Všetky hlavné centrálne banky sveta začali v priebehu roka 2022 v reakcii na prudko rastúcu infláciu zvyšovať úrokové sadzby. Cyklus začala britská Bank of England ešte v decembri 2021, no americký Fed ju rýchlo dobehol a trojnásobným zvýšením základných úrokových sadzieb až o 75 bázických bodov rýchlo zobral vietor z plachiet svojim rivalom na opačnom brehu Atlantiku.

Dôsledky sú širokospektrálne. Dolár bol na výslní, kým euro a japonský jen boli na niekoľko dekádnych minimách, to spomalilo rast úverov, rýchlosť obehu peňazí v ekonomike a hospodársky rast. S prudkým zvyšovaním úrokových sadzieb a menovými intervenciami centrálni bankári tvrdošijne trvali na porážke démona inflácie za každú cenu.

Inflácia v hlavných menových zónach sveta poskočila na niekoľkodekádne maximá a po rokoch monetárnych stimulov s úrokovými sadzbami blízkymi nule alebo dokonca v zápornom teritóriu urobili centrálne banky náhlu otočku o 180 stupňov a celému svetu ukazujú svoju jastrabiu tvár. Uťahovanie menovej politiky bol na programe dňa v celej zbroji, možno len s výnimkou Turecka, ale to je úplne iný príbeh. Taký ostrý jazyk, akým Fed a ECB komunikovali svoj zámer obnoviť cenovú stabilitu takmer za každú cenu, tu už nebol celé desaťročia.

Pritom ešte na začiatku roka 2022 označovali americký Fed aj ECB infláciu za dočasný fenomén, ktorého jednorazový výstrelok čoskoro pominie, no prišlo vytriezvenie. Energiami a potravinami napumpovaná inflácia naďalej rástla a nič nenasvedčovalo tomu, že by sa mala dohľadnom čase zmierniť. Po ruskej invázii na Ukrajine ceny energetických surovín vyleteli prudko nahor a rétorika dočasnosti cenového rastu sa ukázala ako nemiestny vtip. Namiesto toho sa ceny špirálovite šplhali vyššie a vyššie.

Horúce leto centrálnych bánk

Leto 2022 bolo také horúce, že aj tradične pokojní a konzervatívni centrálni bankári sa poriadne zapotili. Americký Fed od marca 2022 zvýšil základnú úrokovú sadzbu o 275 bázických bodov do pásma od troch do 3,25 percenta. Dve tretiny analytikov a ekonómov na finančnom trhu si myslia, že do nového roka 2023 Amerika vstúpi s referenčnými úrokovými sadzbami v pásme 4,50 – 4,75 percenta. Úrokové sadzby pre pôžičky komerčných bánk od centrálnej banky sa tak dostanú na úroveň z roku 2006.

Tradičnou reakciou centrálnych bánk na rastúcu infláciu je zvyšovanie úrokových sadzieb

V lete 2022 hovoril šéf Fedu Jerome Powell o tom, že zvyšovanie nákladov na pôžičky sa možno skončí „mäkkým pristátím“ ekonomiky. To by znamenalo, že hospodárstvo sa vyhne recesii a inflácia sa postupne zmierni aj vďaka vysokej porovnávacej báze z roka 2022. V závere septembra 2022 však aj on svoju rétoriku otočil a pripustil, že takýto scenár je skôr nepravdepodobný. „Najprv musíme skoncovať s infláciou. Prial by som si, aby existoval bezbolestný spôsob, ako to urobiť,“ povedal Powell, ale sám iste vie, že taký neexistuje.

No nebol to len americký Fed, ktorý konal. Britská Bank of England, švajčiarska SNB aj Európska centrálna banka takisto pristúpili k menovému priškrteniu. Bank of England bola dokonca prvá spomedzi hlavných centrálnych bánk sveta, ktorá pristúpila k menovému priškrteniu. Už v decembri 2021 zvýšila bázickú úrokovú sadzbu v ekonomike o štvrť percenta a odvtedy postupne, ale neustále pokračuje v jej zvyšovaní. Napriek tomu, že v polovici októbra 2022 unáhlené fiškálne plány britskej vlády premiérky Liz Trussovej spustili krízu na dlhopisovom trhu, ktorá si vyžiadala núdzovú intervenciu starej dámy z Threadneedle Street, ako finančníci familiárne Bank of England volajú, stúpli úrokové sadzby vo Veľkej Británii na tri percentá.

Pre ostrovnú krajinu, ktorej inflácia dosiahla v júli 2022 dvojcifernú úroveň 10,1 percenta a ekonomická aktivita lavíruje na prahu recesie, bolo zdražovanie úverov ďalšou z radu morových rán. Priemerné úrokové sadzby na hypotéky vo Veľkej Británii pravdepodobne prekročia úroveň 6 percent, čo je pri medziročnom náraste cien domov a bytov o 15,5 percenta pre Angličanov dvojitý úder.

Tradičnou reakciou centrálnych bánk na rastúcu infláciu je zvyšovanie úrokových sadzieb. To môže motivovať k tomu, aby viac sporili, ale zároveň to znamená, že ľuďom s hypotékou sa zvýšia mesačné splátky.

Konvenčné fungovanie transmisného mechanizmu centrálnych bánk však zaberá s 12- až 18-mesačným oneskorením. To znamená, že to, že centrálna banka zvýši úrokové sadzby, začne reálne ovplyvňovať ekonomiku krajiny o rok až rok a pol. Zvyšovanie úrokových sadzieb zdražuje požičiavanie si peňazí, a tak ľuďom ostane menej na míňanie. Dopytový tlak na ceny klesne a tie potom nemajú dôvod ďalej stúpať.

Problémom je, že inflačný šok súčasnosti nebol spôsobený dopytom spotrebiteľov, ale externými faktormi mimo dosahu menovej politiky. Na to, že vojna spôsobí brutálny rast cien energií a nárast energetických vstupov, následne predraží výrobu tovarov vrátane potravín, totiž nemá monetárna politika centrálnej banky žiaden vplyv. Úroková politika centrálnych bánk má istý, limitovaný vplyv na roztočenie cenovo-mzdovej špirály, ktorej sa zdražovaním úverov snaží zabrániť.

Švajčiari a eurozóna v akcii

Plán Fedu na obmedzenie spotrebiteľských a podnikateľských výdavkov v snahe znížiť infláciu opakovali všetky centrálne banky na svete aj napriek tomu, že príčiny rastu cien sa môžu mierne od prípadu k prípadu líšiť. V Európe mimoriadne ceny zemného plynu spôsobili, že celková miera inflácie dosiahla podobnú úroveň ako v USA, ale jadrová inflácia je výrazne nižšia.

V rozvíjajúcich sa ekonomikách, akými sú Turecko, ale aj Poľsko, Maďarsko či susedná Česká republika, zas spôsobovala problémy klesajúca hodnota lokálnych mien voči americkému doláru. V mnohých z týchto krajín oslabili meny na niekoľko dekádne či historické minimá, čo následne zvyšovalo ceny dovezených tovarov, vrátane životne dôležitých energetických surovín, ktoré sa na burzách obchodujú v dolároch.

Boj s démonom inflácie nenechal chladnou ani tradične konzervatívnu švajčiarsku centrálnu banku

Aj keď v krajine helvétskeho kríža ceny medziročne v septembri 2022 stúpli len o 3,2 percenta, SNB sa odhodlala k vážnym krokom a bez váhania zvýšila úrokové sadzby zo záporného teritória na 0,5 percenta. Centrálna banka so sídlom v Berne nechcela ostať príliš pozadu za dopredu cválajúcim Fedom.

Na rozdiel od ECB, ktorá v dôsledku názorovej roztrieštenosti a fiškálnych problémov Talianska nebola schopná konať ráznejšie, bol však švajčiarsky frank, spoločne s dolárom, symbolom bezpečného prístavu investícií v čase neistoty. Status bezpečnej meny si frank uchovával aj v prebiehajúcej energetickej a stagflačnej kríze.

Napriek tomu, že nominálne úrokové sadzby centrálnych bánk sú v eurozóne 0,75 percenta a vo Švajčiarsku 0,5 percenta, status bezpečia a rozhodnosť centrálnej banky konať ochránili kurz švajčiarskeho franku. Kým euro voči doláru stratilo za posledných 12 mesiacov do polovice októbra zhruba 15,5 percenta, švajčiarsky frank len necelých osem percent.

Centrálne banky vo svete si uvedomujú, že váhavým postojom môžu spôsobiť oslabenie vlastnej meny, pretože rozširujúci sa úrokový diferenciál medzi dolárom a ich vlastnými menami je vábničkou pre medzinárodný špekulatívny kapitál.

Pre devízových obchodníkov nie je nič jednoduchšie, ako kúpiť lepšie úročené doláre a čakať, ako im swapové body zvyšujú priemernú cenu nákupu.

Švédska Riksbank v závere septembra 2022 začala Fed kopírovať zvýšením svojej referenčnej úrokovej sadzby o 1 percentuálny bod na 1,75 percenta, čo predstavuje najväčšie zvýšenie úrokových sadzieb za posledné tri desaťročia. Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty tiež oznámili zvýšenie o 0,75 percentuálneho bodu.

Dokonca aj v Japonsku, ktoré dekádu bojovalo s defláciou, teda poklesom cien, a s aplikáciou záporných úrokových sadzieb začalo už dávno, začala vláda podnikať kroky proti rastúcej inflácii. Na rozdiel od zvyšku sveta však centrálna banka nezvyšovala úrokové sadzby, ale ministerstvo financií intervenovalo na devízovom trhu s cieľom posilniť japonský jen a zmierniť tak tlaky na dovoz inflácie prostredníctvom výmenného kurzu. V auguste 2022 totiž inflácia v Japonsku poskočila na nezvyčajne vysokú úroveň 2,8 percenta.

Príliš veľa príliš rýchlo?

Svet zachvátili dramatické vyjadrenia centrálnych bankárov celého sveta, no niektorí ekonómovia sa oprávnene pýtajú, nezachádzajú príliš ďaleko, keď zdražujú peniaze tak rýchlo?

Fed signalizoval, že sa sprísňovanie jeho menovej politiky zďaleka nekončí. Nevídanú rozhodnosť konať verbálne naznačovali aj predstavitelia ECB.

Po tom, čo banka zvýšila základnú úrokovú sadzbu v septembri 2022 o 75 bázických bodov, sa rovnaký rozsah sprísnenia menovej politiky od banky čakal aj na konci októbra a na predvianočnom zasadnutí Rady guvernérov ECB 15. decembra 2022.

Ekonómovia Deutsche Bank si všimli, že na každú jednu centrálnu banku na svete, ktorá v súčasnosti znižuje úrokové sadzby, pripadá 25 bánk, ktoré úroky zvyšujú. To je mimoriadne jastrabí pomer, ktorý je vysoko nad bežnou úrovňou a na trhu sa neobjavil od konca 90. rokov, teda v čase, keď mnohé centrálne banky získali nezávislosť pri určovaní menovej politiky.

Mnohí ekonómovia a analytici sa domnievajú, že centrálne banky konajú unáhlene

Mnohí ekonómovia a analytici sa domnievajú, že centrálne banky konajú unáhlene, pretože sa dekádou nízkej inflácie dali ukolísať a v náhlom boji proti inflácii nemysleli na ekonomické dôsledky prudkého zdražovania peňazí.

Navyše jastrabia úroková politika amerického Fedu spôsobovala na devízovom trhu výrazne zhodnocovanie dolára, prostredníctvom ktorého sa dovoz komodít obchodovaných v amerických dolároch na svetových burzách predražoval a ešte viac podporoval rast inflácie.

Ak by sme sa pozreli na kurzový vývoj vyspelých krajín G10, najhoršie bol na tom japonský jen, ktorý od začiatku roka do 19. októbra 2022 stratil 23 percent svojej hodnoty. Voči doláru padol koncom septembra na 24-ročné minimum a napriek tomu, že japonské ministerstvo financií spoločne s Bank of Japan minuli na intervenciu na devízovom trhu 19,7 miliardy dolárov, do polovice októbra kurz jenu padol na nové, 30-ročné minimum.

Úverové priškrtenie

Spôsob, ktorým sa centrálne banky snažili stlmiť infláciu, vychádza z predpokladu, že ak už nemôžu ovplyvniť ponukovú infláciu danú cenami energií či potravín, tak sa aspoň zdražovaním úrokov snažili skrotiť nákupné chúťky spotrebiteľov. Snažili sa tiež zamedziť roztočeniu cenovo-mzdovej špirály, keď budú kvôli vyšším cenám ľudia žiadať vyššie platy a tie sa opätovne cez náklady premietnu do ešte vyšších cien tovarov.

Spotrebitelia na celom svete dostávajú v tomto roku trojitý úder

Faktom je, že spotrebitelia na celom svete dostávali v roku 2022 trojitý úder. Po prvé, reálnu kúpyschopnosť ich peňazí znížila inflácia. Po druhé, ceny aktív na finančných trhoch vrátane dlhopisov a akcií padali a hodnota finančných úspor je preto nižšia. A po tretie, úrokové sadzby centrálnych bánk sa premietali do zdražovania úverov a na drahšie peniaze sa zarába ťažšie.

Po príklady netreba chodiť ďaleko. Stačí sa pozrieť na vývoj objemov a úrokových sadzieb z nových úverov na Slovensku a vidíme, ako sa zmena očakávaní premietla už do cien hypoték.

V čase, keď centrálni bankári vo Frankfurte ešte o sprísňovaní menovej politiky ani len nesnívali a o rastúcich cenách hovorili len ako o dočasnom jave, zmena nálad na našom úverovom trhu dosiahla vrchol.

Dva roky strachu z vírusu vystriedal strach z vojny a z toho, že ľudia nebudú mať s prílevom imigrantov kde bývať. V kombinácii so slabou ponukou to vyhnalo ceny nehnuteľností na nové rekordy.

Z necelých dvoch miliárd novoposkytnutých úverov domácnostiam boli v decembri m2021 tri štvrtiny nových obchodov a zvyšok boli nanovo prerokované sadzby. No už v marci 2022 dosiahli refixácie úrokov na hypotékach rekord, keď prevýšili objem novoposkytnutých úverov o 480 miliónov eur a z celkových 3,1 miliardy tvorili 58 percent.

Úroky na nových úveroch pre domácnosti sa vtedy zvýšili v porovnaní s decembrom o pár stotín percenta. V apríli 2022 to už boli desatiny percenta a na konci augusta 2022 boli na viac ako dvaapolnásobku decembrových sadzieb. Hypotéky zdraželi z úrovne pod jedným percentom na 2,5 percenta. Sadzby úverov podnikom stúpli o pol percenta, no dynamika zvýšenia bola neporovnateľne miernejšia.

Pomer nových úverov domácnostiam a refixácií sa znormalizoval na šesť ku štyrom a objem klesol na menej ako polovicu.

Prísna protiinflačná rétorika ECB u nás fungovala. Novou normou hypoték budú štyri percentá.

Autor: Mário Blaščák, externý prispievateľ a komentátor diania na finančných trhoch