Objavujú sa názory, že akciové trhy sa zmenili a drobní investori, ktorí sa koordinujú cez sociálne siete, dokážu poraziť inštitucionálnych investorov. Ale čo keď sa iba stali obeťou svojej prehnanej sebadôvery a za davové naháňanie populárnych titulov zaplatia „školné“?

Na svojej obľúbenej sociálnej sieti narazíte na masívne zdieľaný príspevok. Akýsi chlapík zhodnotil svoju pôvodnú investíciu 20-tisíc USD do akcie GameStop na vyše 800-tisíc USD. Pozriete na graf akcie firmy, ktorú ste dovtedy iba hmlisto registrovali ako jeden z podivných tipov na internetových diskusiách. A naozaj, výstrel ceny ako raketa. Myšlienky sa len hrnú – keď môže zarábať akýsi anonym, prečo nie aj ja? Keby som ju tiež kúpil, tak... Už nesmiem o takúto príležitosť prísť. Nabudúce treba naskočiť do rozbehnutého vlaku, hneď ako ma niečo zaujme. Však len za pár drobných. Niečo určite ešte vystrelí...

Tento úvodný odsek je síce vymyslený, ale nie nereálny. Obdobný príbeh zažili v rokoch 2020 a 2021 mnohí začínajúci investori. Lebo práve toto obdobie sa občas označuje ako nástup drobných investorov, predovšetkým tých z mladšej generácie. Noví investori v novom svete, ktorí sa chcú pomstiť starým skostnateným finančným inštitúciám. Taká malá skoro revolúcia.

Prečo je to tak a prečo práve teraz? Je pravdou, že najmä po vypuknutí pandémie COVID- 19 sa do finančného trhu zapojilo veľa nováčikov. Kvôli rôznym „lockdownom“ mali kopec času a vďaka podporným schémam aj kopček peňazí (v USA boli vyplácané šeky v niekoľkých vlnách až do výšky 1 400 USD mesačne na dospelého). Rozmach tzv. diskontných brokerov (dostupných opäť najmä v USA) umožnil obchodovať s akciami bez priamych poplatkov cez aplikáciu v mobile, ktorý má takmer každý poruke.

Je to také intuitívne, stačí len ťuknúť na ikonku „kúpiť“ a je to. Brokeri nevyžadujú veľké finančné objemy na obchod, veď je tu možnosť znásobenia investície, resp. ziskov cez finančnú páku (to, že sa tak znásobuje aj riziko straty, už každý nevidí...). Podľa týždenníka The Economist tvorili v roku 2019 retailoví investori na obchodovaných objemoch v USA zhruba 15 %. Tento pomer sa zvýšil až na približne štvrtinu začiatkom roka 2021, aby opäť začal klesať.

Noví investori obchodujú nielen s akciami či ETF. Je tu predsa „ligotavejší“ trh s kryptomenami, ktorý je k dispozícii dokonca 24 hodín každý deň v týždni (to, že o žiadne meny nejde, je na inú tému). A čo tak kúpiť nejaké NFT (vysvetlenie NFT v samostatnej časti na záver), to predsa teraz „frčí“.

Veru, špekulácie boli vždy súčasťou ľudského konania, ale finančné špekulácie zrejme neboli nikdy také dostupné ako teraz.

Kto sú teda tí noví investori? Chcú obchodovať na finančných trhoch, lebo je to aj zábava a dokonca adrenalín. Na sociálnych sieťach vidia príbehy ľudí, ktorí svojimi investíciami zarobili veľké peniaze. Sú to príbehy občas pravdivé, občas prikrášlené, ale vždy iba vrchol ľadovca. Noví investori sa chcú baviť a ešte k tomu aj ľahko zarábať veľké peniaze. A možno ešte pred štyridsiatkou odísť do „dôchodku“. Veď prečo chodiť denne do nejakej nudnej práce ako ich rodičia.

Nemajú strach z poklesov trhov, lebo žiadny dlhodobý pokles nezažili. Iba rýchle korekcie. Absencia takejto skúsenosti ich vedie k domnienke, že všetko musí iba rásť. Neriadia sa úvahou či analýzou, nepoznajú, čo je manažment rizika, nechajú sa viesť emóciami a davovým správaním. Z prieskumu, ktorý v roku 2020 urobila spoločnosť Charles Schwab medzi 1 200 drobnými investormi v USA, vyplýva, že mediánový vek nových investorov je 35 rokov, zatiaľ čo pred rokom 2020 to bolo až 48 rokov.

Takmer polovica nových investorov sa sústreďuje na krátkodobé špekulatívne obchody.

Lenže ako to už býva, predstavy sú jedna vec a realita iná. Ako je už uvedené, úspešné príbehy na sociálnych sieťach sú len vrcholom ľadovca vo vode, neúspešnú masu nevidno. Chcete dôkaz? Stačí sa pozrieť na internetové stránky online brokerov ponúkajúcich pákové produkty typu CFD (derivát, resp. zmluva medzi investorom a brokerom na vyrovnanie rozdielu v cene akcie alebo meny, takže investor nevlastní samotné aktívum, len špekuluje na pohyb ceny). A vidno realitu retailových investorov. V tomto prípade skôr krátkodobých špekulantov. V zmysle regulácie musia CFD brokeri uverejňovať podiel retailových investorov, ktorí sú za predchádzajúce obdobie v strate. A tento zverejňovaný pomer sa dlhodobo pohybuje medzi 70 až 80 percentami. Čiže zhruba tri štvrtiny drobných investorov špekulujúcich cez derivát CFD prichádza o svoj investovaný kapitál. Nie sú za vodou, ale pod vodou.

Medzi najobľúbenejšie akcie drobných investorov v rokoch 2020 a 2021 patrili firmy ako AMC Entertainment, Robinhood, Coinbase či GameStop. Ešte častejšie to boli akcie v podobe tzv. penny stocks (cenou pod 1 USD) ako Sundial Growers či Exela Technologies. A osobitnú kapitolu záujmu davov tvorili firmy, ktoré uskutočnili prvotný verejný úpis svojich akcií (tzv. IPO), maľujúc vzdušné zámky vo výrobe elektrických áut. Takže začínajúce firmy ako Rivian Automotive či Lucid Group bez reálneho dodania automobilu mali na burze dokonca vyššiu trhovú kapitalizáciu ako taký Ford vyrábajúci milióny áut.

Synonymom šialenej doby sa asi stal prípad z januára 2021, keď Elon Musk (podľa niektorých vizionár, podľa iných manipulátor) vyzval svojich followerov na Twitteri, aby používali Signal, t. j. aplikáciu na zasielanie šifrovaných správ. V ďalších dvoch dňoch investorský dav vytlačil cenu spoločnosti Signal Advance, ktorá však s aplikáciou nemala nič spoločné (akurát tak časť mena), o tisícky percent nahor. A potom sa prepadla.

Odkazy na obľúbené akcie zaplavili internet, až im v USA prischlo označenie „MEME stocks“ (po slovensky mém akcie, vo význame rýchlo sa šíriace medzi užívateľmi internetu).

Záujem investorov koncentrovaných na sociálnych sieťach ako Twitter alebo Reddit dokonca motivoval investičné spoločnosti k uvedeniu tematicky zameraných ETF na trh: Roundhill MEME ETF, VanEck Social Sentiment ETF či SoFi Social 50 ETF. Je zábava investovať, keď ceny aktív rastú. A o to viac, keď cena vystrelí až na mesiac. Lenže mesiac má aj svoju odvrátenú stranu. To, čo vyrastie do bubliny, zvyčajne aj spľasne. Väčšina firiem, obľúbených novými investormi, nevykazovala žiadne zisky. A občas ani tržby. To, čo je štandardne záujmom fondov rizikového kapitálu, sa stalo investičným cieľom začínajúcich investorov. Akciové tituly dosahovali valuácie, ktoré neboli z tradičného pohľadu ospravedlniteľné. Možno niektorá z nich sa niekedy v budúcnosti pretransformuje na kvalitnú a ziskovú firmu, ale väčšine z nich sa to sotva podarí. Tabuľka zobrazuje vývoj cien akcií po dosiahnutí svojho maxima v roku 2021.

Aby nedošlo k nedorozumeniu. Nie som proti investovaniu bežných ľudí. Je super, že sa čoraz viac jednotlivcov zaujíma o svoje úspory a budúce dôchodky. Ale tak ako nie každý si vie sám opraviť auto, riadiť lietadlo alebo operovať slepé črevo, nenahovárajme si, že každý vie investovať. Aj na investovanie treba znalosti a skúsenosti (čo samo osebe ešte negarantuje úspech). Pokiaľ niekto bez znalostí začne kupovať akciové tituly, môže mať nejaký čas šťastie a trafiť sa do rastúceho trhu, ale skôr či neskôr prídu straty. Pokiaľ sú to iba jeho (alebo jej) vlastné peniaze, ktoré si môže dovoliť stratiť, tak v poriadku. Ale ak namotá rodinu, kamarátov, „náhodných okoloidúcich“ na obchodovanie bez uvedomenia si všetkých rizík, tak to s investovaním nemá veľa spoločné a môže sa to skončiť vybieleným účtom.

Každý by si mal najskôr ujasniť, či chce investovať alebo hazardovať.

Ak si chcete vyberať individuálne tituly, mali by ste mať aj stratégiu výberu, pokiaľ možno otestovanú na historických dátach. Ak kupujete akcie, lebo ste dostali tip od kamaráta či našli na internete, tak to nie je stratégia, je to slepé nasledovanie. A pokiaľ kupuje akcie iba preto, že ich cena klesá, to tiež nie je stratégia. Takýto prístup nemá ďaleko od chytania padajúceho noža, a teda hazardu.

Nie, vážne, každý by si mal skúsiť napísať na papier, v čom má informačnú a analytickú výhodu alebo technickú znalosť, ktorá by udržateľným spôsobom zvyšovala pravdepodobnosť úspechu oproti iným účastníkom trhu. Zostal papier prázdny? Tak potom asi nebude samostatný výber akciových titulov dobrý nápad, pokiaľ je cieľom zhodnocovať peniaze (t. j. nejde len o zábavku). Nikto sa však investovania nemusí vzdať. Ani lietania sa predsa nevzdáte, keď neviete riadiť lietadlo, kúpite si letenku. Aj tú operáciu apendixu porieši chirurg, nemusíte sterilizovať doma kuchynské nože.

A dokonca aj začínajúci investor má šancu poraziť profesionálov. Ako? Riešením je pasívna investícia do nákladovo efektívneho a diverzifikovaného ETF. Napríklad na akcie firiem vo vyspelých krajinách sveta. Tisícky firiem v jednom nákupe. Úspešnosť pasívnej stratégie dokladuje výskum spoločnosti S&P Dow Jones Indices so svojím „SPIVA Scorecard“ (S&P Index Versus Active Scorecard), ktorá pravidelne hodnotí výkonnosť aktívne spravovaných fondov (teda profesionálov) voči výkonnosti pasívnych benchmarkov. Na jednoročnom horizonte k 31. 6. 21 (ostatný zverejnený údaj) to nevyzerá ešte zle, keď takmer polovica (42 %) aktívne spravovaných fondov zameraných na americké akcie veľkej trhovej kapitalizácie dokázala mať vyššiu výkonnosť ako index S&P 500.

S narastajúcim obdobím však ťahajú aktívne fondy za čoraz kratší koniec – na trojročnom horizonte zaostalo za výkonnosťou indexu S&P 500 už 68 % fondov, na päťročnom 73 %, na desaťročnom až 83 % a na dvadsaťročnom dokonca 94 % fondov. Čím dlhší máte investičný horizont, tým viac sa oplatí pasívna investícia. Je však slobodnou voľbou každého, či chce hazardovať, špekulovať alebo investovať...

NFT alebo non-fungible token (nezameniteľný token) je unikátny kód či nedeliteľný dôkaz o vlastníctve nejakého digitálneho objektu (obrázok, video, pieseň, vstupenka...) spolu s pripojenými metadátami (napr. popis diela). Tento token je zapísaný nevratným spôsobom na verejnú adresu v blockchaine, napríklad do najznámejšieho blockchainu Ethereum. Pri vytvorení NFT si je možné nastaviť licenčný poplatok, resp. tantiémy, ktoré sú potom vyplácané pôvodnému tvorcovi pri každej zmene vlastníctva. Áno, NFT je možné nielen vytvoriť a vlastniť, ale aj predať či kúpiť, keď svoju kryptopeňaženku pripojíte k špeciálnemu „trhovisku“ (ako napr. OpenSea, Rarible, Nifty Gateway atď).

Zásadným problémom NFT však je, že nevlastníte v skutočnosti daný digitálny predmet, ale len dôkaz o jeho vlastníctve. Napríklad vlastníte NFT k nejakému obrázku, ale ten obrázok je obvykle voľne dostupný na zobrazenie a stiahnutie na webe. Takže ten istý obrázok, resp. jeho identickú kópiu, môže mať uložený vo svojom počítači milión ďalších ľudí. A nekonečný online priestor robí vyšetrovanie a vymáhanie autorských práv v podstate nemožným.

Pozornosť sveta sa upriamila na NFT v roku 2021, keď v marci aukčný dom Christie’s predal súbor vo formáte JPEG vytvorený umelcom pod menom Beeple za takmer 70 mil. USD, dovtedajší rekord za digitálne dielo. Vlastníctvo súboru pod názvom „Každodenné obrazy: prvých 5000 dní“ bolo zabezpečené pomocou NFT. Tento predaj rozprúdil mediálny humbug a vďaka kope ďalších impulzívnych nákupov sa trh s NFT začal viac a viac rozpaľovať. A tak ste mohli zaregistrovať informácie o vysokých sumách za kolekcie CryptoPunks (takí rozpixelovaní pankáči...), Bored Ape Yacht Club (karikaturizované portréty opíc) či avatarov Azuki (digitálne druhé ja v japonskom štýle).

Vlastníci tokenov si kúpou za vysokú cenu občas potvrdzujú svoj sociálny status „pripnutím“ miniatúry na profilovú fotku na sociálnych sieťach. Je to tak obdoba kúpy predražených luxusných fyzických tovarov (napr. kabelky), keď samotná vysoká cena (nie daný tovar) dáva majiteľovi akýsi pocit dôležitosti a zaradenia sa do sociálnej skupiny. Pravdou je, že vznikli už tisícky rôznych NFT projektov, ale len zopár dosiahlo vysokú cenovku, ktorá sa dostala do médií. Väčšina zapadá prachom. No a nemálo projektov bolo od začiatku podvodom v snahe nalákať na vzdušné zámky a vysoké výnosy.

Autor: Ing. Pavol Ondriska, produktový manažér