Všetky hlavné centrálne banky sveta začali v priebehu roka 2022 v reakcii na prudko rastúcu infláciu zvyšovať úrokové sadzby. Cyklus začala britská Bank of England ešte v decembri 2021, no americký Fed ju rýchlo dobehol a trojnásobným zvýšením základných úrokových sadzieb až o 75 bázických bodov rýchlo zobral vietor z plachiet svojim rivalom na opačnom brehu Atlantiku.

Dôsledky sú širokospektrálne. Dolár bol na výslní, kým euro a japonský jen boli na niekoľko dekádnych minimách, to spomalilo rast úverov, rýchlosť obehu peňazí v ekonomike a hospodársky rast. S prudkým zvyšovaním úrokových sadzieb a menovými intervenciami centrálni bankári tvrdošijne trvali na porážke démona inflácie za každú cenu.

Inflácia v hlavných menových zónach sveta poskočila na niekoľkodekádne maximá a po rokoch monetárnych stimulov s úrokovými sadzbami blízkymi nule alebo dokonca v zápornom teritóriu urobili centrálne banky náhlu otočku o 180 stupňov a celému svetu ukazujú svoju jastrabiu tvár. Uťahovanie menovej politiky bol na programe dňa v celej zbroji, možno len s výnimkou Turecka, ale to je úplne iný príbeh. Taký ostrý jazyk, akým Fed a ECB komunikovali svoj zámer obnoviť cenovú stabilitu takmer za každú cenu, tu už nebol celé desaťročia.

Pritom ešte na začiatku roka 2022 označovali americký Fed aj ECB infláciu za dočasný fenomén, ktorého jednorazový výstrelok čoskoro pominie, no prišlo vytriezvenie. Energiami a potravinami napumpovaná inflácia naďalej rástla a nič nenasvedčovalo tomu, že by sa mala dohľadnom čase zmierniť. Po ruskej invázii na Ukrajine ceny energetických surovín vyleteli prudko nahor a rétorika dočasnosti cenového rastu sa ukázala ako nemiestny vtip. Namiesto toho sa ceny špirálovite šplhali vyššie a vyššie.

Horúce leto centrálnych bánk

Leto 2022 bolo také horúce, že aj tradične pokojní a konzervatívni centrálni bankári sa poriadne zapotili. Americký Fed od marca 2022 zvýšil základnú úrokovú sadzbu o 275 bázických bodov do pásma od troch do 3,25 percenta. Dve tretiny analytikov a ekonómov na finančnom trhu si myslia, že do nového roka 2023 Amerika vstúpi s referenčnými úrokovými sadzbami v pásme 4,50 – 4,75 percenta. Úrokové sadzby pre pôžičky komerčných bánk od centrálnej banky sa tak dostanú na úroveň z roku 2006.

Tradičnou reakciou centrálnych bánk na rastúcu infláciu je zvyšovanie úrokových sadzieb

V lete 2022 hovoril šéf Fedu Jerome Powell o tom, že zvyšovanie nákladov na pôžičky sa možno skončí „mäkkým pristátím“ ekonomiky. To by znamenalo, že hospodárstvo sa vyhne recesii a inflácia sa postupne zmierni aj vďaka vysokej porovnávacej báze z roka 2022. V závere septembra 2022 však aj on svoju rétoriku otočil a pripustil, že takýto scenár je skôr nepravdepodobný. „Najprv musíme skoncovať s infláciou. Prial by som si, aby existoval bezbolestný spôsob, ako to urobiť,“ povedal Powell, ale sám iste vie, že taký neexistuje.