k predaju ziskových pozícií. Aj to je často dôvod, prečo bežní investori držia stratovú pozíciu naďalej, dúfajúc, že „to bude znovu rásť”, bez ohľadu na zmenu fundamentálnych podmienok. A táto strata zatiaľ „utešene” narastá.
Zisky nechajte rásť, stratové pozície riešte skôr, ako budú naozaj bolieť, a už pred vstupom do investičnej pozície si ujasnite, čo urobíte, ak hodnota investície klesne napr. o 10 % či 20 %. Viete povedať, aká je vaša maximálna hranica straty (ideálne vo väzbe na celé portfólio), ktorú ste schopní akceptovať?
Ukotvenie k východisku
Ľudia často uskutočňujú svoje rozhodnutia vo väzbe na východiskovú hodnotu či úvodné číslo (teda akoby kotva) a neradi prispôsobujú svoje rozhodnutia meniacim sa podmienkam.
Ak napríklad začnete sledovať nejakú akciu pri cene 50 EUR, tak pri raste na 55 EUR budete túto akciu zrejme považovať za menej atraktívnu. V skutočnosti však mohlo dôjsť k výraznému zlepšeniu fundamentu firmy (napr. predstavili nový výrobok, uzavreli veľký kontrakt…). Ďalší rast ceny aj nad 55 EUR je pravdepodobný, a daná akcia môže byť aj za vyššiu cenu atraktívnejšou investíciou, ako v stave pri cene 50 eur. Nebráňte sa novým infomáciám a upravujte podľa nich svoje očakávania.
Skreslenie dostupnosti
Ľudia robia rozhodnutia pod vplyvom toho, ako im jednotlivé okolnosti či veci pripadajú známe. Napríklad kúpite akciu firmy len preto, že sa o nej v poslednej dobe viac píše v médiách. Alebo preto, že pre ňu robí váš známy, a ospevuje vám pracovné prostredie. Neskúmate, či je to naozaj pespektívna firma a ignorujete dôležité fakty, stačí, že ju „poznáte”. Mimochodom, aj zamestannci firiem ako Enron či Lehman Brothers poznali svoju firmu.
Konfirmačné skreslenie
Ľudia majú sklon vyhľadávať a uprednostňovať informácie, ktoré potvrdia ich už existujúce presvedčenie, pričom alternatívnym možnostiam je venovaná menšia pozornosť. Či sa nám to páči alebo nie, informácie si zapamätávame selektívne, prípadne ich interpretujeme skreslene. Čím emocionálnejšia téma, tým je efekt silnejší. Toto chybné uvažovanie sa prejavuje tiež ako tendencia interpretovať neurčité fakty na podporu existujúcich pozícií. Napríklad cena akciovej pozície klesá, ale investor zotrváva na svojom optimistickom pohľade na daný titul. Hľadá údaje, ktoré by jeho optimistický názor potvrdili, neberúc do úvahy aj možné negatívne faktory.
Skreslenie spätného pohľadu
Na základe prežívanej skutočnosti sa mení aj naše presvedčenie o našom názore ešte pred danou udalosťou, a to v prospech dosiahnutého výsledku. Niečo v zmysle: „Však ja som vedel, že to pôjde hore.” Nuž, ale ako sa tiež hovorí: „Po bitke je každý generál.” Dôsledkom tejto chyby môže byť nesprávne vnímanie pravdepodobnosti výskytu nejaké- ho javu, pretože si myslíme, že „však ja som to vedel”. A akosi zabúdame na iné situácie, keď sme boli úplne „mimo”.
Prehnaná sebadôvera, resp. ilúzia schopností
Ľudia kladú príliš veľký dôraz na vlastné schopnosti. Úspech považujú za dôkaz vlastných schopností, i keď väčšiu rolu môžu zohrávať náhoda či šťastie. Dôvody neúspechu už však hľadajú mimo svojej osoby. V skutočnosti sa ale o nadpriemerných schopnostiach investorov môže hovoriť, iba ak sú ich výsledky konzistentné niekoľko rokov. A hlavne v porovnaní s trhom. Ak akciové trhy rastú, je ľahké mať ziskové portfólio. Prehnaná viera vo vlastné schopnosti môže viesť k otvoreniu nových (rizikovejších) pozícií, ktoré môžu viesť k nekontrolovateľnej strate.
Mentálne účtovníctvo
Ľudia vnímajú peniaze rozdielne podľa pôvodu či zamýšľaného účelu ich použitia, hoci stále ide o tie isté peniaze. Či ste 100 EUR našli na parkovisku, alebo si ich s námahou zarobili, stále sú to tie isté peniaze. Avšak sklon utratiť tie nájdené bude, priznajme si to, väčší. Stále pritom ide o rovnakú sumu 100 EUR, nemajú žiadnu vlastnú nálepku. V zmysle tohto skreslenia, ak investor realizuje zisk na svojej akciovej pozícii (veď čo je doma, to sa počíta), tak je ochotný tento akoby ľahko zarobený zisk následne investovať do rizikovejšej pozície, ktorú by inak neotvoril. Investičné rozhodnutie urobil na základe oddelených mentálnych účtov, strácajúc zo zreteľa svoje portfólio ako jeden celok.
*poznámka: Hypotéza efektívneho trhu (ďalej len HET), ktorú spopularizoval Eugen Fama, zjednodušene hovorí (v skutočnosti má HET odstupňované 3 odlišné podo- by), že ceny akcií okamžite odrážajú všetky dostupné informácie na trhu, takže sa akcie obchodujú za svoju férovú hodnotu, a preto nie je možné výberom rôznych titulov ani časovaním obchodov dosiahnuť nadvýnos voči výnosu trhu. Vyšší výnos je možné dosiahnuť len využitím rôznych anomálií na trhu. Táto hypotéza však stojí na niekoľkých teoretických predpokladoch, ktoré sú v praxi ťažko splniteľné, a tak je reálna platnosť HET často spochybňovaná
Autor: Pavol Ondriska
VYPOČÍTAJTE SI VÝNOS
