Viacerí ste určite postrehli v poslednom čase vo viacerých slovenských bankách pohyb úrokových sadzieb smerom nadol, čo bolo spôsobené kombináciou faktorov finančnej krízy, kľúčových sadzieb ECB a odvodovým zaťažením bankového sektora v SR. V tomto blogu nechcem polemizovať o príčinách, myslím si, že sa o nich popísalo už veľa a z rôznych strán. Skôr sa chcem zamerať na produktové kroky dvoch najväčších slovenských správcovských spoločností vs. produktová alternatíva Privatbanky, a. s.

To, čo ma však zaujalo, bola aktivita na poli správcovských spoločností dvoch najväčších slovenských bánk. O to zaujímavejšie, že na poli peňažných fondov, ktoré svojou dlhou históriou a slabou výkonnosťou posledných období pomaly už nemali čím prekvapiť. Ale opak sa stal pravdou. Viem si predstaviť, ako dlho sa na Hodžovom námestí a Mlynských Nivách svietilo (pozn. na uvedených miestach sa nachádzajú sídla Tatra banky a VÚB). Zadanie bolo jasné - zabrániť odlevu zo zúfalo slabo výkonných peňažných a dlhopisových fondov a bojovať so zníženými sadzbami na terminovaných vkladoch a tým udržať prostriedky v rámci skupiny v inej podobe.

Chlapci v Tatra Asset Managemente (TAM) a VÚB Asset Managemente (VÚBAM) dali hlavy dokopy a prišli na trh s rozšírením palety svojich ponúkaných fondov. TAM dal do ponuky TAM-Depozitný fond (dokonca rozšírenú verziu aj pre privátne bankovníctvo). VÚBAM prišiel s fondom bankových vkladov. Podstata oboch je rovnaká. Fondy investujú do bežných účtov, terminovaných vkladov, dlhopisov, hypotekárnych záložných listov, peňažných fondov. Kým TAM preferuje nástroje len svojej matky Tatra banky, VÚBAM sa nebráni v štatúte fondu ani iným slovenským bankám. Čisté týždenné prírastky sa pohybujú v prípade VÚBAM na úrovni 7,54 mil. eur a v prípade TAM 4,94 mil. eur.

Tak sa pozrime, čím nás chcú zaujať. Ako členovia rodiny peňažných fondov sú určené pre konzervatívnych investorov, ktorí uprednostňujú rovnomerné a bezpečné krátkodobé investície. Fond je vhodnou alternatívou pre investorov, ktorí majú záujem uložiť svoje peňažné prostriedky na obdobie do 6 mesiacov a očakávajú vyšší výnos než v prípade bežných účtov a krátkodobých termínovaných vkladov v eurách.

Graf.1.
VÚBAM fond bankových vkladov (výkonnosť 2. 4. - 1. 8. 2012)

Graf.2.
TAM- Depozitný fond (výkonnosť 2. 4. – 1. 8. 2012)

Ako sa dalo predpokladať, výkonnosť oboch je viac-menej rovnaká, čo sa týka poplatkov, aj tie sú viac-menej rovnaké. Fond bankových vkladov si vypýta správcovský poplatok vo výške 0,47 % p.a. a depozitárský vo výške 0,03 % p.a. Depozitný fond si za správu pýta 0,45 % p.a. a depozitárský vo výške 0,05 % p.a. Z uvedeného je zrejmé, že ročná výkonnosť bude každý rok znížená o 0,5 % p.a. Poplatky, ktoré si portfólio manager vypýta za nakupovanie a predávanie termínovaných vkladov. Veľa, či málo?

Určite sa nájdu názory, prečo porovnávať produkty pre menej bonitných klientov retailu s možnosťami banky zameranej na privátnych klientov, akou je Privatbanka. Z tohto titulu by som rád poukázal na to, že tieto fondy sa ponúkajú aj pre potreby privátneho bankovníctva (i keď s kozmetickou úpravou), a zároveň pochybujem, že klienti prispievajú do týchto fondov len malými sumami. Osobne si myslím, že aktivita bankových poradcov TB a VÚB bude smerovať k preferencii uvedených fondov na úrok tradičných krátkodobých termínovaných vkladov a peňažno-dlhopisových fondov. Ale vráťme sa k alternatívam. Privatbanka ponúka možnosť zriadiť si bezplatný krátkodobý termínovaný vklad už od 30-tis. Eur, a to:

Bez viazanosti 1,25 % p.a.
3M viazanosť  1,70 % p.a.
6M viazanosť  2,05 % p.a.

Ak zoberieme do úvahy riziko vs. výnos, iste uznáte, že termínované vklady spadajúce pod Fond na ochranu vkladov sú určite bezpečnejšie než fond, ktorý je naviazaný kompletne na jednu banku a so slabšou výkonnosťou. Klient, ktorý investuje na krátko, má k tomu zrejmý dôvod a určite by nebol rád, keby sa mu podkladové aktíva precenili smerom nadol.

V tejto prvej časti som chcel poukázať na jednoduchú alternatívu zo strany Privatbanky pre klientov s krátkodobým investičným horizontom. Samozrejme, na finančnom trhu existujú aj ďalšie alternatívy, napr. v podobe bankových dlhopisov a ich fungovanie v sekundárnom trhu, ale to až v ďalšej časti môjho blogu.