Žijeme pomerne historickú dobu. V rámci jedného ekonomického cyklu sa naraz spojili tri zaujímavé faktory, ktoré historicky nepatria k sebe. Na jednej strane je to recesia, respektíve minimálne jej každodenná hrozba. Druhou sú minimálne úrokové sadzby, ktoré sú tradičným sprievodcom ekonomických problémov. Prostredníctvom nich sa centrálne banky snažia motivovať investorov na aktívne investovanie a rozvoj podnikov tým, že cena peňazí je nízka. Potiaľto je to v poriadku. To, čo je však mimoriadne, sú aktuálne minimálne úrovne kreditného rizika. Tie sú dosiahnuté okrem iného aj obrovskou hotovosťou, ktorú na trh poslali všetky rozhodujúce centrálne banky. Nízke kreditné riziko by totiž výrazne viac svedčalo konjunktúre...

Všetky tri faktory pomáhajú, okrem iného, držať výnosy dlhopisov na minimálnej úrovni a umožňujú štátom v problémoch prefinancovať svoj dlh relatívne lacno.

Súčasne to však prináša novú výzvu pre investorov v podobe nízkeho ocenenia samotného rizika a potreby byť dôslednejší pri jeho analýze. Nízke sadzby totiž spôsobujú, že dlhopisy, ktoré by ostali v hľadáčiku špecializovaných investorov (orientujúcich sa napríklad na junk bonds), sú dnes atraktívne aj pre pôvodne konzervatívnych investorov.

Súčasne táto situácia nahráva aj emitentom, ktorí možnosti financovania prostredníctvom dlhopisov môžu preferovať viac ako iné formy financovania (napríklad rôzne formy private equity investovania). Ich ponuka sa tak dotkne širšieho okruhu investorov a títo môžu byť vystavení podstatne vyššiemu riziku, aké boli pôvodne ochotní podstúpiť. Pretože kto by pred rokom povedal, že junk bond bude ohodnotený 3% výnosom...