Rozhovor s Ing. Martinom Hrežom, generálnym riaditeľom medzinárodnej siete nemocníc a polikliník Penta Hospitals International o zdravotníctve, súkromných nemocniciach a ich prednostiach.

Donedávna ste mali na starosti finančné riadenie nemocníc celej skupiny Penta Hospitals International. Bolo ťažké zvyknúť si na novú pozíciu?

Bolo aj nebolo. V projekte nemocníc Penty som od roku 2012 a až do začiatku tohto roku som riadil financie vo Svete zdravia, neskôr v Penta Hospitals International (PHI) pre všetky naše nemocničné skupiny na Slovensku, v Poľsku a v Čechách. Svojím spôsobom som bol vždy pravou rukou generálneho riaditeľa a o dianí v spoločnosti, jej problémoch a príležitostiach som mal detailný prehľad dlho pred mojím vymenovaním do funkcie CEO.

Asi najväčšou, avšak samozrejmou zmenou bola miera zodpovednosti, ktorá k novému miestu prislúcha. Z roly „kontrolóra a diablovho advokáta“ so zodpovednosťou hlavne za finančné záležitosti som sa posunul k plnej zpodpovednosti za celkové smerovanie skupiny PHI a jej úspech.

O Penta Hospitals International

Predstavte nám PHI trocha bližšie. Koľko nemocníc a polikliník vlastne riadite?

V našej sieti v troch krajinách je momentálne 34 nemocníc, 42 polikliník, takmer 7 tisíc lôžok a zamestnávame 13,5-tisíc zamestnancov.

Čo sa týka podielu na trhu, ten závisí od toho, o akú starostlivosť ide. V segmente nemocničných lôžkových zariadení máme na Slovensku asi šestnásť percentný podiel, v Českej republike pod dve percentá a v Poľsku okolo jedného percenta. V ambulantnej starostlivosti je náš podiel na slovenskom trhu okolo štyroch percent, v Poľsku a Česku pod jedno percento. Rozhodne to teda nie je tak, že dominujeme trhu so zdravotníctvom, ako je to často prezentované v niektorých médiách.

Aký počet nemocníc by naplnil Vašu víziu?

Mohol by som odpovedať, že čím viac nemocníc, tým lepšie.

Viac nemocníc dokáže lepšie využiť synergie, ktoré nám poskytuje náš model centralizovaného riadenia celej skupiny, vďaka čomu môžeme fungovať efektívnejšie a profitabilnejšie.

Momentálne je pre nás však tento typ rastu sekundárny. V súčasnosti sa oveľa viac sústredíme na optimalizáciu činnosti našich existujúcich zariadení s cieľom naplno využiť ich potenciál, vrátane možnosti ich reprofilácie alebo špecializácie. Je to však veľmi pomalý a náročný proces, nakoľko bojujeme s množstvom dalšich záujmových skupín v zdravotníctve, či už sú to politici, personál, ale aj pacienti a široká verejnosť. Pri mnohých aktivitách sme to práve my, ktorí robia ten pomyselný prvovýstup a razia cestu tým ďalším.

Rovnako je pre nás v súčasnosti extrémne dôležité zvládnuť výstavbu a sprevádzkovanie nemocnice novej generácie na Boroch. Až následne by sme sa vrátili opäť k akvizičnému rastu. Viem si reálne predstaviť, ze v horizonte najbližších 10 rokov by sme počet zariadení zdravotnej starostlivosti zdvojnásobili. Budeme však určite selektívnejší, čo sa týka poskytovateľov, ktorých zaradíme do nášho portfólia.

Po Michalovciach stavia Penta novú nemocnicu v Boroch. Čo bolo dôvodom na zriadenie prvej súkromnej nemocnice v hlavnom meste?

• Po prvé, myslím si, že nepoviem nič nové, keď skonštatujem, že v Bratislave, ale nielen tam, je koncová starostlivosť o pacientov už dlhé roky zanedbaná. Drvivá väčšina súčasných zariadení má veľké slabiny v celom spektre oblastí, či už na úrovni prostredia, vybavenia, efektívnosti, no taktiež v prístupe k pacientom a kvalite poskytovanej starostlivosti. Aj keď, je potrebné dodať, že objektívne meranie kvality poskytovaných služieb je v našom regióne zatiaľ utópiou – čo je v tak kľúčovom odvetví pre blaho obyvateľov až neuveriteľné.
• Po druhé, už dlhé roky sa snažíme presvedčiť štát a vyššie územné celky k transparentnej spolupráci pri rozvoji zdravotníctva. Aj keď sme dosiahli parciálne úspechy, predovšetkým pri všeobecných regionálnych nemocniciach, pri koncových zariadeniach dlhodobo narážame na neochotu politikov pustiť sa s nami do spolupráce. Vymýšlajú sa pseudodôvody, prečo je súkromný sektor v zdravotníctve neželaný, démonizuje sa Penta a zámerne sa zastierajú úspechy, ktoré sme dosiahli po prevzatí nemocníc, ktoré boli v žalostnom stave. A preto namiesto toho, aby sme našli model, kde pôjde ruka v ruke štát so súkromníkom, tak efektívny a bežný v zahraničí, rozhodli sme sa, ze si špičkovú nemocnicu postavíme sami. Nemocnica na Boroch má byť vo viacerých špecializáciách koncovou nemocnicou, to znamená, že bude poskytovať najvyššiu možnú úroveň medicíny, plne porovnateľnú so štátnymi univerzitnými nemocnicami. A my sme presvedčení, že vo vyššej kvalite po všetkých stránkach a pre všetkých pacientov.

Tým zároveň dokazujeme, že Penta si nevyberá len „hrozienka z koláča” v podobe vysoko profitabilných zákrokov a náročnú či drahú liečbu nechávame na štát, ako sa o nás vyjadrujú niektorí neprajníci, keď už sú v koncoch s logickou a podloženou argumentáciou. My skalopevne veríme, že týmto krokom definitívne otvoríme oči „neveriacim Tomášom“, že robíme všetko pre to, aby sme pomohli zvýšiť úroveň zdravotníctva na Slovensku.

Zdravotníctvo a zdravotná starostlivosť v Česku, na Slovensku a v Poľsku

Zdravotníctvo nie je na podnikanie ľahký sektor. Dokážete naplniť predstavy Penty?

Myslím si, že keď porovnáme dobu, v ktorej sa slovenské zdravotníctvo nachádzalo pred ro- kom 2012, kedy sme vstúpili do nemocničné- ho sektora, môžem bez preháňania zhodnotiť, že sme urobili veľmi veľa. Vrátili sme život do nemocníc, ktoré sa nachádzali pred úplným kolapsom, prinavrátili sme vieru zdravotnícke- mu personálu, že môžu pracovať v dôstojných podmienkach a s adekvátnym medicínskym vybavením, i pacientom, že zdravotnícke zaria- denia nemusia byť vždy iba strašiakom.

Zdravotníctvo je totiž vo veľkej miere o emócii.

Priznajme si, že každý prichádza k lekárovi alebo do nemocnice s istými obavami. Práve v tejto nie úplne príjemnej situácii je dôležitá opora a vľúdny, no profesionálny prístup sestier a lekárov a ich správanie sa smerom k pacientom, ako aj celková úroveň prostredia, kde liečba prebieha. To sú kľúčové faktory na to, aby bol pocit diskomfortu pacientov znížený na minimum. Naozaj nám záleží na tom, aby sa u nás každý cítil čo najpríjemnejšie, tak, ako to poznáme z vyspelých štátov západnej Európy.

To všetko je beh na dlhú trať. Akcionári Penty majú, samozrejme, veľké očakávania a tlačia nás do dosahovania stanovených strategických cieľov. Na druhej strane, do detailu vnímajú komplexnosť tohto odvetvia a sú nám veľkou oporou, takmer na dennej báze sú zainteresovaní do diania vo firme. Zďaleka tu nehovoríme o typickom prístupe private equity, všetci veľmi dobre chápeme, že úspech v zdravotníctve sa dá dosiahnuť iba systematickou, cieľavedomou a dlhodobou prácou.

Sú nejaké rozdiely medzi nemocnicami a celkovo poskytovanou zdravotnou starostlivosťou v Česku, na Slovensku a v Poľsku?

Zásadné rozdiely nie sú, a aj keď by sa dalo povedať, že úroveň poskytovania zdravotníckych služieb je v Českej repoublike vyššia ako na Slovensku, može za to dlhodobo vyšší prílev zdrojov do sektora a zodpovednejší prístup k jeho riadeniu. Poľsko je približne na úrovni Slovenska. Vo všetkých troch krajinách sa však boríme s rovnakými problémami – nedostatok personálu, nestabilita prístupu politikov k financovaniu zdravotníctva a veľmi limitovaná spolupráca štátneho a privátneho sektora.

Zaujímavé je, že v Poľsku je až 30-percentný podiel privátnych platieb pacientov za zdravotnú starostlivosť, teda takmer dvojnásobok v porovnaní so Slovenskom a Českou republikou. Pravdou však je, že objem priamych platieb pacientov nie sme schopní presne zmerať, množstvo platieb od pacientov je totiž stále realizovaných mimo oficiálne kanály, čo považujem za nešťastný prežitok.

Vzhľadom na stav sektora, demografický vývoj, súvisiace ekonomické prognózy, ale aj dopyt verejnosti je priam žiadúce, aby sme si pripustili, že v najbližších rokoch si budú pacienti za poskytnuté služby priplácať. Len to musíme urobiť formou oficiálnych a transparentných platieb.

Druhou stranou mince je však to, že pacienti musia dobre chápať, za čo vlastne platia a musia vedieť odlíšiť štandard od nadštandardu. Práve definovanie toho štandardu bude veľkou výzvou pre štát, zdravotné poisťovne a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Osobne som za oveľa vyššiu mieru liberalizácie v tejto oblasti. Po príklady vôbec nemusíme chodiť ďaleko, pozrime sa napríklad na to, ako dnes funguje oblasť dentálnej medicíny.

V porovnaní so západnou Európou máme na jednej strane stále veľmi dostupnú a z pohľadu nákladov pacienta aj lacnú zdravotnú starostlivosť, na druhej strane však zaostávame v kritériách kvality poskytovaných služieb. Ako som už spomenul, je priam nevyhnutné, aby sme si prestali pred hodnotením kvality zatvárať oči, priznali sme si, v čom máme rezervy a začali konať. Na to je však potrebná spolupráca všetkých zainteresovaných, no predovšetkým úplné odpolitizovanie sektora.

Ako sa dá zvýšiť kvalita slovenského zdravotníctva?

Je toho veľa, nesmieme sa toho však zľaknúť. Každý krok vpred je prospešný. Viaceré možnosti som už spomenul, sú to hlavne zvýšenie stability a transparentnosti financovania sektora, zvyšovanie efektívnosti hospodárenia so zverenými prostriedkami, zavádzanie ukazovateľov kvality služieb, definovanie štandardov starostlivosti, riadenie nemocníc ako siete, zlepšovanie práce so študentami a motivácia zdravotníckeho personálu. V rámci poskytovateľov zdravotnej starostlivosti je nutné zlepšovať tímovosť personálu, pracovať na komunikácii s pacientami a začať riadiť nemocnicu ako štandardnú firmu.

Nesmieme však zabudnúť ani na horúcu tému súčasnosti – stratifikáciu zdravotníckych zariadení, ktorá má za cieľ zvýšiť kvalitu poskytovaných služieb a zvýšiť celkovú efektívnosť prostredníctvom koncentrácie jednotlivých špecializácií.

Platí totiž, že čím viac opakovaných výkonov – vyšetrení alebo zákrokov – lekár urobí, tým rastú jeho skúsenosti a zručnosť, tým pádom aj kvalita liečby.

Zariadenia, ktoré definovanú kvalitu nedokážu poskytnúť, je potrebné reprofilovať na iné zameranie, naríklad z akútnej na dlhodobú starorostlivosť o dlhodobo alebo chronicky chorých. Veľa ľudí si v našom regióne ešte stále mýli dostupnosť starostlivosti a jej kvalitu. Vo svete je úplne bežné, že za kvalitnou akútnou zdravotnou starostlivosťou sa cestuje, jedine veľké zariadenia totiž dokážu ponúknuť dostatočnú koncentráciu kvalifikovaného personálu a vysokú úroveň vybavenia.

Aj tu robíme v našej skupine pionierske kroky. Napriek mnohým prekážkam sme s podporou mnohých expertov v nedávnej minulosti reprofilovali nemocnice v Banskej Štiavnici alebo vo Svidníku. V obidvoch sme ukončili významnú časť akútnej medicíny, no zásadne sme ich posilnili z pohľadu následnej zdravotnej starostlivosti.

Čím ešte prispievate k zlepšovaniu úrovne zdravotníctva na Slovensku?

Okrem vyššie spomenutého kladieme veľký dôraz na efektívnosť našej činnosti. Do zdravotníctva sme zaviedli princípy, ktoré bežne fungujú aj v iných sektoroch a firmách. Mám na mysli napríklad centralizáciu sieťového obstarávania, vďaka ktorému dokážeme nakupovať lieky, zdravotnícky materiál a prístroje za oveľa nižšie ceny, dokonca pri vyššej kvalite ako predtým. Vytvorili sme tiež centrum zdieľaných služieb, do ktorého sme centralizovali podporné, nemedicínske procesy v našej sieti, napríklad právne služby, IT, účtovníctvo, controlling alebo fakturáciu.

Priniesli sme mnohé inovatívne prístupy aj v starostlivosti o bezpečnosť pacienta – máme vlastné hygienicko-epidemiologické štandardy, ktorých dôsledná implementácia znamenala zásadnú redukciu nákaz v nemocniciach a zníženie spotreby antibiotík. Vnášame do diagnostiky prvky umelej inteligencie, čím ju významne spresňujeme. No a najviac hmatateľný dôkaz nášho prístupu je Nemocnica novej generácie v Michalovciach, ktorá je prvou novopostavenou všeobecnou regionálnou nemocnicou na Slovensku po viac ako 30 rokoch.

Úspechy a vízie

V roku 2013 ste získali titul Finančný manažér roka. Prezraďte nám manažérsky recept na úspech.

Neexistuje univerzálny recept na úspech. Existuje len množstvo faktorov, ktoré sa v istom časopriestore musia stretnúť.

A naviac, úspech je iba subjektívna veličina. Tých pár faktorov, ktoré dokážem ovplyvniť, sú poctivá práca, maximálna transparentnosť, tímová práca a skladba ľudí, s ktorými pracujem. To vnímam ako azda najdôležitejšie.

Môžem smelo povedať, že nikdy predtým som nepracoval s tak skvelým tímom ľudí, ako pri tomto projekte. To ocenenie, hoci bolo odovzdané mne, je aj ocenením mojich kolegov. Som hlboko presvedčený, že zaslúžene, pretože za menej ako 2 roky od začiatku našej snahy meniť zdravotníctvo sme ukázali, že to možné je, dokonca v relatívne krátkom čase. Už vtedy ma veľmi potešilo, že to, čo robíme, bolo prekvapujúco pozitívne vnímané mnohými významnými manažérmi v krajine. Zdravotníctvo sa týka každého z nás, pozitívne reakcie verejnosti sú pre nás dôležité a posúvajú nás vpred.

Prezraďte nám, na čo ste počas Vášho pôsobenia v PHI najviac hrdý.

Som hrdý na to kde, s kým a v akej oblati pracujem, že máme projekt, pri ktorom búrame stereotypy a meníme myslenie spoločnosti, tak negatívne ovplyvnené zanedbávaním zdravotnícta za posledné dekády. Ale asi najviac som hrdý na to, že nám väčšina z našich 13 500 zamestnancov uverila, že to spolu môžeme dokázať. A dnes som hrdý už aj na to, že raz budem môcť svojim deťom hovoriť, že som bol priamo pri tom, a že som prispel k tomu, aby sa slovenské zdravotníctvo zmenilo k lepšiemu.

Kde vidíte PHI o desať rokov? Aká je Vaša vízia do budúcnosti?

Ak sa trochu „zasnívam“, na Slovensku by sme radi videli ešte jednu nemocnicu typu Bory. Tú plánujeme otvoriť v prvej polovici roku 2022, a rád by som v tejto súvislosti vyvrátil jeden mýtus. Veľa ľudí sa ma totiž pýta, či bude táto nemocnica prístupná aj pre bežných ľudí. Odpoveď je áno, zdravotnú starostlivosť tam budú môcť využiť všetci pacienti zo zazmluvnených zdravotných poisťovní. Je mýtom, že Nemocnica novej generácie na Boroch bude prístupná len vybraným skupinám pacientov, resp. že bude dostupná len za priame platby pacientov.

Čo sa týka ďalších vízií, radi by sme prevádzkovali dvojnásobok nemocníc a polikliník v porovnaní s počtom, ktorý tam máme teraz, tiež by sme chceli vstúpiť aj do ďalšich oblastí starostlivosti o zdravie pacientov, a v neposlednom rade sa budeme pozerať aj na expanziu do ďalších krajín.

Čo však vnímam ako najvýznamnejší cieľ je to, aby sme boli prvou voľbou pacienta – teda nielen najväčšou, ale aj najkvalitnejšou sieťou zdravotníckych zariadení v strednej a východnej Európe.

Prejdime od práce k voľnému času, ako ho trávi vyťažený manažér?

Voľného času mám málo, ale to nie je stažnosť, iba konštatovanie. Patrím asi medzi tých štastných, ktorých práca naozaj veľmi baví. Najväčšiu časť voľného času trávim so svojimi najbližšími. Okrem toho sa snažím byť disciplinovaný a venovať sa pravidelne aj športu, veľmi mi to pomáha kompenzovať pracovné vypätie.

Už od detstva som sa súťažne venoval tenisu, počas vysokej školy som však kvôli zraneniu musel tento šport opustiť z už takmer profesionálnej úrovne. Dnes rekreačne behávam a boxujem, no žiadne zápasy, kontaktnému boxu sa vyhýbam, je to skôr o posilňovaní celého tela a budovaní kondičky. Som tiež veľký fanúšik audiokníh. Prepadol som tomu už pred rokmi na cestách medzi Košicami a Bratislavou.