Svoje peniaze môžete zakopať na záhrade alebo schovať v sejfe, ale nič tým nezískate – z dlhodobého hľadiska budete strácať kvôli inflácii. To je aj hlavný dôvod, prečo neustále hľadáme spôsoby, ako svoje úspory zhodnotiť. Nezabúdajme však pritom na to najdôležitejšie – naučme sa odlišovať investíciu od hazardu.
Nedávno som sa obzrel do minulosti a zistil som, že finančné poradenstvo robím už 30 rokov. Výhodu takého dlhého obdobia je to, že som stihol narobiť (alebo som videl, ako ich narobili iní) dosť chýb, z ktorých sa dá poučiť.
Najprv som radil rodine a známym v rámci prvej vlny kupónovej privatizácie, hoci som ešte nebol zamestnaný v žiadnej finančnej inštitúcii. V roku 1994 som si urobil maklérske skúšky, a odvtedy som pracoval buď u obchodníkov s cennými papiermi, alebo v banke. Hoci to môže znieť otrepane, ako klišé, ale moje povolenie je zároveň poslaním.
Presvedčil som sa, že niekedy môže 15-minútový rozhovor zachrániť celoživotné úspory. Jednoducho, je pre mňa veľkou motiváciou „otvárať ľuďom oči“, a snažiť sa ich nenásilne učiť, čo je podstatou finančných produktov, čo si majú všímať, čomu sa vyvarovať.
Často som totiž svedkom toho, že aj tí, ktorí investujú 20 alebo 25 rokov, proste kupujú produkty, ktoré sú im ponúknuté – jeden ich nadchne, iný sklame, ale nikto ich neučí určitému nadhľadu či princípom investovania. Potom sa stáva, že sú zbytočne sklamaní – prerobili na akciách, tak si povedia „akcie nikdy viac“, lebo im nikto nepovedal, že kolísanie cien akcií je prirodzené, a výkyvy bývajú výrazné, že niektoré investície sú behom na dlhú trať, a že je nerozumné ukončiť ich po- vedzme po roku a podobne.
Pokúsim sa naznačiť niektoré zo základných princípov. Ak chce človek investovať, mal by si najprv ujasniť, čo je to investícia. Tých definícií je viacero, tak skúsim nasledujúcu, ktorá je mojou vlastnou verziou toho, čo som kde videl (a počul):
Investícia je také umiestnenie peňazí, pri ktorom racionálne očakávame, že nám prinesie ich reálne zhodnotenie počas vopred určeného investičného horizontu.
Dôležité slová sú zvýraznené, a teraz si ich vysvetlíme.
„Vopred určený investičný horizont“ znamená, že už pri vstupe do investície by som mal mať ujasnené, na ako dlho investujem. Takisto platí, že s dlhším investičným horizontom stúpa priemerný očakávaný výnos, ako aj počet a výber inštrumentov, ktoré môžem použiť.
Príklad:
Ak niekto povie, že má k dispozícii peniaze na rok, je nerozumné ponúkať mu akcie. Samozrejme, ak bude mať šťastie, ceny pôjdu hore a zarobí aj za rok. Ale po- vedzme, že príde nejaká kríza (ako napríklad terajšia s koronavírusom) a akcie stratia 20 %. Ak ich bude po roku naozaj potrebovať, napríklad rátal s tým, že z týchto peňazí zaplatí doplatok kúpnej ceny za novostavbu bytu, tak bude sklamaný.
„Reálne zhodnotenie“ znamená zhodnotenie vyššie ako je miera inflácie. Peniaze „zaparkované“ na bežnom účte pri súčasných nulových úrokových sadzbách nie sú v pravom slova zmysle investíciou, to je likviditná rezerva. Ak je táto rezerva vo výške 10- 20 tis. EUR, tak je to v poriadku. Ale ak má niekto už 3 roky na bežnom účte 100 000 EUR, tak to nie je veľmi rozumné – aj pri súčasnej, relatívne nízkej inflácii, peniaze proste strácajú svoju reálnu kúpnu silu.
Najťažšie je vysvetliť slovné spojenie „racionálne očakávame“. Ak si idem zahrať do kasína a budem mať šťastie (bol som dvakrát v živote), tak môžem vyhrať. Ale nemôžem to racionálne očakávať, lebo viem, že šance sú naklonené v prospech kasína. Pri finančných produktoch spočíva zákernosť v tom, že aj niečo, čo sa na prvý pohľad tvári ako investícia, môže byť svojou podstatou hazard.
Príklad
Nie je to tak dávno, čo Európska únia zakázala propagáciu a aktívny predaj takzvaných binárnych opcií. Bohužiaľ, poznám nie- koľko ľudí, ktorí na tomto produkte prerobili dosť veľa peňazí. Mysleli si pritom, že investujú, lebo binárne opcie sa vypisujú na reálne finančné aktíva: index DAX, zlato, menový pár EUR/USD a podobne. Tí ľudia mi aj s hrdosťou povedali: „Ja investujem!“ Alebo tí, čo prerobili: „Ja som investoval na finančných trhoch, a už nikdy viac, lebo som prerobil aj gate.“ Nie, neinvestovali, hazardovali.
Ako fungujú binárne opcie? Zvolíte si časový úsek, zvyčajne veľmi krátky: 5 minút, 30 minút, jedna hodina. Potom si vyberiete podkladové aktívum, napríklad zlato, a tipnete si, či počas zvoleného časového úseku stúpne alebo klesne.Ak máte pravdu, tak dostanete naspäť svoj vklad a 90 % vkladu k tomu ako výhru.
Ak sa netrafíte, celý vklad stratíte. Bohužiaľ, pri takých krátkych časových úsekoch nejde o žiadne investovanie, je to čisto náhodný pohyb. Nikto na svete, žiadny analytik, nedokáže odhadnúť pohyb zlata, indexu DAX či konkrétnej akcie v najbližších 60 minútach. Cena závisí od ponuky a dopytu v danej chvíli, ktoré sa dynamicky menia každú sekundu. Šance, že pôjde cena daného aktíva dole alebo hore v takom krátkom časovom úseku, sú v podstate „fifty-fifty“, teda 50 na 50.
Ale pri výhre získavate 90 % a pri prehre strácate 100 % vkladu. Ak si to napíšete do radu, tak máme -100 %, +90 %, -100 %, +90 %. Ľahko sa dá spočítať, že priemerná očakávaná výhra (lepšie povedané strata) je -5 % (-100 + 90 = -10, -10 / 2 = -5) z vášho vkladu na jeden pokus. Samozrejme, môže sa stať, že vyhráte dvakrát alebo trikrát za sebou, že sa trafíte. Zlá správa je, že čím dlhšie hráte, tým je pravdepodobnejšie, že prehráte.
Príklad
Dlhodobá (10 rokov a viac) investícia do diverzifikovaného portfólia kvalitných akcií je investícia, pretože firmy tvoria reálne zisky, tie reinvestujú alebo vyplácajú v podobe dividend, pričom do cien akcií sa premieta inflácia, technologický pokrok a zvyšujúca sa produktivita práce. To znamená, že nájdete niekoľko racionálnych argumentov, prečo by mal celkový výnos (nárast ceny akcií plus dividendy) takéhoto portfólia v dlhodobom horizonte prevýšiť infláciu.
Takže už začína byť jasné, aký je rozdiel medzi investíciou a hazardom: medzi hazard zaraďujeme nielen všetky hazardné hry (kasíno, číselné lotérie a podobne), ale aj produkty, ktoré sa môžu tváriť ako investície, ale v skutočnosti sú v dlhodobom horizonte šance investora na výhru veľmi malé, respektíve štatisticky prehráva tým viac, čím viac obchodov urobí.
Okrem vyššie spomenutých binárnych opcií je prekvapujúco pre väčšinu ľudí hazardom aj časté obchodovanie („daily trading“) na devízových alebo akciových trhoch. Na prvý pohľad sa to nezdá: povedzme, že poplatok za jeden obchod je len 10 EUR, a pri investícii 10 000 EUR, ak dobre trafím, zarobím povedzme 20 %, čiže 2 000 EUR. Oproti zisku 2 000 EUR sa zdá poplatok 10 EUR nízky, férový. Tak si to poďme rozobrať bližšie: ak sa už niekto pustí do častého, denného obchodovania, tak zvyčajne sa to stáva závislosťou, a urobí v priemere viac ako 10 obchodov denne. Rátajme ale len 5 obchodov denne.
Pri krátkodobom obchodovaní, keď od nákupu po predaj uplynie iba niekoľko dní či dokonca len hodín, ide v zásade o náhodný pohyb, žiadne z dlhodobých trendov sa neprejavia. Takže opäť je to štatisticky tak, že zhruba polovica obchodov je ziskových, a polovica stratových. Hrubé výhry (pred zaráta- ním poplatkov) sa teda pohybujú okolo nuly.
Buďme veľkorysí a predpokladajme, že pri vklade 20 000 EUR budú hrubé výhry kladné, povedzme 2 000 EUR za rok. Pri piatich obchodoch denne zaplatí klient na poplatkoch 50 EUR (5 krát 10 EUR). Počas roka je 200 pracovných dní (zaokrúhlil som nadol), takže za rok zaplatí na poplatkoch 10 000 EUR. Pri vklade 20 000 EUR tak skončí za rok na sume 12 000 EUR (20 000 + 2 000 – 10 000). Nie je náhoda, že podľa štatistík je väčšina účtov retailových klientov pri častom obchodovaní na finančných trhoch v mínuse.
A napokon, čo pokladám za hazard pri investovaní do dlhopisov?
Sú to dva základné prípady:
- Klient zhruba pozná finančné výkazy emitenta/ručiteľa, ktoré sa kontinuálne zhoršujú: stúpa podiel cudzích zdrojov, firma expanduje, ale neprejavuje sa to adekvátne na hospodárskych výsledkoch, takže investícia do dlhopisov sa stáva čoraz rizikovejšou.
Klient však ignoruje negatívne objektívne informácie, a vyberá si pozitívne správy: „Teraz kúpili lodiarenskú spoločnosť, to je dobrý biznis, doteraz platili všetko ako hodinky, ja im verím.“ Cítite? Je tam málo racionality, klient sám seba presviedča, že je všetko v poriadku. A potom to dopadne ako s tým džbánom…
Jeden príklad za všetky: v Chorvátsku a postupne na celom Balkáne pôsobil obrovský agropotravinársky holding s názvom AGROKOR. Jeho tržby v časoch najväčšej slávy boli zhruba 7 miliárd EUR a zamestnával viac ako 50 000 ľudí. Išlo teda o firmu, ktorá bola svojou veľkosťou porovnateľná s najväčšími firmami na území bývalého Československa. Vydávala aj dlhopisy denominované v mene euro, ktorých výnos bol približne 9 % p.a. Dlhopisy mali nakúpené aj viacerí naši klienti, v rámci diverzifikácie.
Keď sme však videli, že skupina AGROKOR expanduje príliš rýchlo a jej financovanie je stále rovnako drahé, napísali sme klientom, že dlhopisy odporúčame predať. Napriek tomu, že firma stále tvorila prevádzkový zisk, celý tento zisk pohltili úrokové náklady, čoho dôsledkom bolo, že vlastné imanie stagnovalo, ale dlhy stále rástli. Zhoršoval sa tak pomer vlastných a cudzích zdrojov a investícia do dlhopisov AGROKOR-u bola stále riskantnejšia a riskantnejšia. Tento príbeh – aspoň pre našich klientov – mal šťastný koniec: všetci dlhopisy predali a rovnako sme predali aj pozície v riadených portfóliách klientov.V januári 2017 sa konzorcium bánk nedohodlo na predĺžení úveru pre AGROKOR, a keď táto správa prenikla na verejnosť, cena dlhopisov sa prepadla zhruba o 75 %.
- Klient poriadne nerozumie, čo si kúpil, nepozná finančné výkazy emitenta alebo ručiteľa. Orientuje sa výhradne podľa marketingu, pekných obrázkov alebo odporúčaní svojho dobrého známeho, ktorého pozná od malička a verí mu (nevadí, že ten známy sa absolútne nevyzná vo finančných produktoch). Som prekvapený, že s takýmto správaním sa stretávam nielen u bežných retailových klientov, ale aj u bohatých ľudí, ktorí si môžu poľahky zaplatiť finančnú analýzu emitenta alebo ručiteľa. Tu jednoznačne platí, že by som sa nemal riadiť citom (dôvera v môjho známeho), ale rozumom.
Je myslím jasné, že v tomto prípade ide o vyslovený hazard, lebo absolútne neviem, aké sú moje šance ako investora. Toto platí nielen pre dlhopisy: ak netuším, aké sú moje šance, či sú naklonené v môj prospech alebo neprospech, zásadne neinvestujem!
Záver
Dnes existujú tisícky finančných produktov, a uznávam, že pre bežného človeka nie je ľahké sa v nich zorientovať. Tento článok sa snažil ukázať, že nie všetko, čo sa tvári ako investícia, naozaj investíciou je.
Zároveň upozorňuje na to, že investor sa nikdy nemôže zbaviť zodpovednosti za svoje rozhodnutia, a musí si urobiť aspoň minimálnu „domácu úlohu“, ktorá spočíva v získaní objektívnych informácií a vyhodnotení šancí – aby som vedel, či ide o férovú hru so slušnými šancami, alebo hazard. A asi je zrejmé, že hazardu by sa mal rozumný človek vyhnúť oblúkom…
Autor: RNDr. Miron Zelina, CSc., člen predstavenstva Privatbanky, a. s.