Podľa najnovších údajov Medzinárodného menového fondu o zložení oficiálnych devízových rezerv klesol podiel dolára na svetových devízových rezervách v treťom štvrťroku 2024 na 57,4 percenta. No aj keď sa zdá, že dolár stráca pôdu pod nohami, opak je pravdou. Spojené štáty americké sú v závideniahodnej pozícii, keď môžu využívať finančné aktíva na dosiahnutie zahraničnopolitických či vojenských cieľov aj bez nasadenia vojakov. Problémy spojené s vytvorením akejkoľvek alternatívnej rezervnej meny rozvojových a rozvíjajúcich sa krajín združených v BRICS viazanej na zlato alebo na iné aktívum by boli obrovské.

Podľa prognóz niektorých nadnárodných inštitúcií sa dolár v priebehu nasledujúcich desiatich rokov vzdá desatiny svojho podielu na svetových devízových rezervách. Ak sa tak stane, profitovať z toho bude až desať rôznych mien sveta.
Z najnovších údajov Medzinárodného menového fondu o zložení oficiálnych devízových rezerv vyplýva, že podiel dolára na svetových devízových rezervách v treťom štvrťroku 2024 klesol na 57,4 %. To je  aj menší podiel od roku 1994 a za posledné desaťročie to predstavuje pokles o takmer deväť percentuálnych bodov.

Hlavným faktorom bola reakcia na trend používať dolár ako nástroj boja o hegemóniu Spojených štátov amerických na geopolitickej scéne. Najznámejším a najagresívnejším príkladom použitia dolára ako zbrane na geopolitickej scéne je zmrazenie devízových rezerv ruskej centrálnej banky, ktorá nasledovala po menších a menej významných aktoch jednostrannej agresie, ako boli útoky na centrálne banky Líbye, Iránu, Afganistanu či Venezuely.

Tento trend „vyzbrojenia dolára“ bol vždy aspektom prehnaného a zároveň privilegovaného postavenia amerického dolára vo svetovom finančnom systéme, ktorého význam však po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 vzrástol a v roku 2022 po ruskej invázii na Ukrajinu dosiahol vrchol.

Vzhľadom na relatívny posun ekonomickej  sily v prospech rozvíjajúcich sa a dynamicky rastúcich krajín na úkor priemyselne vyspelých krajín bude trend „vyzbrojenia dolára“ faktorom, ktorý bude stáť za ďalším poklesom podielu dolára na globálnych devízových rezervách. Spojené štáty americké sú v závideniahodnej pozícii, keď môžu využívať finančné aktíva na dosiahnutie zahraničnopolitických alebo niekedy aj vojenských cieľov bez nasadenia vojakov. Preto sa ciele národnej bezpečnosti dajú dosiahnuť relatívne lacno.

Už v roku 2017 však vtedajší americký minister financií Jack Lew priznal, že používanie tejto zbrane bude v budúcnosti nútiť niektorých hráčov vyhýbať sa doláru, čím sa zníži rozsah jeho dominancie.
Akademikom sa darilo predpovedať postupný pokles dominancie dolára od roku 2000, ale boli beznádejní v predpovedaní, ktoré meny z toho budú profitovať. Mnohí z nich medzi menami rozvinutého a rozvíjajúceho sa sveta hľadali jediného víťaza, zatiaľ čo v skutočnosti z toho profitovalo široké spektrum mien. Tento model však bude pokračovať aj ďalej.

Top 10 mien sveta

V poslednom desaťročí sa najviac darilo práve malým menám. Niektoré z nich, ako napríklad euro, japonský jen, britská libra, austrálsky dolár, kanadský dolár a švajčiarsky frank, sú uvedené v správe Medzinárodného menového fondu. Podiel všetkých týchto šiestich svetových mien na svetovom obchode a devízových rezervách bude rásť na úkor podielu amerického dolára.

Kategória, ktorej sa môže naďalej dariť najlepšie, je v údajoch MMF označená ako „ostatné meny“. Ide o netradičné meny, ktoré sa v súčasnosti v údajoch osobitne nemerajú. 

Netradičnou menou, ktorá bude rásť, je juhokórejský won.

Južná Kórea je dvanástou najväčšou krajinou na svete z hľadiska tvorby hrubého domáceho produktu. Z geopolitického hľadiska je dôležitým kolieskom v združení podobne zmýšľajúcich krajín ako Spojené štáty americké.

V máji 2024 bolo oznámené, že Južná Kórea rokuje o vstupe do vojenského bezpečnostného partnerstva medzi USA, Spojeným kráľovstvom a Austráliou, známeho ako AUKUS. Bezpečnostné dohody, ako aj obchodné toky a finančné toky, ktoré ich odrážajú, sú základom argumentu pre jej víťazné ťaženie na tomto fronte.

Novým menom na zozname pre nasledujúce desaťročie je indická rupia.

India je piatou najväčšou ekonomikou a najľudnatejším štátom na svete. V diskusiách o veľkosti meny vo svetovom obchode je veľkosť a rozsah ekonomiky dôležitý faktor. Veľkosť ekonomiky a jej hospodárska expanzia bola dôležitým faktorom pri počiatočnom prijatí a rozšírení čínskeho renminbi spred desiatich rokov.

India je „nezaradená“ a chce mať srdečné vzťahy so širokým spektrom krajín. Je v nezvyčajnej pozícii. Na jednej strane je súčasťou bezpečnostného usporiadania štvorky spoločne so Spojenými štátmi americkými, s Japonskom a Austráliou. Na druhej strane je India kľúčovým členom skupiny rozvíjajúcich sa krajín známych ako BRICS a od roku 2022 má úzke obchodné vzťahy s Ruskom v oblasti obchodovania s ropou. Má však aj napätie na pozemných hraniciach s ďalším členom BRICS, konkrétne s Čínou.

Pre indickú rupiu by možno bolo poučné a inšpiratívne porovnať rozvojový trend vlastnej meny s internacionalizáciou renminbi. Čínsku menu začali centrálne banky od roku 2010 držať ako rezervnú menu napriek tomu, že nebola plne konvertibilná. Jej nedostatočná konvertibilita je dôsledkom toho, že nereprezentuje veľké a likvidné kapitálové trhy ako napríklad dolár v Spojených štátoch.

No devízové rezervy centrálnej banky v Pekingu sú obrovské, a tak pomáhajú tlmiť volatilitu jej vlastnej meny. Zároveň to v prostredí nadmernej likvidity a rastúceho dlhu predstavuje pre mnohých inštitucionálnych, ako aj retailových investorov rozumný argument, prečo by mohli umiestniť svoje peniaze a peniaze svojich klientov do alternatívnych aktív, ako je renminbi.

Veľké devízové rezervy môžu poskytnúť komfort svetovým centrálnym bankám, ktoré sa snažia diverzifikovať svoju menovú expozíciu do rupie. Ide o odvážnu prognózu – ale aj malý kúsok tohto príbehu môže byť pre indickú rupiu prínosom. 

Euro a renminbi tiež zvíťazia, aj keď len mierne

V roku 2016 bol víťazom prognózy čínsky jüan. Po sľubnom začiatku po finančnej kríze v roku 2008 a po rozhodnutí Pekingu podporiť internacionalizáciu meny bol jej úspech na medzinárodných trhoch skôr skromný. A to napriek tomu, že ho Medzinárodný menový fond v roku 2016 urýchlene zaradil do menového koša svojej hybridnej rezervnej meny známej ako osobitné práva čerpania.

V renminbi sa v súčasnosti nachádzajú približne dve percentá svetových devízových rezerv. Tento podiel sa od ruskej invázie na Ukrajinu znížil. Východoeurópske centrálne banky, ako napríklad Česká národná banka a Litovská centrálna banka, zlikvidovali držbu časti svojich rezerv v čínskej mene. Druhá menovaná ako dôvod výslovne uviedla postoj Číny k prebiehajúcemu konfliktu na Ukrajine.

Príbeh renminbi brzdili aj reformy kapitálového trhu, ktoré nesplnili očakávania, a najnovšie aj výnosy čínskych dlhopisov, ktoré prudko klesli. Pri súčasných úrovniach výnosov by to nových kupcov dlhopisov denominovaných v renminbi mohlo odradiť.

Geopolitická roztrieštenosť má však dve stránky. Pre niektoré krajiny bude Čína skôr priateľom ako nepriateľom. A to bude mať väčší podiel na obchodných tokoch s týmito krajinami a renminbi bude pre časť centrálnych bánk z rozvojového a rozvíjajúceho sa sveta príťažlivosť diverzifikovať.

Napriek silnému protivetru bude podiel čínskeho renminbi v nasledujúcom desaťročí na globálnych devízových rezervách mierne rásť.

Posledným na zozname je singapurský dolár. Ten si už utrhol v globálnom meradle svoju malú časť koláča a jeho postavenie ako rezervnej meny by mohlo ďalej rásť. Cez Singapur sa fakturuje veľká časť medzinárodného obchodu v čínskych jüanoch, čo viedlo k rýchlemu rastu dopytu po devízových swapoch v singapurských dolároch. Ak bude tento trend pokračovať, podporí to apetít po singapurskom dolári a to posilní jeho postavenie ako globálnej rezervnej meny.

Aká je šanca na novú menu krajín BRICS krytú zlatom?

Na trhu sa v poslednej dekáde opakovane objavili špekulácie, že snaha vyhnúť sa doláru by mohla podporiť zavedenie zlatom krytej meny krajín BRICS, ktorá by sa mohla stať konkurenčnou obchodnou menou oproti doláru a zároveň by sa z nej mohol stať domovský prístav pre devízové rezervy centrálnych bánk sveta. 

Napriek silným rečiam politikov je vznik nadnárodnej meny, ktorú by zdieľali viaceré krajiny rozvojového a rozvíjajúceho sa sveta, skôr nepravdepodobný. Štáty BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína, Južná Afrika a od roku 2024 Saudská Arábia, Egypt, Spojené arabské emiráty, Etiópia, Irán a Indonézia) sú heterogénnou skupinou s rozdielnymi cieľmi a – v prípade Indie a Číny – s výraznou rivalitou. To nie je dobrý východiskový bod pre projekt spoločnej meny. 

Navyše problémy spojené s vytvorením akejkoľvek meny rozvojových a rozvíjajúcich sa krajín združených v BRICS viazanej na zlato alebo na iné aktívum by boli obrovské. Projekt vytvorenia spoločnej meny v eurozóne trval desaťročie, a hoci bolo zviazanie menovej politiky jednotlivých členských štátov eurozóny spojené s plnením kritérií, pre politickú priechodnosť projektu časť krajín prešla napriek neplneniu dlhových kritérií.

Konvergenčné kritériá v eurozóne sú definované v štyroch oblastiach. Po prvé, miera inflácie nemôže prekročiť mieru inflácie troch členských štátov, ktoré dosahujú najlepšie výsledky, o viac ako 1,5 percenta. Po druhé, dlhodobá úroková sadzba by nemala prekročiť úrokovú sadzbu troch členských štátov, ktoré v oblasti cenovej stability dosahujú najlepšie výsledky, o viac ako dva percentuálne body.

Po tretie, krajina ašpirujúca po zavedení spoločnej európskej euromeny musí zabezpečiť stabilitu svojich verejných financií. To znamená, že deficit verejných financií by nemal prekročiť tri percentá HDP a verejný dlh 60 percent HDP krajiny. A nakoniec musí krajina zabezpečiť kurzovú stabilitu. To znamená, že sa musí zúčastňovať na mechanizme výmenných kurzov (ERM II) aspoň dva roky, a to bez výraznejších odchýlok od centrálnej parity ERM II a bez devalvácie bilaterálnej centrálnej parity svojej meny oproti euru v rovnakom období.

A hoci plnenie kritérií zvyšuje dôveryhodnosť projektu spoločnej meny, je nepravdepodobné, že by sa to podarilo nehomogénnej skupine rozvojových krajín. Ďalšie diskusie o pripájaní sa ďalších štátov do neformálneho zoskupenia skupiny BRICS by zvýšili zložitosť a znížili pravdepodobnosť nového menového usporiadania. V nasledujúcom desaťročí je vysoko nepravdepodobné, že by akýkoľvek projekt spoločnej meny krytej zlatom získal podiel na koláči globálnych devízových rezerv.

Čo dodať na záver?

Záver je jednoznačný. Dominancia amerického dolára vo svetovom obchode a jeho podiel na globálnych rezervách centrálnych bánk bude klesať v dôsledku trendu jeho rastúceho „vyzbrojenia“, teda použitia dolára ako nástroja geopolitického vplyvu. 
No aj keď sa jeho podiel zníži na polovicu, naďalej si udrží primárnu dominanciu. Zo skupiny hlavných mien sveta, ako sú napríklad euro, japonský jen, britská libra, austrálsky dolár, kanadský dolár a švajčiarsky frank, žiadna nebude predstavovať reálnu rastovú hrozbu. Namiesto toho sa v globálnom postavení zníži podiel dolára na svetových rezervách na polovicu na úkor zhruba desiatich mien sveta, z ktorých každá si ukrojí malý kúsok z každého percenta erózie dolára.

Mário Blaščák
Autor článku je externý prispievateľ
a komentátor diania na finančných trhoch